Rozhodcovia v kravatách, s červenou kvetinou v gombíkovej dierke a s poznámkovým zošitom v ruke špúlia pery, keď posudzujú kapry v nádržiach postavených na túto príležitosť pozdĺž pešej zóny v Tokiu. Ich farby sa na slnku ligocú: perlovobiela, jasná červená, zlatá žltá alebo najrôznejšie vzorovania.
Na výsledok súťaže má však zo 60 % vplyv súmernosť ryby, vysvetľuje Isamu Hattori, predseda hlavného japonského združenia amatérskych chovateľov nišikigoi, ktoré súťaž každoročne usporadúva. Nejde v nej o peniaze, ale o prestíž. Kontrasty farieb a motívov spolu ovplyvňujú výsledok súťaže z 30 percent. Zvyšných desať percent ovplyvňuje ťažko vyjadriteľné meradlo hinkaku čiže impozantný vzhľad kapra.
„Hinkaku buď majú kapre v génoch od narodenia, alebo ho nemajú,“ povedal agentúre AFP chovateľ kaprov Mikinori Kurihara z mesta Kazo v prefektúre Saitama severne od Tokia. Tvrdí, že túto vlastnosť u kaprov objaví už v ôsmich či deviatich mesiacoch.
Na jeho farme sa tisíce malých nišikigoi preháňajú vo vnútorných bazénoch s filtrovanou vodou. Sú roztriedené podľa veku a farby. Menej šťastia majú ich kolegovia, ktorých je oveľa viac: čakajú v dlhých vonkajších nádržiach, až budú predané ako maškrta pre tropické ryby. „Je to veľmi problematické povolanie. Všetko je dôležité – pôda, kvalita vody, potrava,“ hovorí 48-ročný Kurihara, ktorý prevzal chov od svojho otca a dnes učí „remeslu“ svojho 24-ročného syna. „Máme mnohé tajomstvá,“ hovorí s úsmevom. „Ale aj keby som ich niekomu povedal, nebude to fungovať. Chov kaprov potrebuje cit,“ dodáva.
Nie je možné, aby japonská tradičná záhrada hodná tohto mena nemala nádrž s nišikigoi. Ich tradícia je však pomerne krátka. Asi pred 200 rokmi začali dedinčania z hornatého regiónu Niigata na severovýchode Japonska robiť genetiku bez toho, aby si toho boli vedomí: podporovali reprodukciu a kríženie vzácne sa vyskytujúcich kaprov, ktoré neboli hnedé. Dôvodom nebol chov na konzumáciu, ale pre ornamentálne obrazce.
Táto vášeň sa postupne zmocňovala celého Japonska a nedávno aj ďalších ázijských krajín, najmä Číny. Japonsko v roku 2016 vyviezlo rekordných 295 ton nišikigoi za 3,5 miliardy jenov (viac ako 26 miliónov eur). Ide takmer o 50-percentný nárast v porovnaní s rokom 2007, uvádza ministerstvo pôdohospodárstva. Celkovo 90 % miestnej produkcie sa vyváža a predáva v dražbách. „Ceny výrazne vzrástli. Dvojročné kapry sa dajú predať až za 30 miliónov jenov (227-tisíc eur) za kus, zatiaľ čo pred desiatimi rokmi to boli dva milióny jenov (15-tisíc eur),“ hovorí Hattori.
Ale podobne ako sa to robí pri pretekárskych koňoch, aj západní majitelia často nechávajú svoje najkrajšie kapre na ich domovských japonských farmách, aby sa tam mohli zúčastniť na prestížnych súťažiach, ktoré sú vyhradené miestnym chovateľom.
Nedávno prišiel jeden čínsky zberateľ nišikigoi do Tokia, aby sa pozrel na súťaž, na ktorej sa zúčastnilo niekoľko jeho rýb. „Nejde mi o to, aby som zarábal, ale o to, aby som míňal pre radosť,“ uisťuje zberateľ Jüan Ťien-tung, majiteľ farmaceutickej firmy pri Šanghaji. Nechce však len ukazovať svoje bohatstvo. "Pri pohľade na tie krásne ryby, ktoré sa vlnia vo vašom bazéne, zabudnete na stres a nájdete vnútorný pokoj. To sa nedá vyjadriť žiadnymi peniazmi.