Darček ku Dňu Zeme? Menej odpadu

, 22.04.2018 07:00
dobry trh, zero waste
Na Dobrom trhu zaviedli princípy nulového odpadu pred rokom. Radikálne zvýšili podiel recyklovaného odpadu. Autor:

Ak sa vám zdá problém s plastovým odpadom príliš abstraktný, odohrávajúci sa niekde vo vzdialených oceánoch, spomeňte si, že začiatkom tohto roka pod Pieninským národným parkom odhalili, ako si bobry stavajú hrádzu z plastových fliaš. Lepšie hospodárenie s odpadom i jeho redukcia pritom nemusí byť tortúra. Napríklad bratislavský Dobrý trh, ktorý sa konal tento víkend, presne pred rokom zaviedol opatrenia, ktoré znížili podiel komunálneho odpadu zo 70 na 10 percent. Nadšenci z hnutia "nulový odpad“ idú ešte ďalej. Pre modrú planétu je to k jej zajtrajšiemu sviatku - Dňu Zeme (22. apríl) - ideálny darček.

Na jeseň v roku 2011 sa na bratislavskej Panenskej ulici prvý raz uskutočnil Dobrý trh. Podujatie, ktoré chce oživovať verejný priestor, otvárať ulice a dvory pre ľudí, ale aj pestovať alternatívny životný štýl. Odvtedy patrí k najpopulárnejším bratislavským akciám. "V jednom momente sme sa ale zhrozili, keď sme si uvedomili, že až 70 percent odpadu, ktorý naše podujatie vyprodukuje, je nerecyklovaný,“ hovorí Lívia Gažová z Dobrého trhu. Zmenu pripravili pred rokom, keď sa konal Dobrý trh na "Jakubáku“ (Jakubovom námestí). Výsledok? Pomer nerecyklovaného odpadu klesol na 10 percent.

Dobrý trh je vhodným príkladom, že eliminácia odpadu môže prebehnúť rýchlo a s veľmi slušnými výsledkami. Vyžaduje si však prípravu. Samozrejme, Dobrý trh mal od svojich začiatkov pripravené aj koše na recyklovaný odpad. Časom si však organizátori uvedomili, že ľuďom k zodpovednejšiemu prístupu k odpadu treba dopomôcť. "Spojili sme sa teda s Ivanou Maleš s Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, aby nám pomohla pripraviť koncepciu Dobrého trhu bez odpadu,“ približuje Gažová. Základom bolo odmietanie odpadu – edukácia predajcov, aby používali menej obalov, prípadne výrobky balili inak. A uberanie z odpadu, kde sa dalo.

Zároveň dali predajcom bez výnimky podmienku, aby nápoje a jedlo podávali výlučne v kompostovateľných nádobách (ktoré boli na nerozoznanie od plastových). Druhý krok sa zase týkal viac návštevníkov. Keďže smeti z trhu úplne vylúčiť nemožno, môžu sa organizátori aspoň postarať o ich lepšie triedenie. Človek je však tvor lenivý, rozmýšľať o tom, kam ktorý odpad vyhodiť sa mu príliš nechce. Preto na Dobrom trhu zaviedli službu dobrovoľníkov, ktorí stoja pri tzv. recyklačných staniciach a pomáhajú návštevníkom odpad roztriediť. Iné koše dokonca prelepujú, aby na trhu fungovalo naozaj len ich lepšie odpadové hospodárstvo.

Zredukovanie odpadov o 60 percent je výsledok, ktorý inšpiruje aj iných – dnes na bratislavskú akciu zavítajú aj organizátori Trnavského rínku, ktorí by chceli mať menej smetí aj na svojom podujatí. Zníženie odpadu bola však pre Dobrý trh tá ľahšia časť úlohy. Keďže sa pridal k myšlienke nulového odpadu (vo svete "zero waste”), chce odpad znížiť ešte viac, smerom k ideálnej nule. "Rozmýšľame, že by sme nabudúce v radoch na občerstvenie uprednostnili ľudí, ktorí si prinesú vlastný pohár, obedár či príbor,“ naznačuje Gažová. "Napokon ľudia oddaní myšlienke nulového odpadu to tak bežne robia,“ dodáva.

Prečo štát netlačí na recyklovaný papier?

Jednou z takýchto ľudí je aj Petra Slezáková. Ešte pred tromi rokmi pracovala v oblasti bankovníctva vo Viedni. Zaujímala sa o ekológiu, ale nedá sa povedať, že by bola environmentálnym nadšencom. Jedného dňa však čítala štatistiky o tom, koľko odpadu vlastne tvoríme. "Slovák priemerne asi jeden kilogram denne,“ spomína. "Vydesilo ma to a chcela som začať robiť veci inak. Na internete som našla rôzne články a napokon aj prednášky Bey Johnson, ktorá je tvárou hnutia zero waste a veľmi inšpiratívnou osobou. Odvtedy pre mňa už nebolo cesty späť,“ pokračuje Slezáková.

Bea Johnson, tvár hnutia zero waste vo svete,...
Bea Johnson, tvár hnutia zero waste vo svete, navštívi v máji Bratislavu. Na snímke s odpadom, ktorý vyprodukovala za rok. Autor: Jacqui J. Sze/Slovakia going zero waste

Z Viedne sa vrátila domov a téme celkom prepadla. Osvetu šírila na vlastnom webe (zerowasteslo­vakia.sk), neskôr ju začínali pozývať na rôzne prednášky či ako konzultantku. Uvedomila si, že to nestíha robiť popri práci, a tak sa šíreniu ekologických riešení venuje posledný rok na plný úväzok. Práve za posledný rok sa podľa nej aj na Slovensku veľa zmenilo, téma sa dostala aj do veľkých médií. Ľudia už chápu, že to nie je nerealizovateľná misia pre "jaskynných ľudí“, ale že nulový odpad môže byť v súlade s moderným životom. "Najčastejšie sa o to zaujímajú mladí do 35 rokov, veľmi často mamičky,“ vymenúva.

Záujemcov oboznamuje s filozofiou nulového odpadu, ktorá pozostáva z piatich bodov: 1. Odmietni, čo nepotrebuješ, 2. Zredukuj, čo skutočne potrebuješ, 3. Znovu použi a oprav, 4. Zrecykluj, 5. Skompostuj zvyšok. Ľudia podľa Slezákovej bývajú často prekvapení, že na to, aby človek výrazne menej zaťažoval planétu, stačí relatívne málo. "Ide o zvyk, no človek pri tom musí trochu rozmýšľať vopred,“ tvrdí. Čoraz viac ľudí si dnes nosí vlastné tašky či fľašu, čím znižujú počet spotrebovaného plastu. "Odporúčam ale skôr postupné kroky ako radikálnu zmenu, ktorá môže byť príliš veľké sústo a ľudí odradiť,“ dodáva.

Slezákovú teší, že sa téma dostáva medzi ľudí, no podľa nej je dôležité, aby sa jej chopili aj samosprávy a štát. "Niektoré mestá, ako napríklad Palárikovo, ktoré sa snaží docieliť nulový odpad, idú už roky príkladom. Mohol by aj štát. Čo keby všetky úradné vyjadrenia povinne tlačil na recyklovaný papier? Alebo čo keby vo verejných obstarávaniach na protihlukové steny pri diaľniciach bola podmienka, aby boli z recyklovaného materiálu? Nielenže by štát išiel príkladom svojim občanom, ale pomohol by aj firmám, ktoré presadzujú ekologické riešenia, čím by sa pomohlo celej planéte,“ uzatvára Slezáková.

Čapovaná drogéria

Ako však reálne žijú ľudia, ktorí sa rozhodli zredukovať odpad smerom k nule? Okrem toho, že sa snažia nakupovať len nevyhnutne potrebné veci, ktoré sú navyše trvácne a dajú sa opraviť, poctivo recyklujú a niektorí doma (aj v bytovke) prevádzkujú kompostovanie? Dá sa vôbec v dnešnej dobe, keď niektoré reťazce dokážu po kusoch do plastových obalov baliť aj ovocie či zeleninu a keď vám v prevádzkach rýchleho občerstvenia k jednému sendviču či burgeru dajú aj 3 – 4 kusy papierového obalu, prežiť bez smetí? Zavítali sme preto do bratislavskej tržnice Fresh Market, kde už dva roky funguje ekologická drogéria.

Gabika Augustínová "čapuje“ aviváž vo...
Gabika Augustínová "čapuje“ aviváž vo svojej ekologickej drogérii. Otvorila ju v bratislavskej tržnici Fresh Market v roku 2016. Autor: Ivan Majerský, Pravda

V predajni stojí mladý pán s prázdnou fľašou od pracieho prostriedku a aviváže. "Poprosím znova tie isté,“ hovorí Gabike Augustínovej, majiteľke obchodu. "Doplna?“ opýta sa. Zákazník prikývne a o chvíľu odchádza s nákupom vo fľašiach, ktoré použil už niekoľkokrát predtým. V drogérii takto nakúpite nielen ekologické tekuté a práškové pracie prostriedky, ale aj aviváž, čistiace prostriedky, ale napríklad aj tuhé mydlo či tuhý šampón. "Tekuté mydlo ani šampón, ako aj iné kozmetické výrobky zatiaľ ,čapovať‘ nemôžeme,“ vysvetľuje Augustínová. Ekologický predaj má stále veľa prekážok.

Tie však pomáhajú prekonávať práve ľudia ako Augustínová. V predajni chcela mať pracie prostriedky, ktoré sú v prírode 100-percentne rozložiteľné, no český výrobca ich nevedel dodať v čapovacích kanistrách. "Priniesla som im svoje kanistry a dnes si to už osvojili a predávajú tak aj iným,“ hovorí. Jedna jej dodávateľka zase plánuje spustiť výrobu tekutého mydla na Slovensku a prekonať všetky byrokratické prekážky, aby mohlo byť predávané ľuďom do ich vlastných obalov. "S tým bol na začiatku tiež problém. Úradníci sa báli, že keď si ľudia nalejú čistiaci prostriedok do prázdnej fľaše od mlieka, otrávia sa,“ vysvetľuje.

Pôvodné etikety pritom strháva a na fľaše lepí nálepky s upozorneniami. "Hoci je využívanie ekologických prostriedkov o čosi náročnejšie, ľudia si zvykajú. Väčšinou mám mladších zákazníkov,“ dodáva Augustínová. A ako sa k predaju ekologickej drogérie vlastne dostala? "Stavali sme si pri dome čističku odpadových vôd a povedali nám, že tam nesmú ísť bežné komerčné čistiace prostriedky. Ekologické som vedela nájsť len na webe, a tak keď sa otvárala táto tržnica, dcéra ma nahovorila, aby som si tu otvorila obchod. A ľudia stále viac chápu, že je dôležité nielen to, čo jedia, ale aj v čom perú, čím umývajú,“ uzatvára.

Konferencia o nulovom odpade

Všetci oslovení sa zhodujú v jednom – je náročné začať cestu k nulovému odpadu bez rád. Aj preto sa 5. mája v Bratislave uskutoční prvá celodenná konferencia o živote bez odpadu Slovakia Going Zero Waste. Organizátorky na ňu pozývajú verejnosť, samosprávy, ale aj tvorcov legislatívy. Hlavnou hviezdou bude spomedzi trinástich rečníkov Bea Johnson, autorka bestselleru Domácnosť bez odpadu, ktorá naštartovala záujem o túto tému aj u nás. "Žiť bez odpadu naozaj nie je nič zložité. Naša trojčlenná rodina vynáša kôš tak raz za tri týždne,“ hovorí jedna z organizátoriek konferencie Zuzana Jánošíková.

Rodina Bey Johnson žije bez odpadu od roku 2008, no nie je prvá ani jediná. "V Londýne otvorili prvý bezobalový obchod už v roku 2007, v západnej Európe sa postupne bezobalový predaj dostáva aj do supermarketov. Aj na Slovensku máme priekopníkov, napríklad Braňo Moňok z organizácie Priatelia Zeme, ktorí sa bezodpadovosti venujú už dvadsať rokov. Peter Hanzel z českého centra bezobalu.org sa však vyjadril, že Česko je v zero waste asi sedem rokov oneskorené za západnou Európou a ja ho parafrázujem s tým, že my sme ešte 2 – 3 roky za Českom,“ pokračuje Jánošíková.

Bezobalové obchody sa na Slovensku začínajú vo väčšom rozbiehať až od minulého roku a stále je tu obrovský priestor na otvorenie nových. "Ale všetko nestojí na bezobalových obchodoch. Zobrať si na nákup vlastnú tašku, vlastné vrecúška na pečivo, chlieb a zeleninu, vlastný obedár, keď si idem kúpiť hotové jedlo, alebo vlastnú fľašu na vodu, ktorú si dočapujem z kohútika, môže naozaj každý. Takisto kompostovať sa dá hocikde, a týmito krokmi sme odstránili tak tri štvrtiny odpadu,“ zhŕňa Jánošíková, ktorá súhlasí s tým, že táto téma oslovuje najmä mladých a spomedzi nich predovšetkým mamičky.

Samosprávy podľa nej dávajú dobré i zlé príklady, no veľa môže spraviť štát. "Povedzme vytváraním legislatívy, ako nedávnym povinným spoplatnením igelitiek. Mohlo by sa podporiť i zálohovanie fliaš a iných obalov, namiesto jednorazových rukavíc by sa dali využívať kliešte, zakázať by mohli i polystyrénové obaly na jedlo, ktoré možno nahradiť kompostovateľnými. V zahraničí sa osvedčil aj systém platenia za množstvo skutočne vyprodukovaného odpadu,“ hovorí Jánošíková. Veru, možno by bolo najlepšou motiváciou, keby ľudia videli, že menej odpadu znamená šetrenie. Planéty aj vlastných financií.

Filozofia zero waste

  • 1. Refuse: Odmietni, čo nepotrebuješ.

Najúčinnejší spôsob, ako zamedziť vzniku odpadu, je začať odmietať. Začnite používať slovíčko nie. Odmietnite reklamné predmety, letáky do schránky, igelitku v obchode…

  • 2. Reduce: Zredukuj, čo skutočne potrebuješ.

Aplikujme do našich životov dobrovoľnú skromnosť. Zamyslime sa pred každým nákupom, či danú vec naozaj potrebujeme (napríklad piate rifle či nový mobil). Nemáme možnosť si to niekde požičať (napríklad vŕtačku alebo stan)? Nezabúdajme, že náš dnešný nákup je náš zajtrajší odpad.

  • 3. Reuse: Znovu použi a oprav.

Nie všetko, čo sa pokazí, musí hneď letieť do koša. Skúsme veci radšej opraviť a používať ďalej. Výroba každej novej veci si vyžaduje množstvo energie, vody a neobnoviteľných zdrojov našej planéty. Neplytvajme nimi. Kupujme veci, ktoré sú dizajnované tak, aby vydržali a v prípade potreby sú ľahko opraviteľné. Ak máme možnosť, nakupujme second hand (a nielen oblečenie). No a, samozrejme, úplne vyraďme jednorazové veci z našich životov. Na všetko jednorazové totiž existuje trvácna alternatíva. Látkové nákupné tašky, bavlnené vreckovky, sklenené nádobky na kávu…

  • 4. Recycle: Zrecykluj, čoho sa nemôžeš zrieknuť, zredukovať to či znovu použiť.

Naučme sa správne triediť náš odpad. Ale nezabúdajme, že recyklácia je finančne a energeticky náročný proces s dosahom na životné prostredie. Navyše nie všetky materiály dokážeme zrecyklovať a vyrobiť z nich znova niečo užitočné. Preto je najdôležitejšie predchádzať vzniku odpadu. Recyklácia by mala prísť na rad až ako štvrtá – až keď sme danú vec nemohli odmietnuť, zredukovať či znovu použiť.

  • 5. Rot: Skompostuj zvyšok.

Až 40% odpadu bežnej domácnosti tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Tento sa dá skompostovať a vzniknuté hnojivo môžete využiť v záhradke či na balkóne. Kompostovať sa dá aj v bytovke na sídlisku. Na výber je niekoľko možností: založte si komunitné kompostovisko, kúpte si vermikompostér alebo elektrický kompostér.

ZDROJ: ZEROWASTESLOVA­KIA.SK

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zero waste #Deň Zeme
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Prestige červené ruže

Prestige červené ruže

23,99
Amore ružové ľalie

Amore ružové ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk