Najlepšia klimatizácia sú stromy

, 24.08.2018 06:00
Bratislava, mesto, pohlad, osobny pristav,...
V Bratislave domy vyhrávajú nad stromami. Zelené strechy, ktoré sú v Kodani povinné, sú na Slovensku skôr raritou. Autor: ,

Rozpálená dlažba a takmer žiaden tieň. Zdržiavať sa aktuálne cez deň vonku je v slovenských mestách vyčerpávajúce, až zdraviu škodlivé. Prírodu v mestách totiž nahrádzajú budovy a spevnené povrchy, slnečné žiarenie tak absorbujú prevažne cesty a strechy. To má za následok zvýšenie povrchovej teploty o 50 až 70 percent v porovnaní s okolitým prostredím.

Podľa českého odborníka na životné prostredie Jana Pokorného za slnečného letného dňa dosahuje povrchová teplota asfaltu a dlažby až 50 stupňov Celzia. Príjemný a vlažný tieň nachádzame na tráve pod stromom: je tam 30 stupňov Celzia. Vegetácia sa chladí vyparovaním vody a predstavuje najdokonalejšie klimatizačné zariadenie: korene prijímajú vodu a cez listy sa voda vyparuje. Na odparenie vody sa spotrebúva skupenské teplo, ktoré sa uchováva vo vodnej pare. Toto teplo sa uvoľňuje na chladných miestach, kde sa pri nízkej teplote vodná para zráža späť na vodu. Vegetácia tak chladí v dňoch, keď je nadbytok slnečného žiarenia, a vodná para premenou späť na vodu ohrieva okolie, keď teplota ovzdušia klesne. Na prenos tepla sa teda využíva obyčajná voda.

„Chladnička alebo klimatizácia pracujú na rovnakom princípe, používajú na to však chemikálie, ktoré sú toxické. Navyše klimatizácia ochladzuje miestnosť, teplo však uvoľňuje na druhej strane. Aj chladnička dovnútra chladí, navonok ohrieva – takže ohrieva svoje okolie. Stromy prostredníctvom vodnej pary presúvajú teplo tam, kde je ho treba,“ vysvetľuje Pokorný.

Tri odborníčky Katarína Bahnová, Martina Turanovičová a Zdenka Rózová z Katedry ekológie a environmentalistiky FPV UKF v Nitre si dali námahu a zmerali teplotu povrchov a pôdy počas horúcich letných dní na sídlisku. Vo svojej práci, nazvanej Mikroklimatické faktory vegetačných plôch na príklade mestskej časti Chrenová, sa zaoberajú vplyvom zelene na ochladenie prostredia. „V extrémnych letných horúčavách je denný výpar z neporastenej plochy cca 0,47 mm a z udržiavaného trávnika 2,15 mm,“ uvádzajú odborníčky.

Čo robia mestá vo svete?

Vo svete pristupujú k problému konštruktívne. Vo Francúzsku už schválili povinné zelené strechy pre komerčné budovy. Pôvodne mal zákon prikazovať kompletne zelené strechy nových komerčných budov, poslanci však nakoniec ustúpili a zeleň je povinná len na časti striech. Zelenú strechu má aj radnica v Chicagu, zelené strechy sú obľúbené v Rakúsku a v Nemecku, v kanadskom Toronte sú povinné, podobne ako v Kodani. Majú totiž izolačný efekt, pomáhajú znižovať množstvo energie potrebnej na zohriatie budovy v zime a schladiť ju v lete. Podľa niektorých odhadov zadržiavajú až 80 percent dažďovej vody. Znižujú teplotu v mestách a vytvárajú priestor pre vtáky.

Situácia na Slovensku je iná a napríklad v Bratislave je centrum mesta počas letných horúčav doslova vyprahnuté. „Architekti málo pracujú so svetlom a s tieňom, s orientáciou budov na svetové strany. Jednak sa na to nekladie dôraz, jednak naše zastarané normy tomu nepomáhajú. V južnejších mestách vo svete domy vzájomne využívajú svoje tiene,“ povedal včerajšom vydaní Pravdy v rozhovore urbanista a architekt Branislav Kaliský. Upozornil, že by pomohlo, keby sa pre spevnené plochy používali svetlejšie farby. Rozdiel teploty medzi rovnakou štruktúrou asfaltu tmavošedej a bielej farby je až 25 stupňov Celzia. Teplotný rozdiel medzi trávnikom pokoseným na 1 centimeter a trávnikom pokoseným na 5 centimetrov je až 8 stupňov. Pri 15 centimetroch je rozdiel až 15 stupňov.

Bratislava: Robíme koncepčne

„Viac zelene je súčasťou rozvoja mesta,“ tvrdí bratislavský magistrát. „Hlavné mesto preto aj pri posudzovaní investičných zámerov pred vydaním záväzných stanovísk posudzuje požiadavky na kvalitu architektúry, na kvalitu verejného priestoru, na kvalitu z hľadiska adaptácie na zmenu klímy, čiže aj na kvalitu zelene,“ uviedla hovorkyňa radnice Zuzana Onufer. Ako povedala, zeleň v našom meste bola dlhodobo zanedbávaná, no hlavné mesto teraz prijalo tzv. zelený balíček opatrení. „V rámci neho mesto za každý odstránený strom vysádza dva nové,“ uviedla hovorkyňa. Údržba zelene prebieha podľa Onufer koncepčne.

Kaliský, ktorý je zároveň mestským poslancom, však tvrdí, že na starostlivosť o zeleň ešte stále nie sme na Slovensku mentálne pripravení. Kritizuje tiež kosenie trávnikov na príliš krátku dĺžku, pre ktorú tráva v lete neplní svoju ozdravnú a ochladzovaciu funkciu. Podľa hovorkyne mesto kosí pozemky celkovo v piatich kolách, pričom jedno kolo trvá asi päť týždňov. „Kosí sa na štandardnú výšku tri centimetre,“ uviedla hovorkyňa.

„Mestá sa prehrievajú cez kompaktne zastavané územia a spevnené plochy. Problémom je aj miznutie zelene vo vnútrodvoroch, najmä stavbou podzemných garáží alebo parkovacích státí. S týmto bojujú všetky mestá. Čoraz dôležitejšia je preto pre mestá kvantita, ale aj kvalita zelene, najmä prírodných plôch, ktoré sú schopné dobre zadržiavať zrážkovú vodu v území – tam, kde dopadla,“ uviedla hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad.

Mesto v rámci tzv. nórskych fondov uskutočnilo vodopriepustné povrchy, napríklad mlatový povrch v parčíku Svoradova. Urobilo tiež zazelenenie striech na Domove seniorov Archa na Kramároch. V danom prípade však išlo o prvú zelenú strechu, čo je v porovnaní s počtom nových klasických developerských projektov veľmi málo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zeleň #sadenie stromov #mesto #horúčavy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk