To, že sa pivu hovorí aj tekutý chlieb, nie je náhoda. Je to jeden z najstarších a najrozšírenejších alkoholických nápojov na svete. Ak by sme to porovnávali podľa vypitého množstva, pivo by skončilo už na treťom mieste – hneď za vodou a čajom. Len v Európskej únii sa ho ročne skonzumuje okolo 350 miliónov hektolitrov. Prvé doložené správy o pive sú staré tisíce rokov, a tak nečudo, že sa dnes vo svete vyrába obrovské množstvo druhov, ktoré možno rozdeliť podľa viacerých kritérií.
„Asi najjednoduchšie delenie je podľa farby – na svetlé, polotmavé a tmavé, alebo podľa stupňov, napríklad či ide o desiatku, alebo dvanástku. Pivá môžeme rozdeliť aj podľa spôsobu kvasenia, ktorý sa použil pri ich výrobe. U nás najbežnejšie ležiaky sa robia pomocou spodných kvasiniek, druhý spôsob predstavuje vrchné kvasenie. Tak sa vyrábajú pivá známe ako ,ejly‘, napríklad v Nemecku obľúbené pšeničné pivo,“ uviedol pre Pravdu obchodný sládok spoločnosti Heineken Slovensko Karol France.
Pokiaľ ide o stupňovitosť piva, aj u nás sa nájdu ľudia, ktorí tomu neprikladajú veľký význam a nazdávajú sa, že rozdiely medzi 10– a 12-stupňovým pivom sú len nepatrné. Je to však omyl. V skutočnosti je desiatka naozaj o niečo slabšia. Má stredne intenzívnu chuť, ktorá rýchlejšie doznieva, zatiaľ čo dvanástka má, naopak, silnú a intenzívnu chuť a jej doznievanie trvá dlho. „Dvanástka je plnohodnotné pivo, a to bez ohľadu na značku,“ porovnal France, ktorý v pivovare pôsobí už bezmála 40 rokov.
V Európe vytvorili aj ďalší spôsob, ako rozdeliť tieto nápoje. Ľuďom dávali „degustovať“ rôzne druhy piva a podľa reakcií potom vybrali sedem základných chuťových kategórií: sladké a ovocné pivá (napríklad radlery a cidery), ľahké (rýchlo hasia smäd, sú iba mierne horké s krátkym doznievaním chuti po napití), mierne horké pivá, chmeľové a horké pivá (s plnou chuťou, chmeľovou horkosťou a vysokou intenzitou chuti), ťažké a korenisté pivá (plná chuť so stopami po korení s jemnými ovocnými tónmi), sladové pivá s intenzívnou chuťou (s jemnou príchuťou karamelu, prípadne sladkými tónmi medu), tmavé a silné pivá.
Bodujú najmä ležiaky
Bežným spôsobom úpravy piva pred jeho zabalením je, že sa filtruje, aby sa z neho odstránili najmä pivovarské kvasinky. Práve vďaka nim sa pri kvasení premieňajú cukry na alkohol a oxid uhličitý.
Niektorí pivári si obľúbili aj pivo, z ktorého tieto kvasinky neodstránili. Tieto organizmy však už väčšinou nie sú živé, lebo pri pasterizácii zahynú. Navyše keby žili, vytváral by sa naďalej oxid uhličitý, čo by znemožňovalo skladovanie nápoja. Kvasinkové pivo je síce kalné, mútne, ale zdravšie a mnohým ľuďom sa zdá i plnšie a kvalitnejšie.
Dôležitú úlohu pri pive zohráva tiež jeho skladovanie. Možno sa pamätáte na známu „hlášku“ zo slávnej českej komédie Vesničko má středisková, kde si hlavný hrdina v podaní Mariána Labudu odkladal pivo do pivnice – správne vychladené boli vraj tie fľašky, ktoré tam postavil na siedmy schod.
„Akékoľvek pivo by sa malo správne skladovať v tepelnom rozmedzí od piatich do 25 stupňov Celzia, v čistej, vetrateľnej miestnosti, kde nesvieti slnko,“ odporučil France. Tieto zásady platia i pre pivá, ktoré sú u nás najobľúbenejšie, teda tzv. svetlé ležiaky plzenského typu. Ten nie je populárny len na Slovensku a v Česku, ale aj v zahraničí. Ako tvrdí sládok, až dve tretiny vypitého piva vo svete tvoria práve tieto ležiaky. Označujú ich tam ako Pils alebo Pilsner – Pilsen je nemecký názov pre české mesto Plzeň.
Foto: SHUTTERSTOCK
Práve tam totiž došlo k zásadnému objavu, keď v októbri 1842 vyrobili prvý sud nového druhu piva. O mesiac neskôr ho začali verejne čapovať, čím sa spustilo víťazné ťaženie tohto ležiaka do celého sveta. Podľa Franceho je pre tento typ piva charakteristický technologický postup jeho výroby a použité suroviny. Tie by mali byť iba štyri: voda, slad, chmeľ a pivovarské kvasinky.
Pivá za hranicami
Vo svete sa však pijú i úplne iné druhy piva. Známe príslovie „iný kraj, iný mrav“ platí aj v tejto oblasti. V Anglicku a Írsku majú napríklad radi tmavé pivá, ktoré sú u nás na okraji záujmu, a často ich čapujú bez peny. V Nemecku sa konzumuje asi rovnaké množstvo ležiakov ako pšeničného piva, v Holandsku je veľa ležiakov, no aj niekoľko špeciálnych druhov. Mekkou rôznych pivných štýlov je podľa Franceho Belgicko. „Sú tam bary, kde ponúkajú až 150 či 200 druhov piva,“ priblížil sládok.
Čo sa týka okolitých európskych krajín, konzumenti piva tam majú zhruba rovnaké zvyky ako u nás. Aj keď výnimky sa nájdu. V Maďarsku napríklad pri varení piva často pridávajú kukuricu, v Rusku sa zase vo veľkom vyrábajú i 19-stupňové pivá, ktoré idú celkom dobre na odbyt.
To, čo si našinci neraz všimnú pri pití piva v zahraničí, je iná horkosť. V niektorých štátoch sa nevyrábajú také horké ako na Slovensku či v Českej republike, takže sa zdajú slabšie. Horkosť piva závisí od chmeľu. Ak je ušľachtilý a kvalitný, pivu dodáva príjemnú horkosť a jemnú chuť i vôňu.
V praxi sa dá aj horkosť odmerať. Používajú sa na to dve jednotky, ktoré by sa nemali veľmi líšiť – IBU (International Bitterness Units – medzinárodné jednotky horkosti, stanovené Americkým združením pivovarských chemikov) a EBU (European Bitterness Units – európske jednotky horkosti, určené Európskou pivovarskou konvenciou).
O tom, aké bude pivo horké, rozhodujú technológovia v pivovare, kde sa vyrába. „Priemerný 12-stupňový svetlý ležiak má od 26 do asi 33 jednotiek horkosti, no napríklad pivá typu IPA (India pale ale) majú zase zvýšenú horkosť 40 až 80 jednotiek. Aj Česi preferujú možno o niečo horkejšie pivá,“ zhrnul skúsený sládok.
Ako chutí správne pivo
Ako rozoznať, či je „koštované“ pivo kvalitné? Podľa Franceho sa dá prvé zhodnotenie spraviť očami. Treba si všimnúť, ako čapovaný nápoj vyzerá, či má čiapočku z peny, alebo či je pohár orosený. Potom možno do hodnotenia zapojiť ďalší zmysel – čuch, zistiť, či dobre vonia, či cítiť chmeľ. Nakoniec príde na rad pitie.
„Pivo by malo mať príjemnú chuť, malo by byť správne vychladené, osviežujúce, s primeraným obsahom oxidu uhličitého a primerane horké,“ vysvetlil France. Ako dodal, odborníci ako hodnotiaci parameter poznajú i tzv. piteľnosť piva.
„Pivo je piteľné vtedy, keď po dopití jedného máte chuť na ďalšie. Inak povedané, správne pivo je také, ktoré vás láka, aby ste sa znova napili,“ uzatvára sládok.