Už dlho nemala vesmírna misia taký ohlas, aký si získalo vystrelenie automobilu Tesla Roadster do vesmíru raketou spoločnosti SpaceX Elona Muska. Niektorí tento počin prirovnávali k začiatku éry raketoplánov v 80. rokoch či dokonca k počiatkom vesmírnych pretekov zo 60. rokov minulého storočia. Poukazuje to predovšetkým na skvele zvládnutý marketing.
Červený športiak prilákal pozornosť más, pieseň Starman od Davida Bowieho hrajúca z autorádia upútala umelecké duše a výtlačok Stopárovho sprievodcu galaxiou spolu s citáciou "nepodliehajte panike“ z tejto knihy na palubovke zase uchvátil technologických nadšencov.
Pritom misia bola viac než výstrelom, skôr Muskovým výstrelkom. Dokonca aj prvá umelá družica Zeme, ktorú Sovieti poskladali narýchlo, aby predbehli Američanov, vysielala informácie o teplote a tlaku, a tak sa zaradila medzi vedecké zariadenia.
Musk o šesť desaťročí neskôr, napriek dostatku času i dostupnosti senzorov, nechal Teslu "plávať“ vesmírom bez akejkoľvek vedeckej pridanej hodnoty. Jediným experimentom, na ktorý vystrelenie auta do vesmíru slúžilo, bol test záťaže tovaru na palube rakety a správania ťažkých nákladov pri transfere do vesmíru. Ďalej už nič, len odkaz mimozemšťanom.
Po poslednej Muskovej misii si novinári tiež kládli otázku, či je vhodné rozšíriť počet vesmírneho odpadu, ktoré ľudstvo okolo Zeme a vo vzdialenejšom vesmíre vyprodukovalo. Verejnosť veľmi silno vnímala symboly spájané s misiou – od Stopárovho sprievodcu cez Bowieho Starmana až po samotné športové auto.
Vidina toho, že mimozemšťania v budúcnosti spoznajú ľudstvo práve cez ne, je lákavá, predstavuje nás „frajersky“. Skrytým symbolom misie však môže byť arogancia. Hoci sa vozidlo nezaradilo do "kolóny“ odpadu na obežnej dráhe Zeme, premárnenou šancou poslúžiť vede je vlastne len gýčom, navoňanou zdochlinou.
Foto: NASA
Pieseň o družici
Veľká publicita pre testovací let rakety Falcon Heavy s Teslou na palube však aspoň rozvírila debatu o vesmírnom odpade. Okolie našej modrej planéty si špiníme už šesťdesiat rokov. Sputnik 1 síce po 1 440 obletoch zhorel v atmosfére, druhá americká družica Vanguard 1 (vypustená 17. marca 1958) však na orbite krúži dodnes, napriek tomu, že misiu skončila po 2 200 dňoch (roku 1964).
Okrem nej dnes okolo Zeme obieha približne 7 500 ton iného vesmírneho odpadu, ktorý vyprodukovali ľudia. Tvorí ho 29-tisíc objektov väčších ako 10 cm, 750-tisíc v rozpätí od 1 do 10 cm a až 166 miliónov častí menších ako 1 cm.
Ako vlastne vesmírny odpad vzniká? Okrem satelitov, ktoré nezostúpia do atmosféry a nezhoria v nej, sa na obežnej dráhe nachádza aj mnoho obrovských vyhorených stupňov nosných rakiet či predmety, ktoré "uleteli“ astronautom počas ich experimentov v otvorenom vesmíre (okolo Zeme tak krúžia napríklad rukavice, fotoaparáty, termodeky, ale aj zubná kefka).
Menšie častice vznikajú pri vojenských testoch zostrelenia nepriateľských družíc, pri výbuchoch a neúspešných vesmírnych misiách a v poslednom čase aj z častejšie sa opakujúcich zrážok jednotlivých objektov na obežnej dráhe Zeme.
Historicky prvá z takýchto kolízií nastala v roku 1996. Francúzsky satelit zasiahol úlomok z európskej rakety a znefunkčnil ho. Nasledovala kolízia z roku 2009, keď sa zrazili hneď dva satelity – ruský Kosmos 2251 a americký Iridium 33. Roku 2013 zase do ruského satelitu narazil odpad z čínskeho meteorologického satelitu, ktorý si predtým zostrelili sami Číňania, aby otestovali protidružicovú zbraň.
V rovnakom roku sa zrazil aj jediný ekvádorský minisatelit s vyhoreným stupňom starej ruskej rakety. Družica za 700-tisíc dolárov, o ktorej ekvádorský hudobník AU-D dokonca zložil pieseň, tak vo vesmíre nevydržala ani mesiac.
Ľudia však neznečisťujú len okolie vlastnej planéty. Okolo Marsu obieha v súčasnosti štrnásť umelých družíc, pričom len šesť z nich je aktívnych. Ostatné môžeme radiť k vesmírnemu odpadu. Po tom, čo v roku 2013 NASA k červenej planéte nasmerovala sondu MAVEN, však vytvorila aj špeciálny systém, ktorý má zabraňovať kolíziám s inými družicami.
Hoci sú zrážky okolo Marsu vzhľadom na nízky počet satelitov nepravdepodobné, je dobré, že sa vedci tentoraz na riziká pripravujú v predstihu. Možno ich k tomu kroku dotlačili hneď dve kolízie nad Zemou v rovnakom roku (2013), možno Kesslerov syndróm…Kesslerov syndróm
Pri predstave, že nad nami každý deň preletí odpad s váhou 1 200 slonov, sa ako prvá na jazyk tlačí otázka – nespadne nám niekedy na hlavu? Šanca, že sa to stane práve vám, sa rovná triliónom k jednej. Väčšinu plochy Zeme tvoria oceány a veľké neobývané plochy, takže aj nekontrolovaný zostup sa najskôr skončí kdesi mimo civilizácie.
Podľa NASA v poslednom polstoročí na našu planétu dopadol priemerne aspoň jeden kus vesmírneho odpadu denne, bez toho, že by niekedy niekoho zranil. K Zemi leteli už aj desiatky ton vážiace vesmírne stanice, väčšina materiálu však zakaždým zhorí v atmosfére.
V čom je teda vesmírny odpad nebezpečný? Populárne jeden z rizikových scenárov opísal mexický režisér Alfonso Cuarón vo svojom filme Gravitácia. V ňom uviaznu dvaja astronauti vo vesmíre po tom, čo im vesmírny odpad odreže cestu na Zem – zničí totiž raketoplán.
V realite sa riziko pre ľudské vesmírne misie síce minimalizuje špeciálnym štítom Medzinárodnej vesmírnej stanice, no hrozba je aj tak prítomná. Väčšina vesmírneho odpadu sa nachádza v nízkej obežnej dráhe Zeme (teda do 2 000 km od zemského povrchu), najviac je ho sústredného v oblasti okolo 800 – 850 kilometrov od našej planéty.
Už v roku 1978 pritom americký astrofyzik Donald J. Kessler varoval, že po roku 2000 môže počet vesmírneho odpadu prudko narastať. Každá ďalšia zrážka družíc, ako napríklad tá z roku 2009, totiž zvyšuje možnosť nasledujúceho nárazu, keďže v oblasti rozmetá hromadu ďalších častíc. Kaskádovité narastanie vesmírneho odpadu by v konečnom dôsledku mohlo okolo Zeme vytvoriť rizikový prstenec, ktorý by komplikoval všetky vesmírne lety, a tým aj objavovanie ďalekého vesmíru vrátane Marsu. "Problém je to aj preto, že odpad bude vznikať rýchlejšie, ako ho budeme schopní odstraňovať,” dodal Kessler.
Vesmírne grafity
Keď Kessler opisoval budúcnosť plnú odpadu, svoje varovanie adresoval štátnym vesmírnym agentúram. Súkromníci boli vtedy ešte mimo vesmírneho objavovania i podnikania. Dnes je situácia úplne iná. Vo svojom blogu na to upozornil Alan AtKisson, riaditeľ AtKisson Group, spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj s 25-ročnou tradíciou.
Podľa neho je problém, že dohody o aktivitách vo vesmíre, ktoré vznikali v 60. až 80. rokoch minulého storočia, sa stále neaktualizovali tak, aby zahŕňali nielen aktivity štátov, ale aj súkromných firiem. Nad tými by mali mať síce dohľad štáty, ale v praxi to nefunguje.
"A súkromné spoločnosti využili tento moment obdobia divokého západu, času neregulovaného vesmírneho objavovania, na to, aby zaviedli nové pravidlo – že pravidlá určuje ten, kto vlastní raketu,“ píše AtKisson.
Naráža pritom hneď na dve tohtoročné udalosti – okrem Muskovho výstrelku s Teslou aj na kontroverznú misiu spoločnosti Rocket Lab, ktorá do vesmíru z Nového Zélandu vyslala objekt, ktorý pripomína diskoguľu. Súkromná raketová spoločnosť jej dala meno Humanity Star (Hviezda ľudstva), skladá sa zo 65 reflektívnych panelov a na deväť mesiacov má byť najžiarivejším objektom na nočnej oblohe.
"Ľudstvo je konečné a nebudeme tu večne. No napriek tomu sme schopní veľkých a dobrých vecí, keď uznáme, že sme jeden druh, zodpovedný za to, aby sme sa starali jeden o druhého a o našu planétu. Hviezda ľudstva nám to má pripomínať,“ uviedol projekt jeho šéf Peter Beck. "Nezáleží na tom, kde sa práve na Zemi nachádzate, či žijete v bohatstve, alebo v chudobe, v konflikte alebo v mieri, každý bude mať možnosť pozrieť sa na žiariacu Hviezdu ľudstva, krúžiacu okolo Zeme na nočnej oblohe. Dúfam, že vďaka nej budeme o živote zmýšľať inak.“ Viacero vedcov však inak zmýšľa najmä o Beckovom projekte…
Hoci diskoguľa na konci svojej životnosti zamieri k Zemi a zhorí v atmosfére, teda nerozšíri početný vesmírny odpad, predsa oblohu znečistí. Astronómovia z celého sveta sa sťažujú, že zhorší problém svetelného znečistenia, ktorý komplikuje poznávanie vesmíru.
"Wow. Na oblohe nám pribudli náročky žiariace vesmírne grafity. Veľká vďaka, Rocket Lab,“ napísal na Twitteri astronóm Mike Brown z Kalifornského technologického inštitútu. "Tesla vo vesmíre je cool, ale aj precedens. Po Starmanovi môže ktosi vystreliť do vesmíru aj niečo menej cool a momentálne nie je veľa možností, ako to zastaviť,“ dodáva AtKisson.
Po Starmanovi môže ktosi vystreliť do vesmíru aj niečo menej cool a momentálne nie je veľa možností, ako to zastaviť.Alan AtKisson, expert na udržateľnosť
Lovci a zberači
No aj keby sa podarilo rýchlo dosiahnuť dohodu o regulácii toho, čo posielame do vesmíru, záväznú pre štáty i firmy, vo vesmíre stále ostávajú tony odpadu a vo vzduchu visí i možnosť naplnenia Kesslerovho syndrómu. Vedci sa, samozrejme, už dlhšie zamýšľajú, čo s tým, no riešenie nie je jednoduché. Treba si uvedomiť, že objekty v nízkej obežnej dráhe Zeme lietajú rýchlosťou okolo 7 až 8 kilometrov za sekundu (čo je pre predstavu 72-tisíc krát rýchlejšie, ako po zemi jazdí športiak Tesla Roadster). Efektívne vysávanie by pritom mohlo byť aj výnosné, vo vesmíre lietajú totiž špičkové a drahé materiály.
Nikto však ekonomicky únosné či vôbec zrealizovateľné riešenie zatiaľ nenavrhol. NASA uvažuje o vesmírnych sondách tenších ako ľudský vlas, ktoré by odpad spútali do siete, či o ničení vesmírnych smetí laserom. Je to skôr sci-fi ako reálny plán. Skutočnú misiu pripravuje Univerzita v Surrey.
Foto: REMOVEDEBRIS
Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu plánuje už tento rok vyniesť zariadenie RemoveDebris vo veľkosti automatickej práčky, ktoré má vykonať reálny experiment s odchytávaním odpadu. "Bude to jedna z prvých misií tohto druhu. Technológie, ktoré ešte neboli vo vesmíre odskúšané,“ povedal pre BBC šéf projektu Jason Forshaw.
Nuž, ak by Douglas Adams ešte žil, možno by ho netešilo, že by svoju zväčša neškodnú planétu musel prekrstiť na obklopenú smeťami. Tvorcu postavy Marvina, depresívneho a paranoidného androida, ktorý v celej vesmírnej ságe narieka, že so svojou obrovskou inteligenciou musí riešiť triviálne úlohy, by však isto nadchlo, keby sa dozvedel, aká je tá nová technológia, ktorá má ľudstvo zbaviť vesmírnych smetí.
RemoveDebris, projekt za 15 miliónov eur, bude totiž odpadky loviť so sieťou a s harpúnou. Vo vesmíre sme skutočne stále ešte len lovci a zberači. Tak najmä nepodliehajme panike.