Jedno české príslovie hovorí, že bieda naučila Dalibora húsť. Niekoľko studených jarí, ktoré v posledných rokoch narobili slovenským ovocinárom veľké škody, ich prinútili zamyslieť sa, ako efektívne minimalizovať straty spôsobované aprílovými či májovými mrazmi. V roku 2016 sa chystali vo dvorskom ovocinárskom družstve osláviť 50. výročie založenia sadu, ale namiesto osláv boli radi, že prežili. Nečakaný vpád arktického vzduchu posledný aprílový týždeň ich obral o 60 percent úrody.
Mnohí ovocinári aj na teplom juhu Slovenska prežívali bezsenné noci. Emil Schultz, ktorého otec založil na družstve vo Dvoroch nad Žitavou jeden z prvých profesionálne vedených sadov, nechcel hrať ďalej s počasím hru na ruskú ruletu. Globálne oteplenie prinieslo také zhustenie extrémnych prejavov počasia, že stál pred otázkou, či je vôbec možné technicky eliminovať škody, ktoré negujú obrovské investície do sadu a úplne zneisťujú podnikanie v ovocinárstve.
„Našou Achillovou pätou sa stalo nevyspytateľné jarné počasie. Viac ráz v posledných rokoch sa na prelome zimy a jari veľmi oteplilo, stromy sa prebudili k životu, zakvitli a potom prišiel zničujúci mráz. Kedysi sa ovocinári bránili pálením balíkov slamy, neskôr sviecami, ale bolo to pomalé, neefektívne a ešte aj drahé. Jedna svieca vyjde na 9 eur, na hektár ich potrebujete 200 a k tomu 30 ľudí niekoľko dní v plnej nočnej pohotovosti,“ opisuje to, čo sa dialo v nedávnej minulosti na jar v sadoch Emil Schultz.
Úver splatný dňom úrody
Mrazy vedia prekvapiť ovocinárov aj v južnom Tirolsku či na brehoch Ženevského jazera vo Švajčiarsku. Spolu so Slovenskom patria k najlepším ovocinárskym oblastiam v Európe. Tamojší ovocinári proti mrazom začali efektívne používať tzv. protimrazovú závlahu. Kvapôčky vody obalia kvitnúce stromy a kvety mrazivé útoky prežijú. Lenže kde vziať peniaze na síce efektívnu, ale drahú protimrazovú závlahu?
Pravou rukou Emila Schultza v družstve je jeho synovec Milan Broškovič. Obaja patria ku generácii Slovákov, ktorým sa po páde železnej opony otvorili brány do západného sveta. Emil zbieral skúsenosti a vedomosti na austrálskych farmách a Milan zasa v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii. Američania vedú študentov od prvej chvíle k tomu, aby sa po štúdiu čím skôr postavili na vlastné nohy. Nie je dôležité len produkt vymyslieť a vyrobiť, ale predať ho. Schultz s Broškovičom najprv vymysleli predaj ovocia cez e-shop.
O takom niečom sa otcovi Emila Schultza nesnívalo. Družstvo realizovalo predaj ovocia cez svoju podnikovú predajňu a väčšinu úrody predávalo do novozámockých konzervární alebo dodávky s ovocím vyrazili len tak "na blint " na severné Slovensko a tam predávali po dedinách. Rozpad spracovateľského priemyslu, nástup obchodných reťazcov, ktoré začali dovážať ovocie z južnej Európy, úplne zmenil situáciu na trhu s ovocím.
Internetový predaj ovocia umožnil dvorským ovocinárom vytvoriť databázu stoviek zákazníkov. Keď si ovocinári začali lámať hlavu, kde vziať 160-tisíc eur na protimrazovú závlahu, skrsol v nich nápad, osloviť cez sociálne siete svojich spotrebiteľov. Emil Schultz nabral guráž a pripravil dvojminútové video, v ktorom vyrozprával príbeh ovocinárskej rodiny Schultzovcov.
O tom, ako sa zamiloval jeho otec rodák zo Záhoria do krásnej Katky a založil na juhu Slovenska prvé profesionálne vedené ovocné sady. Z úcty k otcovmu dielu ich začali volať Emilove sady. Ľudí v širokom okolí si získali kvalitným ovocím – chrumkavými šťavnatými jablkami, voňavými broskyňami, ktoré zavárali dve generácie gazdiniek. Ovocinár potom bez váhania navrhol ľuďom zaujímavý obchod, podieľať sa na úrode tým, že poskytnú družstvu preddavok na jej dopestovanie. Takto získané peniaze mali poslúžiť na financovanie protimrazovej závlahy. Bol to akýsi spotrebiteľský zelený úver splatný dňom úrody.
Presvedčili 1 500 zákazníkov
„Vydali sme poukážky v hodnote 20, 30 a 300 eur, ktoré si ľudia mohli kúpiť prostredníctvom nášho e-shopu alebo priamo v našich podnikových predajniach. Ohlas, s ktorým sme sa vlani stretli, predstihoval všetky očakávania. Predali sme 1 500 poukazov a získali takmer 20 percent peňazí potrebných na vybudovanie protimrazovej závlahy v jabloňovom sade,“ zhrnul do lakonickej skratky príbeh o veľkej spoločenskej dohode medzi ovocinármi a ich vernými zákazníkmi Milan Broškovič.
Oceňuje, že medzi podporovateľmi sa objavilo 40 percent nových zákazníkov. Zabral nielen facebook, ale aj prostá výmena skúseností, založená na konštatovaní: „Mám s nimi dobré skúsenosti, robia fakt dobré jahody, broskyne a jablká.“ Ľudia dôverujú kamarátom a nie barnumskej reklame.
Čo družstevníci z Emilových sadov garantovali svojim spotrebiteľom? Ak si niekto kúpil 20-eurový poukaz, mohol si prísť naoberať v máji 12 kilogramov jahôd na dvorskú plantáž, 30-eurový poukaz mal zasa hodnotu 36 kilogramov broskýň a 300-eurový oprávňoval k celoročnému odbytu ovocia s 15-percentnou zľavou s dovozom až do bytu zákazníka.
Cez internetový predaj si ovocinárske družstvo vybudovalo sieť odberateľov od Bratislavy cez Tatry až po východné Slovensko. „Zistili sme zaujímavý úkaz. Dospelé deti pracujúce v Bratislave nakupovali ovocie pre rodičov napríklad Poprade. Poslali darček rodičom, ktorí broskyne zavarili – pre seba aj mladú mestskú rodinu,“ všíma si jeden z príznačných úkazov súčasnej doby Milan Broškovič.
Sad, ktorý je aj môj
Ešte na prelome tisícročí sme si nevedeli predstaviť, ako môžu sociálne siete ovplyvniť podnikanie aj v poľnohospodárstve. Život slovenskej spoločnosti sa zmenil. Už nielen ľudia v mestách, ale aj na vidieku nemajú čas na tradičné záhradkárčenie – tí prví v klasických záhradkových osadách a tí druhí v prídomových záhradách.
Vždy, keď príde sezóna čerstvého ovocia, však ľudia zatúžia po chutných jahodách, čerešniach, neskôr marhuliach či slivkách alebo jablkách. S výnimkou marhúľ pestujú Dvorčania všetko ovocie. „Nemusíme dozrievajúce plody podtrhnúť, ako to robia zahraniční ovocinári zásobujúci obchodné reťazce. Naše ovocie je čerstvé, v dôsledku mikroklímy mimoriadne aromatické, šťavnaté, a hlavne neunavené cestovaním v kamiónoch,“ hovorí Emil Schultz.
Tento muž našiel spolu s Milanom Broškovičom nový spôsob komunikácie so súčasnými spotrebiteľmi. Vtiahol ich do svojho podnikateľského príbehu a zaujal ľudí natoľko, že poskytli svojimi predčasnými nákupmi družstvu nevyhnutné prostriedky na technologické zveľadenie sadu. To prinieslo zdroje na vybudovanie protimrazovej závlahy, ktoré minimalizovali riziko škôd z mrazov. Pestovatelia aj spotrebitelia nadobudli istotu, že sa dočkajú dobrej úrody kvalitného ovocia. Z ich spoločného sadu.