Je sucho a ľadovec poruke nemáme. A čo pôda?

Zmena klímy podľa vedcov spôsobí, že dve tretiny sveta budú postihnuté suchom. Zvýši sa počet regiónov, v ktorých bude horší prístup k pitnej vode. A pre veľkú časť sveta bude ťažšie dopestovať si potraviny. Ľudia môžu odtiaľ migrovať a natisnúť sa do oblastí, kde bude znesiteľne. Alebo môžu vymýšľať bizarné riešenia. Ako napríklad k južnej Afrike dotiahnuť antarktický ľadovec. Alebo ako s čínskymi kotlami donútiť monzún, aby zapršal nad Tibetom. A čo Slovensko? Slovensko má pôdu.

13.06.2018 06:00
Grónsko, ľadovec Foto:
Nicholas Sloane chce dopraviť veľký kus ľadovca k blízkosti Kapského Mesta. Jedna ľadová kryha dokáže poskytnúť 150 miliónov litrov vody denne po celý rok, čo je však stále iba 30 percent potrieb metropoly.
debata (7)

Kapské Mesto, hlavné mesto Juhoafrickej republiky, zažíva jedno z najhorších období sucha vo svojej histórii. Hlavný zdroj pitnej vody, priehrada Theewaterskloof, vysychá. V posledných troch rokoch v oblasti takmer vôbec nepršalo. Už tento rok mal prísť takzvaný Deň nula (Day Zero), keď sa mali zatvoriť všetky kohútiky a ľudia by stáli v radoch a čakali na prídel vody. Obyvateľom mesta sa však tento dátum podarilo odložiť.

Ako píše magazín Business Insider, ľudia začali po výzvach samosprávy masívne šetriť pitnou vodou. Prestali ju napríklad míňať na splachovanie v záchodoch a v záhradách, namiesto toho využívajú takzvanú sivú vodu (grey water), ktorá zostáva po varení či umývaní. Mesto dokonca podporilo vydanie hudobného albumu 2-Minute Shower Songs, v ktorom desať známych interpretov vytvorilo 10 piesní do sprchy, pričom každá trvá presne 120 sekúnd. Motivujú ľudí, aby sa nesprchovali dlhšie a ušetrili tak ešte viac vody. Zdá sa to úsmevné? Skôr zúfalé, keď si človek uvedomí, že Deň nula sa obyvateľom Kapského Mesta podarilo oddialiť iba nakrátko. Do zatiaľ neurčeného dátumu v roku 2019.

Objavil sa ďalší, oveľa výstrednejší nápad. Juhoafričanov by mohla zachrániť ľadová kryha z Antarktídy. Tvrdí to Nicholas Sloane, expert na záchranné operácie na mori, ktorý v rokoch 2013 a 2014 viedol operáciu na odtiahnutie vraku výletnej lode Costa Concordia. S ďalšími kolegami plánuje tentoraz odtiahnuť veľký kus ľadovca k studenému Benguelskému prúdu a ten ho bude južným Atlantikom unášať až k brehom Kapského Mesta.

Ľadovec ešte predtým zabalia do špeciálneho materiálu, aby sa neroztopil. Sloane sa pre agentúru Reuters vyjadril, že jedna ľadová kryha dokáže poskytnúť 150 miliónov litrov vody denne po celý rok. Čo je však stále iba 30 percent celkových potrieb Kapského Mesta. Náklady na rozbehnutie projektu odhadol približne na 111 miliónov eur. V máji tohto roku začal zháňať sponzorov.

Cyprus už v roku 2008 zaplatil 40 miliónov eur za dodávky pitnej vody tankerom. Číňania uvažujú, že si pritiahnu vodu rovno z monzúnových mrakov.

Strieborný dážď

Aj napriek tomu, že Tibetskú náhornú plošinu denne križujú objemné oblaky s vodnou parou, prší tu veľmi málo. Spadne tu len 10 centimetrov zrážok ročne. V nasledujúcich desaťročiach sa sucho pre stúpajúce teploty ešte viac prehĺbi. Čína to chce zmeniť. Na strmých hrebeňoch tibetských hôr čínsky štátny podnik CASC (China Aerospace Science and Technology Corporation) postavil 500 experimen­tálnych kotlov s raketovou technológiou. Do ovzdušia uvoľňujú jodid strieborný.

Celý systém sa riadi informáciami zo satelitov, ktoré monitorujú monzúny nad Indickým oceánom. Keď sa jodid draselný zamieša do oblakov, začne pršať alebo snežiť. Doterajšie výsledky sú sľubné a Čína zvažuje postaviť desaťtisíce podobných kotlov po celej Tibetskej náhornej plošine (jeden kotol stojí približne 6 900 eur). V oblasti pramenia rieky Indus, Ganga, Mekong, Jang-c’-ťiang, Žltá rieka. A tie sú podľa hongkonského denníka South China Morning Post tepnami života pre takmer polovicu svetovej populácie, ktorá žije v Číne, Indii, Nepále, Laose, Mjanmarsku.

Intenzívne poľnohospodárstvo znižuje schopnosť... Foto: Andrej Barát, Pravda
sucho, pole, repka olejná, poľnohospodárstvo Intenzívne poľnohospodárstvo znižuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu.

Metóda nie je nová a pôvodne nebola vyvíjaná pre civilné, ale pre vojenské účely. Čína, Rusko a USA mali viac projektov, ktorými chceli spustiť záplavy, suchá alebo tornáda, aby oslabili nepriateľa. Zatiaľ najväčšiu štúdiu o využití jodidu strieborného vypracovali v roku 2016 v USA v rámci pilotného programu na ovplyvňovanie počasia vo Wyomingu (Wyoming Weather Modification Pilot Program). V rámci nej odborníci zistili, že táto technika skutočne dokáže vyvolať zrážky.

„No nedokáže to robiť spoľahlivo dlhý čas a na veľkom území,“ upozorňuje britský týždenník The Economist. Technológia je závislá od smeru vetra. Zasahovanie do počasia na Tibetskej náhornej plošine môže mať navyše nečakané dopady na krehké ekosystémy a v konečnom dôsledku na človeka. Slovensko sa do podobných projektov ako v Ázii či v Afrike nepúšťa. No ani strednej Európe sa sucho nevyhýba.

Kúpanie vo fjordoch

Po rekordne teplom apríli nasledoval na Slovensku rekordne teplý máj (prekonal rekord z roku 1958 o 0,4 stupňa Celzia). „Také teplé jarné počasie sa od začiatku meteorologických pozorovaní ešte nevyskytlo,“ hodnotí klimatológ a literárny historik Pavel Matejovič.

Mimoriadne teplo bolo podľa neho dôsledkom prevládajúcich cirkulačných podmienok. „Najmä mohutnej anticyklóny nad Škandináviou, ktorá blokovala postup frontálnych systémov od západu a s nimi spojeného chladnejšieho morského vzduchu z Atlantiku. Vnútrozemie európskeho kontinentu, ktoré bolo extrémne teplé už v apríli, sa tak ďalej nerušene ešte viac radiačne prehrievalo, čo sa prejavilo aj na severe Európy.“ Najteplejší máj 2018 bol v Škandinávii. Ľudia sa kúpali vo fjordoch, hoci oficiálny začiatok leta je až 21. júna. To je možno jediné „pozitívum“ čoraz väčšieho tepla.

Pri dlhotrvajúcom suchu sa môžu znížiť zásoby podzemných vôd, čo môže viesť aj k nedostatku pitnej vody, no ľudia na Slovensku si toto riziko neuvedomujú.

„Ak totiž voda z kohútikov stále tečie a na pultoch hypermarketov nájdu žiadaný tovar, nie sú motivovaní správať sa ekologicky. Nápoje sa napríklad stále predávajú v plastových fľašiach, na ktorých výrobu sa spotrebúva ropa a množstvo energie. Plastové fľaše sú veľkou záťažou pre životné prostredie. Samozrejme, nejde len o plastové fľaše, je potrebné znižovanie celkovej spotreby. No politici nemajú záujem tento stav meniť, pretože robiť nepopulárne kroky by sa odrazilo na strate voličských preferencií, čiže celková situácia sa bude stále zhoršovať,“ upozorňuje klimatológ Matejovič.

Obyvatelia Slovenska nie sú adaptovaní na prudkú zmenu klímy, ktorú zažívajú. Odráža sa to na počte kolapsov počas vĺn horúčav. „Môže sa to prejaviť aj na psychike. Ľudia sú počas horúčav malátni a apatickí, preto v Stredomorí zvykne bývať okolo poludnia siesta a život začína pulzovať až s príchodom večera. Počas najväčších horúčav by bolo vhodné, aby ľudia nemuseli vychádzať von, čomu by bolo potrebné prispôsobiť aj pracovný režim. Nemyslím si však, že pre politikov je toto prioritné. Veď mnohí z nich zmenu klímy bagatelizujú či dokonca popierajú a odmietajú robiť akékoľvek opatrenia,“ konštatuje Matejovič.

Ani v najbližších dvoch týždňoch nemožno očakávať výraznejšie ochladenie. „Vzduch sa bude stále viac ohrievať, pričom bude aj pomerne dusno,“ dodáva. Podľa európskych aj amerických prognostických modelov by malo byť tohtoročné leto veľmi teplé, nevylučujú sa ani intenzívne vlny horúčav. Má krajina dosť vody, aby zvládla horúce letá, ktoré sa budú vyskytovať čoraz častejšie?

Sedíme si na streche a je nám… dobre?

Slovensko patrí k hornatému regiónu, ktorý sa nazýva „strecha Európy“. To znamená, že sme závislí od zrážok, ktoré na územie spadnú. Závislosť Slovenska našťastie trochu znižuje Dunaj, ktorý k nám priteká a výdatne napája Žitný ostrov, najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe.

A hoci by sa mohlo zdať, že aj na Slovensku pre opakujúce sa horúčavy prší stále menej a menej, nie je to pravda. Pri pohľade do dlhodobých štatistík ročných úhrnov prší na Slovensku „zhruba rovnako“ ako pred 100 rokmi. „Atmosférické zrážky sa merajú na Slovensku v hustejšej sieti staníc od roku 1881, po roku 1950 to bolo až okolo 700 meracích staníc. Z nameraných údajov vyplýva, že priemerný ročný úhrn zrážok sa na Slovensku príliš nemení, trend od roku 1881 je takmer nulový,“ vysvetľuje klimatológ Milan Lapin.

Tak v čom je problém? V teplote. Je vyššia o dva stupne ako pred 100 rokmi. Viac vody sa vyparí. A čím viac vody sa vyparí, tým menej jej zostáva na zavlažovanie pôdy a dopĺňanie podzemnej vody.

K suchu prispieva aj fakt, že sa z krajiny... Foto: Andrej Barát, Pravda
dobytok, lúka, stádo K suchu prispieva aj fakt, že sa z krajiny vytratili hospodárske zvieratá, ako aj to, že sa v lesoch hospodári nešetrne.

„Do roku 1980 sa zo zrážok spadnutých na celé územie Slovenska v 30-ročnom priemere vyparilo približne 65 percent vody a 35 percent odtieklo riekami mimo nášho územia. V súčasnosti sa už tento pomer zmenil tak, že sa priemerný výpar blíži k 70 percentám a z územia odtečie asi 30 percent vody zo spadnutých zrážok. Tieto údaje svedčia o tom, že naša krajina nemá veľké zásoby vody zo zrážok spadnutých na naše územie a akákoľvek anomália v podobe nižších úhrnov zrážok znamená veľký problém,“ mieni klimatológ.

Zrážky nepadajú rovnomerne počas roka, v teplom období roka sa koncentrujú do prehánok a búrkových lejakov. „V zimnom období klesá podiel tuhých zrážok a rastie podiel tekutých zrážok. Pravidelné jarné topenie snehu sa pomaly vytráca z väčšiny územia Slovenska. Všetky uvedené skutočnosti zhoršujú situáciu s dostupnosťou vodných zdrojov a naznačujú, že bude potrebné urobiť viaceré závažné adaptačné opatrenia na zadržanie vody v krajine v čase jej prebytku a zabezpečenie požadovaných zdrojov vody v čase jej nedostatku,“ radí klimatológ Lapin. Problém sa však netýka iba poľnohospodárov. Sucho pomaly premieňa celú krajinu.

Nerovnováha

Trpia lesy. „Zdravotný stav smrekov a ich plytký koreňový systém naznačujú, že tieto stromy nemajú u nás dobrú perspektívu v meniacej sa klíme. Narušený ročný režim atmosférických zrážok, ich nepravidelný výskyt aj v oblastiach, kde sa v minulosti smrekom darilo, prispievajú popri iných činiteľoch k ústupu týchto drevín,“ naznačuje klimatológ Pavel Faško.

Nešetrná ťažba kalamitného dreva, budovanie ďalších a ďalších lesných ciest ešte viac zhoršuje eróziu pôdy a urýchľuje odtok vody z krajiny. Sucho komplikuje následné zalesňovanie človekom. „ Aj keď sa na vyťažených plochách vysádzajú mladé stromčeky, ich prežitie je horšie ako v minulosti, lebo sa často ocitnú v suchom, nežičlivom prostredí,“ mieni klimatológ.

Nielen horúčavy sú intenzívnejšie, ale aj búrkové lejaky. „Ich prínos už nie je v celkových úhrnoch zrážok menšinový, aj na jar ich môže byť dosť. Ale rastliny na poliach sú v tejto časti roka maličké, málo husté, niekedy semienka ani nestihnú vyklíčiť a intenzívny dážď ich odplaví vo svahovitých častiach krajiny aj s povrchovou vrstvou pôdy. Vodné diela zmierňujú nepriaznivý vývoj, ale prirodzený výskyt vlahy v krajine nemôžu nahradiť,“ zdôrazňuje klimatológ. „Tieto problémy začínajú byť takmer každodennou súčasťou nášho života, musia sa prejaviť následne vo vedomí spoločnosti, čo sa prejaví aj v kultúrnej sfére.“

Ľuďom sa podľa Faška vypomstilo, ako necitlivo sa správali k svojmu domovu, k planéte, ku krajine. „Na globálnej úrovni sme rýchlosťou využívania prírodných zdrojov prekročili únosnú mieru. Niektorí politici, ekonómovia, predstavitelia niektorých firiem angažovaných v tomto podnikaní stále tvrdia, že zdrojov je dosť. Ak by sme sa aj zmierili s týmito tvrdeniami, nesmieme zabudnúť na to, že na Zemi nikdy nežilo toľko ľudí ako teraz. V globálnej ekonomike to znamená pokračujúce drancovanie prírodných zdrojov. Neregistrujeme pritom niečo, ako je spomaľovanie ich ťaženia.“

Ako príklad uvádza likvidáciu tropických pralesov. „Niekto povie, že je to len pár percent povrchu Zeme. No už sa nespomína, že dažďové pralesy predstavujú veľmi dôležitý činiteľ stability klímy na Zemi, pretože významne pohlcujú oxid uhličitý z atmosféry. Ďalšia výrazná redukcia tropických dažďových pralesov by znamenala ďalšiu destabilizáciu klimatického systému Zeme,“ hovorí Faško.

Slovensko a Česko pritom mali kedysi fungujúce prvky v krajine, ktoré dokázali aspoň lokálne tlmiť vrtochy počasia, predovšetkým sucho. No desaťročia sa cielene likvidovali. Mokrade.

Liek, ktorý nik nechce

Petr Marada je poľnohospodár a akademik. Pôsobí v Ústave poľnohospodárskej, potravinárskej a environmentálnej techniky Mendelovej univerzity v Brne. Na svojich pozemkoch v Šardiciach na južnej Morave už vyše 11 rokov vytvára mokrade, niekdajšie lány rozčleňuje biopásmi. Pýtame sa ho prečo.

„Krajina katastrálneho územia obce, kde žijem, je chorá. Nie je schopná kompenzovať dopady klimatických zmien. V tomto životnom prostredí klesá biodiverzita typických a pôvodných rastlín a živočíchov. Územie bolo neatraktívne a monotónne,“ odpovedá. Nerobil to však len pre krajinu. Podarilo sa mu zvýšiť aj úrodnosť.

Ešte stále možno nájsť ľudí, ktorí si pamätajú,... Foto: Andrej Barát, Pravda
pôda, les, ťažba, Ešte stále možno nájsť ľudí, ktorí si pamätajú, či sa dokonca podieľali na príbehu živej pôdy a pestrej krajiny, ktorá zadržiavala oveľa viac vody ako dnes.

„Čiastočne zatrávnená orná pôda prirodzene generuje organickú zložku do pôdy. Ozelenené údolnice, extenzívne sady a biokoridory sú účinnými nástrojmi, ktoré znižujú vodnú, veternú a snehovú eróziu, čím zabraňujú degradácii pôdy,“ vysvetľuje farmár a dodáva, že na väčšinu spomínaných opatrení možno nájsť finančné zdroje.

Mokrade sa v bývalom Československu začali vysušovať a zaorávať v období intenzifikácie poľnohospodárstva, využívali sa meliorácie. „Tieto zásahy sú dnes, keď nás sucho ohrozuje stále viac, kontraproduktívne,“ upozorňuje klimatológ Faško. „Mokrade nemáme, a tým sme stratili aj prirodzený spôsob tlmenia sucha v krajine.“

Idyla

Podobne osvietených farmárov ako Marada je v Česku aj na Slovensku len hŕstka. „Kľúčoví farmári nepochopili problém, nerozumejú významu a zmyslu zelenej infraštruktúry. Nedokážu medzi svoje aktivity zaradiť aj starostlivosť a ochranu životného prostredia. Hospodárenie je na väčšine agrosystémov založené na zisku vybranej skupiny ľudí. Ekonomická efektivita poľnohospodárstva ako celospoločenského záujmu je zatlačená do úzadia. Výraznú úlohu však zohráva nepochopiteľná podpora súčasného nevhodného poľnohospodárstva samotným ministerstvom poľnohospodárstva a vládou Českej republiky, predovšetkým tvorbou dotačnej politiky, ktorá zvýhodňuje veľké subjekty,“ mieni Marada. Situácia je podobná aj na Slovensku.

Podľa popredného českého ekológa a bývalého českého ministra životného prostredia Bedřicha Moldana sa niet čo diviť. Z českej aj slovenskej krajiny sa vytratili ľudia, ktorí majú k pôde úprimný vzťah. Pôda je dnes len prostriedkom na dosiahnutie zisku.

„V Česku sa to začalo už za nacistov, ale komunisti to dotiahli do konca. Vidiek sa totálne zbavil elít, mám na mysli výkvet populácie, ktorý sa prirodzene vytvára mnoho rokov,“ vyjadril sa v rozhovore pre české regionálne noviny Deník. O tom, aké silné puto viazalo sedliakov ku kedysi pestrejšej krajine, písal český spisovateľ Josef Holeček v nedokončenej desäťzväzkovej kronike Naši, vydávanej od roku 1897 do roku 1930.

Na Slovensku sa v súvislosti so suchom rozvíja debata o obnovení zavlažovacieho systému za milióny eur. No čo ak sa práve v „idyle“ opisovanej Holečkom skrýva odpoveď na problémy so suchom? V pôde, z ktorej si nielen berieme, ale ktorej by sme mali aj dávať.

Hladná zem

„Budeme dotlačení k tomu, aby sme dobrovoľne viazali v krajine viac organickej látky, čo vie les a pôda,“ povedal český geológ, klimatológ a filozof Václav Cílek počas konferencie Budúcnosť českého poľnohospodárstva na aprílovom veľtrhu Techagro v Brne. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, hovoril o vode.

V Českej republike zasadalo už viacero komisií, aby riešili sucho. Prišli so stovkami návrhov. Keď odborníkov požiadali, aby ich zredukovali na jeden kľúčový faktor, ukázali na stav pôdy. Na poľnohospodárskej pôde stačí podľa Cíleka hnojiť hnojom. Ak nie je, možno ho sčasti nahradiť kompostom. „Spomínam si na historický príklad cirkevného pozemku, kde majiteľ nechal hospodáriť nájomcu podľa svojho uváženia, ale mal jedinú podmienku. A tou bol minimálny počet hospodárskych zvierat, aby mal istotu, že zisk sa nebude dosahovať za cenu ničenia pôdy,“ opisuje Cílek. Ako to však spolu súvisí? Pôda, zvieratá, hnoj, voda?

„To najdôležitejšie sa skrýva v pôdnej štruktúre. Pôda s dobrou štruktúrou dokáže nasiaknuť a udržať oveľa viac vody ako degradovaná pôda,“ vysvetľuje pôdny biológ a ekológ Ladislav Miko, bývalý český minister životného prostredia, ktorý dnes pôsobí ako vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Štruktúru pôdy vytvárajú okrem minerálnych zložiek predovšetkým organické látky, ktoré rozkladajú a premieňajú miliardy pôdnych mikroorganizmov a živočíchov. Vzniká humus, ktorý spoločne s minerálnymi zložkami, výlučkami a vláknami pôdnych organizmov spoluutvára takzvané pôdne agregáty. A tieto agregáty obsahujú veľké množstvo drobných mikropriestorov. „Vďaka organickej hmote a organizmom tak môže pôda fungovať ako huba,“ naznačuje ekológ. Tieto jedinečné štruktúry nedokáže človek napriek najpokročilejším technológiám vyrobiť. Dokáže ich však zničiť. Tak, že pôdu prestane „kŕmiť“ organickou hmotou. Že takmer z celej krajiny odoberie hospodárske zvieratá, ktoré pôdu prirodzene hnojili.

„Nejde iba o hnoj, aj keď ten skutočne môže pomôcť. Na poli by však malo zostať čo najviac mŕtvej organickej hmoty na rozklad. Nie je napríklad správne pozbierať všetku slamu a odviezť ju preč. Je chyba, ak hovoríme, že na poli niečo zbytočne hnije – práveže je to potrebné,“ zdôrazňuje Miko. Problém je aj to, že mnohé polia sú na Slovensku aj v Česku pol roka bez porastu, holé. „Pritom väčšinu času by sa na nich mohla vytvárať biomasa, ktorá by tam zostala. Zaorala by sa alebo nechala na rozklad. Treba siať medziplodiny a zachovávať pôdu pokrytú porastom aj po úrode čo najdlhšiu časť roka."

Väčšina vody sa však nachádza v krajine. V... Foto: Andrej Barát, Pravda
pôda, krajina, lesy, príroda, sucho, Väčšina vody sa však nachádza v krajine. V pôde. Ak chceme bojovať so suchom, mali by sme pomôcť pôde zadržať viac vody.

Ak spomínané procesy v pôde narušíme, pôda sa rozpadne. Stratí štruktúru, nedrží pohromade. Stačí si nabrať za hrsť degradovanej pôdy a roztratí sa pomedzi prsty ako jemný prach. Takúto pôdu poľahky odfúkne vietor, spláchne voda. „Okrem toho oveľa horšie udrží živiny, takže pôda stráca úrodnosť,“ prízvukuje Miko. Zbytočne sa potom do nej sype chémia a umelé hnojivá. A najmä, degradovaná pôda oveľa horšie zadržiava vodu. Pôda s dobrou štruktúrou zadrží na jednom metri štvorcovom asi o 18 až 25 litrov viac vody s každým jedným percentom organickej hmoty navyše, čo pri prepočte predstavuje obrovské čísla – 180– až 250-tisíc litrov vody zadržaných navyše na jednom hektári. Nie je dobrá pôda najväčšou devízou v čase sucha?

Ešte stále možno nájsť ľudí, ktorí si pamätajú, či sa dokonca podieľali na príbehu živej pôdy a pestrej krajiny, ktorá zadržiavala oveľa viac vody ako dnes.

Najzraniteľnejší

No pomaly sa vytrácajú. Z maličkých bytov, domovov dôchodcov, starých domov, niekedy bez šance príbeh rozpovedať. Sucho nevysušuje len pôdu, ale aj ľudí, ktorí na nej dlhé roky pracovali. Chýbajúcim a, žiaľ, posledným dielikom v debate o suchu je často debata o starnutí. Rozbieha sa často až vtedy, keď sa niečo vážne udeje. „Ako napríklad pred rokmi vo Francúzsku, kde na následky tepla počas leta zomreli tisícky seniorov,“ upozorňuje Lukáš Kvokačka, programový manažér občianskeho združenia Barlička v Prešove.

Aj slovenská populácia nezvratne starne. A prudkej klimatickej zmene sa nestihne prispôsobiť. „Sucho a dlhšie vlny horúčav sú pre našu krajinu a najmä chladnejšie regióny nová vec. Nemáme pre sucho vybudované postupy, akési ľudové múdrosti, ako ich zvládať,“ naznačuje vyštudovaný právnik.

„Seniori aj doteraz stáli pred výzvou uvedomovať si obmedzenia spojené s vekom. Jednoducho, že už nemajú 25 a musia si na seba dávať pozor. Teraz si však musia uvedomovať aj to, že 25 nemajú len oni, ale už ani letá a teploty sa nezriedka šplhajú nad 35 stupňov. Ak sa im to nepodarí, následkom sú dehydratácie, kolapsy, ťažkosti so srdcom. Teplo, to už bude vždy.

Malými úpravami prostredia a svojich zvykov ho však dokážu seniori lepšie zvládať,“ hovorí Kvokačka. A to je zrejme to najťažšie. Zmeniť zvyklosti, tradície, každodenné rituály. Presvedčiť trebárs babičky na východe Slovenska, že ísť okopávať záhradu v horúčave poobede v smútočnom čiernom nie je dobrý nápad. Na druhej strane mnohí seniori musia pracovať aj v horúčavách, ak si chcú aspoň trochu zlepšiť nízke dôchodky.

Kvokačka odporúča kontrolovať pitný režim. Starší ľudia nemusia tak intenzívne cítiť smäd. Osveta, ktorá je pre súčasnú generáciu samozrejmosť a pre poniektorých možno aj banalita, je pre starých ľudí nová vec, ktorú im nik za života nevštepoval. Stačí zaklopať na dvere susedovi. Ozvať sa častejšie otcovi, mame, spomenúť si na strýka, spýtať sa ich, ako sa majú. Ktovie, možno človek pri rozhovore zistí, že ľudia kedysi oveľa lepšie hospodárili (nielen) s vodou a vôbec ich k tomu nenútila klimatická zmena. Šetrnosť bola pre mnohých prirodzenosť. V čase klimatickej zmeny je predpokladom prežitia.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #ľadovec #sucho #globálne otepľovanie #klimatické zmeny #monzún