Porastie pôrodnosť aj stredná dĺžka života

, 02.05.2018 09:35
ľudia, demografia
Ilustračná snímka. Autor:

Unikátnu publikáciu o doterajšom a budúcom vývoji (až do roku 2035) jedenástich najväčších miest Slovenska vydala Katedra humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Výskumné demografické centrum pri Infostate.

Jej názov je Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska. Zahrnuté sú Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, Trnava, Trenčín, Martin, Poprad a Prievidza.

Publikácia sa zaoberá otázkami, prečo sa mestá rýchlo menia, ako sa menia, ako budú vyzerať o 25 až 30 rokov, aké sú imigračné a emigračné predpoklady a čo je možné s demografickým vývojom urobiť. Dosiaľ nebola na Slovensku, ale ani v okolitých krajinách publikovaná taká detailná analýza demografického vývoja aj za jednotlivé mestá. Zvyčajne sa robia demografické analýzy iba na celoštátnej úrovni. V tejto štúdii je každé mesto spracované jednotnou metodikou a v troch scenároch. Stredný je najpravdepodob­nejší, nízky a vysoký scenár zasa predstavujú pomyselnú hranicu, za ktoré by vývoj nemal ísť.

Najväčšie mestá netvoria jednoliaty celok. V mnohých ohľadoch sa odlišujú, ale v mnohom sú si podobné. „Ani v jednom meste nedosahuje úhrnná plodnosť hodnotu dve deti na jednu ženu, čo sa považuje za tzv. záchovnú hodnotu pre veľkosť populácie, ak sa neberie do úvahy migrácia. Aktuálne iba v Bratislave je plodnosť vyššia ako na celom Slovensku, v ostatných mestách je v zásade rovnaká alebo nižšia ako celoslovenská hodnota. Klesá aj plodnosť počítaná pre generácie vystihujúca medzigeneračné zmeny,“ uvádza docent Branislav Bleha, demograf z Univerzity Komenského v Bratislave.

Rodičmi sa vo viac ako polovici prípadov vo všetkých mestách stávajú ľudia vo veku tridsať a viac rokov. Len v pätine prípadov sú rodičia mladší ako 25 rokov. Vek rodičov od roku 1989 prudko vzrástol. Demografi predpokladajú nárast plodnosti, ale úroveň nedosiahne hodnotu dve deti na jednu ženu; hodnoty sa budú pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Hoci odborníci očakávajú nárast plodnosti, počet narodených detí bude klesať, pretože žien vo veku 15 až 49 rokov bude menej.

Ďalšou oblasťou, na ktorú sa výskumníci zamerali, sú manželské zväzky. „Je celoslovenským trendom, že čoraz viac detí sa rodí nezosobášeným rodičom. Martin a Prievidza majú dokonca najvyšší podiel narodených detí mimo manželstva,“ uvádza RNDr. Branislav Šprocha, vedúci Výskumného demografického centra pri Infostate. „V najväčších mestách nastal prudký pokles sobášnosti a ich obyvatelia sa sobášia neskôr ako v menších mestách. Na druhej strane je prekvapujúce, že kým pred dvadsiatimi alebo aj desiatimi rokmi sa manželské páry vo veľkých mestách rozvádzali viac, v súčasnosti je táto hodnota podobná ako v ostatných mestách,“ vraví doktor Šprocha.

Obyvatelia najväčších miest žijú výrazne dlhšie ako pred 25 rokmi. Vo všetkých jedenástich mestách žijú obyvatelia dlhšie, ako je slovenský priemer. Najväčšiu mieru na náraste strednej dĺžky života má zníženie úmrtnosti ľudí vo veku 60 až 79 rokov. Prevažuje však prirodzený úbytok, viac osôb zomiera, ako sa narodí detí. V sledovaných mestách bez výnimky odborníci očakávajú ďalšie zlepšovanie úmrtnostných pomerov u mužov i žien. Z hľadiska úrovne úmrtnosti zostanú pod celoslovenským priemerom. Počet obyvateľov sa napriek tomu v mestách s výnimkou Bratislavy bude znižovať. Priemerný vek do roku 2035 narastie o 3 až 6 rokov. Zvýši sa zastúpenie seniorov nad 65 rokov, a to o jednu pätinu, v prípade Prievidze až o dve tretiny.

Sťahovaním strácajú obyvateľov všetky mestá s jednou výnimkou. „Tou výnimkou je hlavné mesto, ktoré sa po skončení ,čiernej demografickej dekády’ približne pred 10 rokmi dostalo do kladných čísel a získava obyvateľov zo všetkých regiónov Slovenska,“ uvádza docent Bleha. „Do budúcna predpokladáme znižovanie migračnej straty a niektoré mestá sa môžu pridať k Bratislave ako migračne ziskovému mestu. V Prešove, Martine, Poprade a Prievidzi však bude migrácia spôsobovať znižovanie počtu obyvateľov až do roku 2035,“ dopĺňa docent Bleha.

S nárastom priemerného veku a nárastom počtu seniorov narastie tiež hodnota indexu ekonomického zaťaženia. Starnutie populácie najväčších miest je v podstate nezvratné, a to i napriek imigrácii mladších obyvateľov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pôrodnosť #dĺžka života
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk