Spolužiak, mama, Trump. Ukážeme sa na Facebooku úplne každému?

, 28.04.2018 06:00
facebook, Mark Zuckerberg,
Protest vo Washingtone. Niektorí žiadajú nápravu, iní si konto na Facebooku rovno rušia. Autor:

Spoločnosť Google každoročne zverejňuje najvyhľadávanejšie slová a tzv. skokanov roka. V roku 2008 sa medzi nádejami ocitli aj dve sociálne siete. Tá prvá sa volala Facebook, mala za sebou už jeden veľký škandál a výhrady k porušovaniu súkromia užívateľov ju sprevádzajú dodnes. Hoci len tento týždeň sa objavila ďalšia kauza (spoločnosť využívala softvér na rozpoznanie tvárí bez vedomia majiteľov fotografií), drží si vo svete stále viac ako dve miliardy aktívnych užívateľov. Tá druhá sociálna sieť si zakladala na ochrane súkromia a rozhraní bez reklám. Ako sa volala? Dnes si je ťažko spomenúť…

Prezraďme, že zabudnutým konkurentom Facebooku bola v roku 2008 sociálna sieť Tuenti. Volali ju aj španielskym Facebookom a bola jednou z mnohých služieb, ktoré sa v tom čase snažili presadiť na lokálnych trhoch. Na Slovensku bol v tomto čase ešte stále obľúbený server Spolužiaci, fungovala tu aj odnož nemeckej služby Unister. Španielsky web Tuenti mal však veľkú šancu. Vytváral diskrétnejšie prostredie ako Facebook (jedným zo sloganov bolo – čo sa stane na Tuenti, zostane na Tuenti), odmietal reklamu a mal slušnú fanúšikovskú základňu – v najlepších časoch okolo 15 miliónov ľudí.

Neskôr web kúpil telekomunikačný gigant Telefónica, ktorý však sociálnu sieť v roku 2016 musel pre nezáujem úplne zrušiť. Pridala sa tak k zástupu iných, ktoré prevalcoval dominantný Facebook. Ten postupoval taktikou "varenia žaby“ (ak ju hodíte do horúcej vody, vyskočí, ak len postupne zvyšujete teplotu, ostane a uvarí sa). Roky vymieňal dobré (pohodlie) za zlé (strata súkromia). A hoci aktuálna kauza úniku osobných informácií je dosiaľ najvážnejšia, "žaby“ si zvykli. "Je to úžasná spoločnosť, ktorá spraví veľa dobrých a mnoho zlých vecí,“ vyjadril sa na margo Facebooku prorocky už v roku 2007 zakladateľ Wikipedie Jimmy Wales.

Zuckerbergovi magori

Je pozoruhodné, ako Facebook rokmi menil vnímanie verejnosti, čo je na webe normálne. Pred príchodom sociálnej siete bol internet plný prezývok a anonymov. Málokto vystupoval pod pravým menom. Mark Zuckerberg presvedčil študentov, aby sa na internete "odhalili“ aspoň pred spolužiakmi (sieť bola najskôr prístupná len americkým vysokoškolákom). O pár rokov neskôr sa už ľudia pod reálnou "identitou“ odhaľovali prakticky komukoľvek. A neprestali, ani keď médiá zverejnili Zuckerbergov starší citát: "Mám viac ako 4¤000 emailov, obrázkov, adries. Ľudia mi to proste dali. Neviem prečo. Oni mi veria. Magori.“

Prvá veľká kauza sa viaže na službu Beacon, ktorá od roku 2007 automaticky na Facebook zdieľala, čo ľudia nakupujú vo vybraných internetových obchodoch. Okrem toho, že služba zničila mnohým ľuďom prekvapenie z darčekov na Vianoce či narodeniny, vyvolala prvé vážne obavy o súkromie užívateľov Facebooku. Lenže prešlo desaťročie, sociálna sieť predstavila službu Príbehy a ľudia zdieľajú, čo nakupujú, sami a dobrovoľne. A omnoho viac. Kým v roku 2009 musela egyptská tajná polícia zbiť aktivistu, aby od neho vymámila heslo od Facebooku, dnes Trumpovi ľudia získali oveľa viac bez násilia.

Práve počas tzv. arabskej jari nastalo obdobie, keď sa nádeje, pokiaľ ide o sociálne siete, začali meniť na obavy. V roku 2009 napríklad New York Times písal o facebookových revolúciách a o tom, ako sa vďaka Zuckerbergovej stránke v Egypte sformovala skupina so 70-tisíc členmi, ktorá môže slobodne komunikovať. V roku 2011 už britská žurnalistika Heather Brooková tvrdila: "Keď ľudia tvoria technológie, majú predstavu, ako budú fungovať. Ale tie si napokon žijú vlastným životom. Pochybujem, že by niekto predpokladal, že Facebook pomôže zhodiť diktátorov. Je preto ťažké predpokladať, kam to povedie ďalej.”

#deletefacebook

Veru, málokto kedysi očakával, že sieť, ktorá umožňovala slobodnejšiu komunikáciu, bude v roku 2018 čeliť obvineniu z toho, že zneužila dáta miliónov svojich užívateľov a nepriamo ovplyvnila voľby v USA. Alebo že už roky pomáha šíriť falošné správy a je vhodným prostriedkom na vedenie hybridných vojen. Otázkou ostáva, nakoľko sú užívatelia siete už "uvarení“, či sa s tým jednoducho zmieria, ako so všetkými minulými prešľapmi Facebooku, či dokonca nebudú v budúcnosti akceptovať takéto využívanie dát na politické účely ako samozrejmosť. Opozíciou je zatiaľ len kampaň #deletefacebook.

Mark Zuckerberg vysvetľoval únik informácií z...
Mark Zuckerberg vysvetľoval únik informácií z Facebooku aj pred americkým Senátom. Autor: Reuters, Aaron Bernstein

V preklade značí "Zmažte si Facebook“ a presne to aj znamená. Okrem mnohých ľudí, ktorí na iných sieťach hashtagom #deletefacebook oznamujú, že opustili Zuckerbergov web, sa k hnutiu pridávajú aj celebrity. Prvou bol americký herec Jim Carrey, ktorý vo februári (ešte pred vypuknutím škandálu) nielenže odišiel z Facebooku, ale predal aj akcie firmy, ktoré vlastnil. Aspoň čiastočne sa neskôr pridal aj zakladateľ spoločnosti Tesla a SpaceX Elon Musk či speváčka Cher. Svoje konto na Facebooku si na protest proti zneužívaniu osobných dát deaktivoval aj spoluzakladateľ spoločnosti Apple Steve Wozniak.

Väčší exodus sa však zatiaľ nekoná. Pre Facebook môžu byť horšie skôr vyhlásenia niektorých firiem, že zastavia reklamu na jeho sociálnej sieti. Alebo, že z nej priamo odídu. Najnovšie takto všetky sociálne médiá opustila skupina JD Wetherspoon, najväčší britský reťazec pubov. V Británii prevádzkuje viac ako 900 podnikov. Firma slovami jej šéfa Tima Martina neopúšťa sociálne siete len pre zneužívanie osobných dát, ale aj pre "ich podstatu vyvolávajúcu závislosť“. Tento rozmer bude napokon pre Facebook nebezpečnejší – keď si kritická masa ľudí povie, že je pobyt na jej webe či aplikácii vlastne stratou času.

Fungujú len matky

Ľudia sa na Facebooku zmierili s tým, že ich spolužiaci (aj všetci ostatní) majú prístup k istej časti ich súkromia. Sieť zrejme nezatratia ani preto, že ich súkromné dáta zneužili ľudia, ktorí pomohli Donaldovi Trumpovi k volebnému víťazstvu. Je však jeden fenomén, na ktorý si ľudia na Facebooku nezvykli nikdy – na matky. Už v roku 2010 sa hitom YouTubu s miliónmi videní stala pieseň, kde sa interpret sťažuje, že sa na Facebook prihlásila aj jeho mama a on tak "stratil súkromie“. Paradoxne, ľudia si zrejme súkromie najviac strážia pred tými, s ktorými jeho "kontrolovanú“ časť zdieľajú. Je to Achillova päta Facebooku?

V posledných rokoch je totiž najväčšou slabinou Zuckerbergovej siete, že už nepriťahuje mladých ľudí (nechcú byť na rovnakej sieti ako ich rodičia). Napokon, ani sám šéf už nie je tým strapatým chlapcom v mikine – pred americkým senátom vystúpil nakrátko ostrihaný, v saku – a bledý. Facebook teda zrejme neumrie na to, že by ľuďom došla trpezlivosť pri zneužívaní ich dát alebo že by si naraz uvedomili, že čas možno tráviť aj zmysluplnejšie. Jeho pád môže odštartovať nová sieť, ktorá získa kritickú masu nastupujúcej generácie. Štandardy v tejto oblasti, ako aj očakávania verejnosti sú však už nastavené. Podľa Facebooku.

Prúd informácií podľa Facebooku

Novinky (2006)

Facebook na začiatku fungoval presne tak, ako napovedá jeho názov. Facebook, teda "kniha tvárí“ bol prehliadkou jednotlivých účtov užívateľov. Vyhľadali ste si študenta (sieť najskôr slúžila len vysokoškolákom), o ktorom ste chceli vedieť viac, klikli na jeho profil a mohli študovať všetko, čo dotyčný zverejnil. V roku 2006 však vznikli Novinky (News feed), funkcia, ktorá na hlavnej ploche zhromažďuje informácie od všetkých vašich známych (a dnes aj od spoločností).

Spomedzi vtedajších osem miliónov používateľov Facebooku sa proti tejto novinke ohradilo takmer milión. Nepáčilo sa im, že sa ich súkromný život "prepiera“ na verejných nástenkách. S protestmi ale neuspeli a funkcia Novinky je dodnes základom úspechu (i kritiky) Facebooku.

Páči sa mi to (2009)

Dnes je slovo "lajkovať“ takou bežnou súčasťou nášho slovníka, až sa zdá že symbol ruky so vztýčeným palcom používame na internete odjakživa. V skutočnosti však facebookový "lajk“ (po slovensky páči sa mi to) ešte nemá ani desať rokov. Nenápadný symbol zohral však zásadnú úlohu v tom, ako v poslednej dekáde vnímame svet okolo nás. Na základe "lajkov“ začal totiž Facebook príspevky na nástenke triediť. Už sa nezobrazovali chronologicky, ale podľa zložitejších algoritmov, na začiatku postavených práve na váhe "lajkov“. Ak sa váš príspevok páčil všetkým vašim kamarátom, tak sa aj všetkým známym zobrazil ako prvý. Krivilo to realitu medzi kamarátmi, oveľa závažnejšie dôsledky to však začalo mať, keď Facebook prevalcoval médiá.

Sponzorované odkazy (2012)

V roku 2012 Facebook povolil tzv. sponzorované odkazy. Kým predtým si užívatelia mohli regulovať, aký obsah vidia – výberom priateľov a stránok, ktoré "lajkli“, po novom sa im zobrazoval aj obsah stránok, ktorých neboli fanúšikmi. Stačilo, že firma ich považovala za svoju cieľovú skupinu a mohla im nanútiť reklamu. Samozrejme, užívateľovi ostala možnosť neželané reklamy skrývať, ale jednoduchšie ich bolo len preskočiť, než prácne rušiť. Táto novinka výrazne zmenila charakter Facebooku. Z prúdu noviniek sa postupe vytratili kamaráti a rodina a ostal viac firemný obsah. Facebook sa s tým snaží bojovať – aj na Slovensku skúšal vlani experiment s funkciou Prieskumník, ktorá mala obsah oddeliť na ten od priateľov a od stránok, ale skončilo sa to fiaskom.

Boj proti hoaxom (2015)

Niektorí odborníci začali pred desiatym výročím Facebooku upozorňovať na to, že algoritmy siete, založené na popularite, dostávajú do popredia bezduché a vymyslené články. Preto začiatkom roku 2015 Mark Zuckerberg oznámil boj proti hoaxom. Ľudia mohli na falošné správy jednoduchšie upozorniť svojich priateľov, Facebook mal navyše upraviť algoritmy sekcie Novinky tak, aby znevýhodňovali tzv. clickbait články (materiály, ktoré senzačným titulkom lákajú na často bezduchý obsah s množstvom reklamy). Boj proti hoaxom a clickbaitom bol však zo strany sociálnej siete pomalý a nepresvedčivý, Facebooku sa nepodarilo narušiť ani tzv. sociálne bubliny, ktoré svojím charakterom upevňuje (tlmí sa kultivovaná diskusia medzi rôznymi názorovými skupinami).

Zneužívanie súkromia (2018)

V marci priniesol britský denník Guardian informáciu, že Facebook prostredníctvom aplikácie sprístupnil osobné údaje minimálne 50 miliónov používateľov pre spoločnosť Cambridge Analytica, ktorá ich použila v predvolebnej kampani v prospech súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zuckerberg sa odvtedy ospravedlnil verejnosti, spovedal sa v americkom Senáte a na koberček si ho pozvali aj do Európskeho parlamentu. Ľudia reagujú mazaním svojich účtov na Facebooku v kampani #deletefacebook a firmy rušia reklamu na tejto sociálnej sieti. Komentátori sú cynickejší. "Nestalo sa to pre hackerský útok, ale preto, že Facebook vybudoval šialený a najinvazívnejší reklamný model histórie a niekto ho len využil,“ napísal Nick Thompson pre Wired.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sociálne siete #Mark Zuckerberg #Google #facebook
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk