„Je to strata pre celý svet. Najmä keď si uvedomíte, že brazílske Národné múzeum nebolo len celosvetovo uznávanou vedeckovýskumnou inštitúciou so širokým zameraním, ktorá robila výskum napríklad aj v Antarktíde, ale venovala sa aj postgraduálnemu vzdelávaniu študentov,“ upozorňuje Branislav Panis, generálny riaditeľ Slovenského národného múzea (SNM).
Nevyčísliteľné straty sa týkajú viacerých prírodných vied, paleontológie, ale aj poznania života pôvodných kultúr. Vytratili sa aj početné artefakty starovekého Ríma, ale aj Egypta.
Kniha za múmiu
Múzeum založil v roku 1818 Ján VI., kráľ Portugalska, Brazílie a Algarve. Jeho vnuk Peter II. (Dom Pedro II.) uzavrel výhodný obchod. V rokoch 1876 až 1877 získal egyptskú múmiu Ša-Amon-em-su (alebo Šaamonemsu) z Luxoru výmenou za knihu o Brazílii. Takmer 2 800-ročná múmia speváčky chrámu Amona v Karnaku bola uložená v zdobenom drevenom sarkofágu a bola pýchou posledného brazílskeho panovníka. Nie však nadlho.
Vojenský prevrat v roku 1899 zvrhol monarchiu, bola vyhlásená republika. Cisár Peter II. sa utiahol do exilu v Európe. Národné múzeum sa presídlilo do cisárskeho paláca v Riu de Janeiro a múmia Ša-Amon-em-su sa stala súčasťou bohatej egyptologickej zbierky, ktorá sa rozrástla na 700 predmetov. Neskoršie röntgenové snímky múmie prezrádzali, že telo aj amulety sa stále skrývali dnu a boli v dobrom stave. Sarkofág nebol nikdy otvorený, no už sa ho nepodarí viac preskúmať. V múzeu sa nachádzalo aj ďalších 750 predmetov zo Stredomoria, vrátane vzácnych fresiek s delfínmi a drakmi z chrámu bohyne Isis v Pompejach.
Odkiaľ prišli prví ľudia do Ameriky?
Ďalšiu významnú zbierku tvorilo asi 1 800 predmetov z Predkolumbovskej éry z čias civilizácií Nazca, Wari (Huari), ako aj Inkov. Odkrývali príbehy pestrých pôvodných kultúr, ktoré sa vytrácali pod tlakom európskych kolonistov.
Ako sa na začiatku 20. storočia postupne stavali prvé telegrafné línie a cesty naprieč Amazóniou, v múzeu sa rozširovala zbierka zbraní, ale aj hudobných nástrojov. V roku 1912 sa brazílsky antropológ Edgar Roquette-Pinto, zakladateľ rozhlasového vysielania v Brazílii, vydal do brazílskeho štátu Rondônia, kde žil s ľuďmi z kmeňa Nambikwara. Na voskové valce zaznamenával prastarú hudbu pôvodných národov.
Jeden z artefaktov v múzeu však vyvolával pochybnosti o tom, či vedci správne tušia pravlasť pôvodných národov. Ide o lebku ženy, ktorá sa našla v jaskyni pri brazílskom meste Belo Horizonte. Žila pred 11 500 rokmi a vedci ju pomenovali Luzia (na počesť slávnej a oveľa staršej Lucy, ktorej ostatky staré 3 200 000 rokov objavili v Etiópii, tej zas dali meno podľa obľúbenej piesne archeológov od Beatles – Lucy in the Sky with Diamonds.
Luzii zrekonštruovali tvár v roku 2010 a jej črty sa podobajú skôr aborigénom v Austrálii než ľuďom zo Severnej Ázie, ktorí do Ameriky prešli cez Beringovú úžinu. Luziine nezvyčajné črty sa spočiatku považovali za anomáliu, no keď tím vedcov z Univerzity v São Paolo preskúmal 81 podobne zvláštnych lebiek z brazílskeho regiónu Lagoa Santa, nadobudli presvedčenie, že nemôže ísť o odchýlky. Migrácii ľudí zo Sibíri do Aljašky musela pravdepodobne predchádzať ešte jedna o niekoľko tisíc rokov staršia migračná vlna. Ktorá neprišla zo severu, ale z juhu Ázie. Najodvážnejšie teórie dokonca tvrdia, že títo ľudia sa preplavili cez Tichý oceán.
Prežil to kameň z vesmíru
Antropológ Mércio Pereira Gomes prirovnal tragédiu brazílskeho Národného múzea k požiaru knižnice v Alexandrii v roku 48 pred naším letopočtom. Oheň zasiahol aj rozsiahlu vedeckú knižnicu s pol miliónom položiek, 2 400 prác patrilo k mimoriadne vzácnym.
Artefakt, ktorý neutrpel žiadnu ujmu, patrí k najťažším. Vyše päťtonový meteorit Bendegó našiel pastier dobytka v brazílskom štáte Bahia v roku 1784. Pri prvom pokuse dopraviť ho do hlavného mesta sa vesmírny kameň zrútil z volského povozu do potoka. Tu čakal 100 rokov, kým ho posledný brazílsky cisár Peter II. nariadil znovu vytiahnuť a umiestniť do Národného múzea, kde ho vystavujú od roku 1888.
Meteorit teraz stojí na podstavcoch za turniketmi, zaprášený od popola a rozpadnutých omietok. Je iróniou, že Národné múzeum len nedávno uzavrelo dohodu z Brazílskou rozvojovou bankou (BNDES) o prostriedkoch na rekonštrukciu, vrátane zlepšenia protipožiarnej ochrany. Múzeu dlhodobo chýbali prostriedky na údržbu, na záchranu podstavca pod kostrou dinosaura pred termitmi museli tento rok spustiť crowdfundingovú kampaň.
Požiar podľa predsedníčky Zväzu múzeí na Slovensku Ivety Kaczarovej zasiahol každého múzejníka a zároveň ho vníma ako upozornenie, či aj tým slovenským venuje spoločnosť dostatočnú pozornosť. Podľa generálneho riaditeľa SNM Branislava Panisa je požiarna ochrana slovenských múzeí stopercentná. No napríklad Slovenskému národnému múzeu chýba 30 až 50 percent prostriedkov v rozpočte, aby mohli všetky stanovené úlohy plniť zodpovedne. Ďalší zdanlivý „požiar“, ktorý zachvacuje slovenské múzeá, sa týka zamestnancov. „V poslednom období to začína byť alarmujúce. Začínajú odchádzať schopní ľudia, ktorých nedokážeme zaplatiť,“ dodáva Panis.
Brazílski politici po požiari hovoria o tragédii a o tom, aby sa všetci poskladali na obnovu múzea. Keď však v júni Národné múzeum oslavovalo 200 rokov, podľa námestníka riaditeľa múzea Luiza Duarteho neprišiel na oslavy z vlády nik. „Tí, ktorí tvrdia, že múzeum bude znovu postavené, nehovoria pravdu. Budovu môžete znovu postaviť, nie však zbierku. Dvesto rokov práce robotníkov, výskumníkov, profesorov, ktorí múzeu obetovali telo aj dušu, ich celoživotné úsilie zhorelo pre nedbanlivosť štátu,“ odcitoval The Guardian potomka posledného brazílskeho monarchu Luiza Philippa de Orléans e Bragança.