Poklad z Lučivnej má už svoj rodný list

, 30.06.2018 15:00
Mince poklad Lučivná
Mince aj s nádobou, v ktorej boli v zemi ukryté. Autor: ,

Vedia o ňom už takmer všetko. Odborníkom na históriu sa podarilo rozlúštiť väčšinu tajomstiev pokladu - 870 prevažne strieborných mincí z Lučivnej v okrese Poprad, ktoré sa našli počas archeologických prác vlani v auguste. Neznámou zostáva a navždy zostane už len to, kto a prečo tam poklad zakopal a prečo si ho neprišiel vyzdvihnúť.

Spomínaných 870 mincí by bolo možno naďalej ukrytých pod zemou, keby vlani obec Lučivná neplánovala vydať publikáciu o svojej histórii a súčasnosti. Z tohto dôvodu tam prebiehal archeologický prieskum terénu, ktorý zastrešovali archeológ Archeologického ústavu SAV v Nitre, pracoviska Spišská Nová Ves Marián Soják a jeho spolupracovník Vladimír Habaj. Poklad našli na hrebeni nad jednou z lučivnianskych jaskýň.

„Počas prác sa nám okrem pár novovekých nálezov podarilo nájsť aj poklad mincí zo 17. a 18. storočia uložených v hlinenej nádobe. Teší nás aj to, že ide o jeden z mála pokladov mincí na Slovensku, ktorý sa našiel pri profesionálnom archeologickom výskume a navyše bol zachovaný do posledného exemplára. Ja osobne si veľmi cením aj schránku, v ktorej boli mince uložené. Ide o hlinený miniatúrny džbánok, ktorý je komplexne zachovaný a zreštaurovaný. Mince nám datujú uvedený typ nádoby so zvyškom glazúry a bielej engoby (pozn. red., farebná povrchová úprava),“ povedal Soják.

Vzácne mince sa podarilo objaviť vďaka detektoru kovu. Najstaršie pochádzajú z roku 1662, najmladšie z roku 1733. Kto, kedy a prečo ich zakopal a nikdy si ich nevyzdvihol, zostáva zahalené rúškom tajomstva. Odborník na numizmatiku z Archeologického ústavu SAV v Nitre Ján Hunka si myslí, že majiteľ buď zahynul, alebo musel pred nejakým nebezpečenstvom utiecť preč, niekde ďaleko, a preto sa už po mince nikdy nevrátil.

Vladimír Habaj s čerstvo nájdeným pokladom.
Vladimír Habaj s čerstvo nájdeným pokladom.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Štefan Rimaj, Pravda

„Z obdobia, z ktorého pochádza tzv. Lučivniansky poklad, pochádzajú aj ďalšie štyri nálezy mincí nájdené na území súčasného Slovenska. Z toho môžeme dedukovať, že hoci sa na tomto území neodohrávali nejaké vojny, mohla byť v tom čase nepokojná doba a ľudia v nej svoje majetky ukrývali. Poklad však mohol súvisieť aj s obchodnou činnosťou. Tých možností je dosť. V každom prípade je jeho význam mimoriadny,“ zdôraznil Hunka.

Mince bolo treba v prvom rade očistiť. Odborníci na to použili citrónovú šťavu, ktorou išla korózna vrstva dolu. Spotrebovali asi päť kíl citrónov. Potom nasledovalo triedenie a analyzovanie nálezu, čo trvalo asi pol roka.

„Ide o malé mince nízkej nominálnej hodnoty. Celý poklad mal hodnotu asi 1¤200 grajciarov, čo bolo asi 10–11 zlatých. Za jednu mincu by sa toho veľa kúpiť nedalo, možno ani rohlík, ale v celku mal hodnotu priemerného majetku. Dom by sa zaň asi kúpiť nedal, no hospodárske zviera ako kôň alebo krava áno,“ spresnil Hunka.

Podľa odborníka na numizmatiku poklad obsahuje mince asi desiatich stredoeurópskych štátov z oblasti okolo Rakúska. Predovšetkým išlo o uhorské mince, ale aj mince české, sliezke, tirolské, štajerské, dolnorakúske či hornorakúske a ďalšie z oblasti tzv. rakúskeho súštátia. „V roku 1659 sa zjednotila tzv. habsburská mena. To znamená, že sa ňou dalo platiť na celom území od Sedmohradska po Salzburg,“ podčiarkol Hunka. Nájdené mince majú na čelnej strane zobrazené portréty panovníkov. Okrem Leopolda I. aj ďalších ako Jozefa I. či Karola III., ktorý bol otcom Márie Terézie.

Na zadnej strane bol erb štátu, v ktorom bola minca vyrazená, značka s identifikáciou mincovne, a nechýbala ani nominálna hodnota mince. Podobne aj vyobrazenie Panny Márie, ktorá bola v období rekatolizácie uctievaná. Zopár mincí je prederavených, tie zrejme ženy nosili na krku. Tým sa hlásili ku kultu Bohorodičky, ktorá bola považovaná aj za ochrankyňu pri pôrodoch.

Asi dve či tri z mincí z pokladu nemusia byť pravé. Hunka vysvetľuje, že mince sa falšovali už v tom období, no prevažne tie, ktoré mali vyššiu nominálnu hodnotu. Ako sa v dobe Karola III. skúšala ich pravosť? Podľa Hunku zubami, najmä v prípade, ak boli zo zlata. Tento kov je ohnuteľný, takže ak boli pravé, minca sa dala ohnúť zubami. Ak v nej prevažovala meď, ktorá je tvrdšia, tak to nešlo.

„V krčmách sa pravosť strieborných skúšala aj tak, že mincu nechali krčmári spadnúť na stôl. Pravosť sa dala rozlíšiť zvukom. Ak bol zvuk jasnejší, minca bola pravá. Falšované vydávali tupší zvuk. Takto sa rozlišovalo, koľko minca obsahovala striebra,“ objasnil numizmatik.

V poklade z Lučivnej je aj jedna zvláštna medená minca s banským znakom. Také sa podľa informácií Hunku vyrábali preto, lebo majitelia baní nemali vždy hotové peniaze pre zamestnancov a do výplaty im za odpracované dni dávali tzv. banské z nehodnotných surovín. Tie potom vymieňali za riadne peniaze, prípadne za tovar v obchodoch, ktoré tiež často prevádzkovali majitelia baní. „Konkrétna minca, ktorá je súčasťou pokladu, pochádza zo špaňodolinských banských polí,“ upresnil Hunka.

Banské mince sa neskôr likvidovali a veľa ich nezostalo. O to je minca z pokladu z roku 1699 vzácnejšia. Jej hodnotu odhaduje numizmatik v prepočítaní na dnešnú menu asi na 50 eur. Cena každej jednej mince z pokladu je asi 10 eur. Historická hodnota nálezu je však nevyčísliteľná. V súčasnosti poklad nie je možné vidieť, v budúcnosti by ho malo verejnosti prezentovať Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi. Archeológovia a pamiatkári o ňom pripravujú publikáciu, ktorá vyjde v septembri tohto roku.

#poklad
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk