Slováci nie sú rekordéri, ale striedmi pivári

, 18.07.2018 06:00
pivo, zena,
Vzťah Slovákov k pivu je živý ako pivo samo. Autor:

Nič nie je nemenné, ani vzťah Slovákov k pivu. Je živý ako pivo samo a vyvíja sa s novým pohľadom súčasníka na život a rolu jedného z najstarších nápojov sveta v ňom. Už pätnásť rokov na Slovensku klesá spotreba piva, ale to neznamená, že ľudia naň zanevreli. Pijú ho radi naďalej, veď v predčasne začatom tohtoročnom lete padali rekordy v predaji piva.

Uprostred sedemdesiatych rokov dosiahlo Slovensko najvyššiu spotrebu piva na hlavu. Ročne sa vtedy vypilo sto litrov piva na hlavu. Po rozdelení federácie sa situácia na pivovarníckom trhu začala meniť. Z jedného trhu boli odrazu dva. České pivo sa počas spoločného štátu vždy predávalo aj na slovenskom brehu Moravy, ale po osamostatnení Slovenska ho začali domáci pivovarníci vnímať ako konkurenta. A kto by to bol povedal, realitou sa stali kvóty. V snahe pomôcť slovenskému pivovarníctvu sa dovoz českého piva limitoval hranicou pol milióna hektolitrov ročne.

V porovnaní s minulosťou narástla spotreba...
V porovnaní s minulosťou narástla spotreba rôznych nápojov na báze piva a ovocných štiav. Autor: SHUTTERSTOCK

Zástancovia slobodného trhu nemajú radi colné bariéry, ale v prvých rokoch limitovanie dovozu českého piva slovenskému pivovarníckemu priemyslu pomohlo postaviť sa na nohy. Výroba sa postupne zvyšovala a v roku 2002 vyvrcholila produkciou 4,850 milióna hektolitrov piva. V tej chvíli sa pivovarníkom zdalo, že sa im splní sen a opäť dobyjú bájnu hranicu stolitrovej spotreby piva na hlavu. Delilo ich od nej osem litrov – v roku 2002 sa vypilo na Slovensku v prepočte na jedného obyvateľa 92 litrov piva.

Lenže v nasledujúcom roku vláda potrebovala posilniť financie štátu a zvýšila spotrebnú daň na pivo. Odvtedy uplynulo pätnásť rokov a spotreba piva sa už viac nevrátila nie že k sto-, ale ani k deväťdesiatli­trovej hranici. V prvých rokoch miklošovskej dane sa hovorilo, že za poklesom spotreby je práve vyšší odvod peňazí z každého predaného pollitra či tretinky piva. Neskôr sa ukázalo, že za zhruba dvadsaťlitrovým pádom spotreby piva je viac príčin.

Revolúcia zmenila návyky

Tou najväčšou bola postupná obmena generácií. K slovu či k pivu sa hlásili ľudia narodení začiatkom deväťdesiatych rokov, ktorí začali žiť inak ako pokolenie rodičov, čo produktívny vek prežili v socializme. Pivo bolo vtedy nápojom relatívne lacným, čapovaná dvanástka stála dlhé roky 1,70 Kčs.

Pivo sa vo veľkom pilo v mestách aj na...
Pivo sa vo veľkom pilo v mestách aj na dedinách, kde doviezli autobusy ľudí zo šichty v okresnom meste. Autor: SHUTTERSTOCK

Keď sa po štrnástej hodine z fabrík vyhrnuli robotníci z raných zmien, ich prvá cesta viedla do výčapu s pivom. Najväčšími milovníkmi piva boli baníci, oceliari, robotníci zo strojárskych fabrík. Pivo sa vo veľkom pilo v mestách aj na dedinách, kde doviezli autobusy ľudí zo šichty v okresnom meste.

V Zlatom baránku v Topoľčanoch mali už natočených dobrých dvadsať pohárov, aby stihli obslúžiť prvých smädných zákazníkov. Takýto obraz bol typický pre väčšinu výčapov. Prevahu mala dvanástka pred desiatkou. Chlapi bežne vypili nie jedno či dve pivá, ale štamgasti stiahli aj tri-štyri pivá.

Novembrová revolúcia všetko akoby obrátila hore nohami. Celú slovenskú ekonomiku aj pivovarníctvo zasiahla privatizácia. Zabehaný chod života sa zmenil. Fabriky prišli o východné trhy, obrovský kolos Závodov ťažkého strojárstva zamestnávajúci 80-tisíc ľudí sa rozpadol a ľudia začali prichádzať o prácu. Aj tu je vysvetlenie, prečo sa postupne začala znižovať spotreba piva.

Medzitým sa viaceré pivovary spamätali. Prelom tisícročia bol zlatou érou topoľčianskeho Topvaru, ktorý vytiahol ročnú výrobu piva zo 440-tisíc hektolitrov až k 700-tisíc hektolitrom. Ostro medzi sebou súťažili dvaja zahraniční investori: Heineken, ktorý vstúpil do Zlatého Bažanta v Hurbanove, a SABMiller, ktorý vstúpil do Šariša vo Veľkom Šariši.

Druhý dych chytil Steiger Vyhne, pivovar s najstaršou nepretržitou výrobou piva na Slovensku. Bola to však už nová éra, v ktorej ľudia museli brať ohľad na to, že prestali chodiť do práce bezstarostne autobusmi. Objavila sa armáda živnostníkov, remeselníkov a tí začali využívať do práce osobnú dopravu, stali sa šoférmi. Aj to sa podpísalo pod zodpovednejšiu, teda nižšiu spotrebu piva. Kto šoféruje, uprednostní nealkoholické pivo. A jeho spotreba začala naozaj rásť, kým klasické pivo išlo dole.

V Hurbanove začali vyrábať jedno zo svojich pív...
V Hurbanove začali vyrábať jedno zo svojich pív podľa receptúry z roku 1973. Autor: SHUTTERSTOCK

Desiatka pokorila dvanástku

A objavil sa aj ďalší fenomén typický pre tretie tisícročie. Ľudia začali uprednostňovať v spotrebe lacnejšiu desiatku pred drahšou dvanástkou. Súčasne sa pitie piva začalo presúvať z výčapov do domácností. Za touto racionalizáciou a šporovlivosťou bola nevyhnutnosť šetrnejšie narábať s osobnými výdavkami.

Slovenská spoločnosť sa začala viac zadlžovať. Do hry vstúpili na jednej strane hypotéky a na druhej spotrebné úvery, ktoré si ľudia brali na kúpu osobných automobilov, nábytku, telefónov. Koniec mesiaca odrazu mnohým otvoril oči a donútil ich zmeniť výdavky. Takto sa postupne menil vzťah Slovákov k svojmu pre mnohých prv každodennému nápoju.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne) Autor: Pravda

V súčasnosti máme vlastne dve generácie milovníkov piva, jednu narodenú a odchovanú pivom a návykmi vytvorenými v časoch socializmu a druhú generácia dnešných dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov, ktorí žijú rýchlym tempom nadiktovaným érou trhového hospodárstva.

Za uplynulých už takmer 30 rokov od novembrových udalostí sa zmenilo, samozrejme aj pivo. Prevádzky pivovarov sa zmodernizovali, na vyššej úrovni je hygiena, celý technologický proces je precíznejší. Stále sa však ctí tradícia. Svedčí o tom napríklad fakt, že v Hurbanove začali vyrábať jedno zo svojich pív podľa receptúry z roku 1973. Čo je dobré, je jednoducho dobré – a na dobrom niet čo meniť.

Doba prv nepredstaviteľných chutí

V porovnaní s minulosťou narástla spotreba rôznych nápojov na báze piva a ovocných štiav. V prvom rade sa rozšírila výroba radlerov, teda pív, ktoré v čase svojho vzniku boli určené v Nemecku pre cyklistov. Čoraz viac pív a pivných nápojov sa vyrába s nulovým obsahom alkoholu.

Je to preto, lebo ľudia sa túžia napiť nápoja, ktorý je akoby klasickým pivom, ale zaručí im, že pri dychovej kontrole nenafúkajú. Život Slovákov sa totiž presunul na kolesá, a to je hlavný dôvod, prečo ľudia vyhľadávajú bezalkoholické pivové nápoje.

Pestrosť, to je vari najtypickejší znak...
Pestrosť, to je vari najtypickejší znak súčasnej pivovarníckej doby. Autor: SHUTTERSTOCK

Pivo sa piť určite neprestane, tak ako sa neprestane zdokonaľovať jeho vývoj. Najmä zásluhou malých pivovarov sa s nápojom čoraz odvážnejšie experimentuje. Na Slovensku má síce prevahu stále pivo plzenského typu, teda klasické horkasté pivo, ale práve remeselné pivovary, ktorých je už sedemdesiat, vyrábajú pivá nielen rôznej stupňovitosti, ale aj pivá nefiltrované, nepasterizované, z rôznych druhov chmeľu a sladu, nielen z jačmenného, ale aj zo pšeničného.

Pestrosť, to je vari najtypickejší znak súčasnej pivovarníckej doby. Na Slovensku sa síce nepredáva všetkých 40-tisíc druhov piva, ktoré sa dnes varia vo svete, ale v ponuke je ich toľko, že každý si dokáže nájsť to svoje pivo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#spotreba piva #pivovar #pivo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk