Zrejme ani jedno, ani druhé. S výnimkou skutočných extrémov ľudská pamäť mieša spomienky na zimy ako krupiér karty pred novou hrou. Pri príležitosti Svetového meteorologického dňa (23. marca) si však médiá všimli, že počasie je čoraz väčším fenoménom internetu. Prinesie digitálna meteorológia vnímanie počasia s nadhľadom?
Na Dni otvorených dverí SHMÚ sa hneď prvá prednáška venovala tomu, ako sa orientovať na webstránke ústavu. Nie je to náhoda, v rekordných mesiacoch internetový portál shmu.sk navštívi viac ako 1,6 milióna jedinečných užívateľov, čo ho radí k top slovenským stránkam.
Austrálsky publicista Lawrie Zion vlani vydal knihu The Weather Obsession (Posadnutosť počasím), kde píše, ako sa počasie vyšplhalo na vrchol internetových rebríčkov. Kým v roku 2004 bol v Austrálii najvyhľadávanejším výrazom na webe "sex”, vlani to bolo slovo "počasie” – ktoré sex prekonalo štvornásobne.
Obsesiu počasím potvrdzujú aj štatistiky, ktoré pravidelne zverejňuje spoločnosť Google, majiteľ rovnomenného internetového vyhľadávača. Vo svete bol podľa nej najvyhľadávanejším výrazom roku 2017 "hurikán Irma”. Prebehol aj iPhone 8 či bitcoin, Severnú Kóreu a zatmenie Slnka.
Najpopulárnejším všeobecným slovom vo vyhľadávaní sa zase stalo "počasie” (s viac ako dvojnásobným počtom zobrazení oproti druhému výrazu v poradí – "preložiť”). Len mimochodom, hurikán Irma bol treťou najvyhľadávanejšou udalosťou vlaňajška aj na Slovensku, hoci sa ho priamo nijako nedotýkal.
Podľa Zionových zistení v roku 2006 len 39 percent Austrálčanov hľadalo informácie o počasí na internete – víťazila televízia (90 percent), noviny (65) a rádio (56). O dekádu neskôr už počasie na internete hľadá osemdesiat percent ľudí. A nielen kvôli predpovediam. V knihe Posadnutosť počasím medzi inými Zion spomína aj výskum, podľa ktorého Briti hovoria o počasí až šesťkrát týždenne. Áno, zdvorilostné konverzácie o počasí sú pre Britov typické, aj tak však možno prekvapí, že o počasí sa Angličania rozprávajú o tretinu častejšie ako o peniazoch a takmer dvakrát tak často ako o vzťahoch.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Mení však to, že počasie sledujeme digitálne, zažité predsudky? Opierajú sa ľudia viac o dáta, keď ich majú k dispozícii na pár klikov? Žiaľ, v reakciách pod niektorými článkami, ktoré hodnotia uplynulé ročné obdobie, sa stále vyskytujú názory, že diskutér "si zimy pamätá inak”.
Klimatológ Pavel Matejovič si však myslí, že internet predsa len pomáha. "Aj vďaka nemu sa dnes môžu ľudia dostať k informáciám o histórii zím, môžu teda konfrontovať svoje spomienky s realitou. Väčšina ľudí rešpektuje výsledky meteorologických pozorovaní a dobové dokumenty, je naozaj len malá časť rôznych konšpirátorov.”
Zimná bodka z roku 1963
Matejovič patrí k popularizátorom tohto odvetvia na internete. Sedemnásť rokov pôsobil v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, s ktorým dodnes spolupracuje. Na Facebooku je administrátorom stránky MetaKlim, informačného a diskusného portálu o meteorológii a klimatológii určeného pre odbornú verejnosť, vedie však aj vlastnú stránku, kde sú jeho analýzy prístupné komukoľvek.
Je tiež autorom publikácie Zima A. D. 1500–2010, ktorá sa zaoberá históriou a podobami zím v Európe a na Slovensku približne od 16. storočia až po súčasnosť. Jeho fascinácia zimou nie je náhodná. "Narodil som sa v januári 1963, keď sa v celej Európe vyskytla posledná mimoriadne studená zima,” hovorí.
Dunaj vtedy zamrzol celý od Viedne až po ústie do Čierneho mora. "Bola to zároveň posledná zima, ktorá sa svojou tuhosťou vyrovnala najtuhším zimám počas takzvanej malej doby ľadovej, mohli by sme aj povedať, že ju akoby symbolicky ukončila. Na túto zimu si ešte nemôžem pamätať, no v podvedomí je možno nejaká spomienka predsa len ukrytá. Zimy veľmi bohaté na sneh sa však vyskytovali aj počas celých 60. rokov, takmer každá vtedy bola biela na celom území Slovenska,” načrtáva Matejovič dôvod, prečo si mnohí z jeho generácie predstavujú typickú zimu plnú snehu. Pamätajú si to z detstva.
Podľa neho sa pritom o nejakej typickej zime pre celé Slovensko dá hovoriť len ťažko. "Slovensko je značne orograficky členité, máme tu rozsiahle nížiny a vysoké pohoria, kde sú odlišné klimatické podmienky,” tvrdí. Pre horské polohy je typická biela zima, v nížinách juhozápadného Slovenska sa priemerne za celý rok vyskytuje len okolo 40 dní so súvislou snehovou pokrývkou (v Oravskej Lesnej je to až 129). Podobne je to aj s mrazmi. Také silné mrazy, aké sa v kotlinách severného a stredného Slovenska vyskytujú takmer každú zimu, na juhozápadne bývajú len zriedka.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
"Ak sa ale pozrieme do histórie zím, zistíme, že studených ubúda. Miernejšie zimy sa vyskytovali aj v dvadsiatych rokoch 20. storočia a píše o nich aj Karel Čapek vo svojich fejtónoch, no potom prišli ešte obdobia s tuhými zimami (40. a 60. roky). Aj v 80. rokoch sa objavili nejaké tuhé zimy, ale v poslednom desaťročí zimy čoraz viac strácajú na svojej intenzite. Výrazné ochladenia bývajú často len krátke, niekedy len niekoľko dní, maximálne týždňov, no v minulosti sa vyskytovali aj zimy, keď boli veľmi studené všetky tri zimné mesiace. Taká zima sa naposledy vyskytla v roku 1963,” uzatvára Matejovič.
Sociálne médiá tvoria pamäť počasia
Fascinácia počasím od detstva sprevádza aj Lawrieho Ziona. "Počasie ma kompletne opantalo, už keď som mal päť rokov. Jedna z mojich prvých spomienok sa týka počasia. Spomínam si, že som sa zobudil u seba doma na predmestí Melbournu a zbadal som, že ulica je pokrytá bielou pokrývkou.
Napokon to bol len pozostatok krupobitia a ľad sa zakrátko roztopil, no toto prírodné divadlo si ma už natrvalo získalo,” napísal v článku pre noviny Guardian. Takisto si myslí, že internet zlepšuje povedomie ľudí o meteorológii a klimatológii, no tiež, že ľudí podnecuje k rôznorodejším diskusiám o počasí ako kedysi.
O jeho knihe sa zmieňuje aj Santo Cilauro, austrálsky filmový producent, známy aj z relácií o počasí. "Konverzácie o počasí majú dnes veľký comeback. Stojí za tým klimatická zmena, technické inovácie, sociálne médiá, ale aj lovci búrok,” mieni. Práve sociálne médiá dávajú mapovaniu počasia úplne nový rozmer. Zion vo svojej knihe spomína, ako budúcim bádateľom Twitter, Facebook a Instagram uľahčia prácu. Stačí k hashtagu pridať meno búrky či iného meteorologického fenoménu – a človek má zmapovaný jeho priebeh s presnými časmi, popismi a desiatkami, stovkami či tisíckami fotiek a videí.
Foto: METAKLIM/PAVEL MATEJOVIČ
Keď Matejovič, ale aj iní bádatelia mapovali zimy minulosti, množstvo informácií kopírovalo ľudskú pamäť. Tak ako si generácia šesťdesiatnikov vie aj po rokoch vybaviť presné spomienky na krutú zimu 1963 a generácia tridsiatnikov zase na snehovú kalamitu z roku 1987, aj zdrojov bolo viac pri rokoch s extrémnym počasím. S priemernými rokmi informácií ubúdalo. Sociálne médiá však digitálne zaznamenávajú aj z historického hľadiska bezvýznamné meteorologické úkazy. "Ak ste posadnutí počasím, nikdy ste nežili vo vzrušujúcejších časoch,” hodnotí vo svojom článku v Guardiane Zion.
Aká bola tohtoročná zima
A aká teda bola tá posledná zima? Keďže sa zrejme nezaradí medzi tie pamätné, zaznačme si pre istotu jej hodnotenie. December 2017 a január 2018 sa skončili s kladnými odchýlkami od dlhodobého priemeru – december v intervale od –0,7 stupňa Celzia do +3,2, v januári dokonca od +4 do +5 (čo znamená, že január bol teplotne silne nadnormálny). Február bol naproti tomu na väčšine územia teplotne normálny až podnormálny – s teplotnými odchýlkami od –2,8 stupňa Celzia (Lomnický štít), do +0,2 (Milhostov). Teplotne podnormálny bol však len na severe, miestami na západe a vo vyšších polohách.
Najmä záver februára sa javil ako veľmi studený, najnižšiu teplotu zimy zaznamenali 25. februára na Lomnickom štíte, keď tam teplota klesla na –27,2 stupňa Celzia. Veľmi chladno bolo aj 1. marca v Červenom Kláštore (-25,6), v roku 1963 tam však namerali až –31,2 stupňa Celzia. Biela zima vítala aj astronomickú jar (začína sa 20. marca, meteorologická zima zase zahŕňa celé mesiace december, január a február). Matejovič predpokladá že marec sa napokon skončí ako teplotne normálny (s odchýlkou –1,5 až –2,0 stupňa Celzia). Mimochodom, prečo si nedať na záver test vlastných spomienok na počasie? Kedy sme zažili podobne chladný marec naposledy? Pravdu má ten, kto si spomenul na marec 2013.
Deň otvorených dverí SHMÚ
Pri príležitosti Svetového meteorologického dňa a Svetového dňa vody usporiadava Slovenský hydrometeorologický ústav pre verejnosť Deň otvorených dverí. Po piatkovom programe v regionálnych pracoviskách pokračuje akcia aj v sobotu 24. marca – v centrále SHMÚ v Bratislave na Kolibe a v meteorologických staniciach Dudince, Hurbanovo, Lomnický štít, Liesek, Štrbské pleso, Telgárt, Tisinec, Trebišov-Milhostov či na letiskách Lučenec-Bolkovce, Kamenica nad Cirochou, Nitra-Janíkovce a Prievidza. Verejnosť si môže v čase od 10. do 15. hodiny pozrieť pracoviská SHMÚ vrátane ukážok odborného výkladu so zameraním na meteorológiu, hydrológiu, klimatológiu a monitorovanie kvality ovzdušia a vody.