Zo školy na najväčšie stavenisko v strednej Európe

Autobusová stanica Nivy sa nachádza vo štvrti, kde bývam, a tak ju dôverne poznám. Jednak som okolo nej prešla nespočetnekrát pešo i autom a jednak som odtiaľ vyrážala autobusmi na rôzne cesty. Nebol to iba dopravný uzol, ale živé centrum. Pred stanicou predávali v lete jahody a ríbezle, bola tam rakúska pekáreň, novinové obchodíky, pošta, lekáreň, stánok s knihami, hračkárstvo, predávali sa tam šaty aj topánky. Pôvabom objekt veľmi neoplýval, ale stanica bola dobre zabývaná, mala svoju špecifickú atmosféru: stále plno ľudí, zhon, ruch, náhlenie.

Nová autobusová stanica si zrejme dynamiku zachová, no bude oveľa veľkolepejšia. Pridá lesk celej štvrti. Zmeny na Mlynských nivách pocítili nielen Bratislavčania, ale aj návštevníci hlavného mesta. Teraz je v okolí stavby doprava obmedzená, ale buduje sa nielen nová stanica, ale aj nový kruhový objazd pod zemou. Ľudia sú už zvedaví, ako to všetko bude vyzerať, či Bratislava naozaj získa touto stavbou pohodlie i krásu.

Foto: HB Reavis

stanica nivy Vizualizácia Stanice Nivy v Bratislave.

Stavbári sa od počiatku snažili, aby realizácia projektu veľmi nezaťažovala okolie. Samozrejme, je to náročné. Rúcanie, kopanie, betónovanie, stavanie, to všetko prináša prach a hluk. Na takej veľkej stavbe to nejde inak. Okolie vždy trpí, ale je snaha postupovať šetrne. Aj to má na starosti Zuzana Poljaková, stavbyvedúca – juniorka. Jej generácii je už prirodzené, že odpad sa triedi nielen v domácnosti, ale aj na stavenisku. Hľadali azda pre tento projekt špeciálne ohľaduplných pracovníkov? Prezentovala sa tak mladá inžinierka, už keď sa o zamestnanie na stavbe zaujímala? Boli sme zvedaví, ako hneď po vysokej škole dostala prácu na najväčšom stavenisku v strednej Európe.

Vyhrala šancu

„Som stavebná inžinierka, školu som skončila vlani,“ rozpráva Zuzana Poljaková. „Študovala som na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave technológiu a manažment stavieb a potom technológiu stavieb. Toto je moje prvé zamestnanie, ale praxovala som tu už počas školy. Najprv som to skúšala na rôznych miestach a v predposlednom ročníku som vyhrala stáž práve vo firme HB Reavis, ktorá projekt realizuje. Vtedy poskytli možnosť študentom, aby sa podieľali na najväčšom projekte v Bratislave.“

Zuzana Poljaková dostala možnosť vytvoriť projekt zázemia staveniska pre Stanicu Nivy a jej návrh zaujal. „To je priestor, kde všetci, čo pracujeme priamo na stavbe, máme kancelárie. Pracovníci tam majú šatne a kantínu. Najnáročnejšie bolo však vytvorenie priestoru na parkovanie. Na stavbe sa koncentruje veľmi veľa ľudí. Ale – podarilo sa.“

Foto: HB Reavis

stanica nivy Takto vyzerala stavba Stanice Nivy v marci 2019.

Aj diplomová práca Zuzany Poljakovej sa týkala Stanice Nivy. Vtedy už s HB Reavisom spolupracovala systematicky. Dnes je na významnej stavbe zamestnaná na plný úväzok a práce má podľa vlastných slov naozaj plno. Keď nastúpila, práve prebiehali výkopové a búracie práce. Postupovalo sa v etapách. „Momentálne som junior stavbyvedúca, jednoducho povedané pomocný stavbyvedúci. Starám sa, aby bolo pripravené pracovisko pre betonárov a pre všetky ďalšie práce. Ide o to, aby nemali žiaden sklz, aby mohli bez problémov a prekážok nastúpiť na svoje miesta. Pripravíme, čo treba. Mám pomocníkov, dve partie, ktoré koordinujem.“

Znamená to vlastne, že sa stále vo veľkom upratuje. Keby sa sústavne nedávali veci na poriadok, asi by vznikol pekný chaos. „Takýto rozsiahly projekt si vyžaduje veľa prác okolo stavby. Nemusia súvisieť priamo s betonážou či hrubou stavbou, ale nebyť poriadku, stavba by nemohla rýchlo napredovať.“

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Twinn city Stavenisko v apríli 2018.

Metódy udržiavania poriadku na pracovisku sú nové, ale ľudia na triedenie odpadu ešte často aj frflú. Ako presvedčiť všetkých pracovníkov, že je dôležitá ekológia i bezpečnosť? „Na starosti mám aj dodržiavanie certifikátu BREEM, ktorý deklaruje, že výstavba je čo najviac ekologická. Snažíme sa napríklad v čo najväčšej miere zabudovať späť starý materiál, pri ktorom to je možné, alebo ho použiť inde. Chceme tiež obmedziť odpad určený na skládku.“

Moderná metóda BREEM (skratka pre anglický termín Building Research Establishment Environmental Assessment Method) je dobrovoľný systém ohľaduplnej výstavby. Okrem triedenia odpadu a recyklácie znamená aj to, že všetky nebezpečné oleje a materiály sú v špeciálnych vaniach, aby sa neznečistili spodné vody a pôda. „Taktiež sa snažíme byť ohľaduplní k susedom, ľuďom, čo bývajú v tejto lokalite. Znižujeme, ako sa len dá, prašnosť a hlučnosť. Na stavbe sa pravidelne konajú Dni otvorených dverí."

Pomáha vodné delo

Zuzana Poljaková hovorí, že na stavbe uplatňujú vyšší, európsky štandard, takže vyžadujú viac, než je obvyklé na iných stavbách. A čo ak niekto nechce prijať tento trend? Novinky sa presadzujú ťažko. Triedenie odpadu je dôležité, ale mnohí ľudia to považujú aj za otravné. Čo s takýmito typmi na veľkej stavbe?

„Samozrejme, väčšina našich dodávateľov na to nie je zvyknutá a musíme ich novinkám priúčať. Prvá reakcia je takmer vždy "to sa nedá”. Väčšina ľudí nerada mení postupy, ktoré im fungujú roky. Treba ich presvedčiť, že to nie je zbytočné. Len tak možno napredovať. Po čase sa obmäkčia a ide to.“

Foto: Pravda, Roman Benický

stara stanica v roku 2004 foto benicky Stará autobusová stanica v roku 2004.

Ako to vyzerá v praxi? Vie každý, do ktorého kontajneru má odhodiť „svoj“ odpad? „Na stavbe je množstvo ľudí, veľa profesií. Nikto nemôže mať iba svoj kontajner, musí sa vytvoriť systém. Vysvetľujeme to a aby to bolo príjemnejšie, v zime sme napríklad ponúkali čaj zadarmo. Keď sme betónovali základovú dosku celú noc, tak sme im zasa pripravili párky, čaj a guláš. Aj to je súčasťou metódy BREEM – prostredie na stavbe má byť príjemnejšie aj pre pracovníkov.“

Ako berú stavbári, že im velí mladá žena? „Sú typy, ktoré to berú normálne a iným to vyhovovať nemusí. To závisí od povahy ľudí." Ani niet kedy sa tým zaoberať. Na stavbe je plno rôznorodej práce. Zuzana nesedí stále v kancelárii: „Každý deň pracujem vonku. Naša kancelária je cez cestu, kde sú lodné plechové kontajnery. Zariadenie staveniska je oproti iným stavbám veľmi pekné, komfortné aj dosť rozsiahle.“

Každý deň sa robí niečo iné. „Realizujeme tri projekty súčasne, musíme sa koordinovať. Buduje sa infraštruktúra, cesta na Mlynských nivách, výšková budova Nivy Tower a samotná autobusová stanica s nákupným centrom. Robíme všetci na jednom mieste, ale každý niečo iné. Jeden chce kopať, ďalší chce stavať a iný betónovať. Treba to zosúladiť. Vykonáva sa mnoho malých prác v okolí stavby, ktoré sú tiež dôležité, aby sa dalo pokračovať. To mám na starosti ja a náplň sa mení každý deň. Keď sa napríklad robili výkopové práce, spôsobovali hluk a prašnosť, čomu sa pri žiadnych stavebných prácach, žiaľ, nedá vyhnúť. Mali sme na stavbe vodné delo a neustále sme kropili, čím sme sa snažili prašnosť znížiť. Po cestách zasa behali čistiace kefy. Snažíme sa čo najmenej obťažovať obyvateľov, so susedmi stavby vždy diskutujeme a vysvetľujeme im, čo chystáme.

Obklopená 400 chlapmi

Helma pristane takmer každému. Človek ňou získa dôležitosť aj bezpečie. Na stavbe platia vyššie požiadavky na bezpečnosť, a tak všetci, čo sa tam objavia – aj návštevy – musia mať pracovnú obuv, reflexnú vestu aj helmu. Bolo snom mladej inžinierky obliekať takýto mundúr a pracovať na podobnej stavbe?

„Určite som nečakala, že hneď po škole sa dostanem na takú obrovskú stavbu. Sú tu pomaly všetky možné technológie, ktoré sa dajú na stavbe použiť. Človek sa veľmi veľa naučí. Najmä, ako treba koordinovať práce, ako všetko spolu súvisí. A spoznala som aj postupy. Máme napríklad na stavbe predpäté stropy, konštrukcie, ktoré sa uplatňujú na mostoch. Používajú sa vtedy, keď treba preklenúť veľké rozpätie. U nás je rozpon viac ako 16 metrov, keďže na podzemnom podlaží stanice sa budú otáčať autobusy, nemôžu tam zavadzať stĺpy. Som rada na takejto veľkej stavbe, hoci to nie je vždy jednoduché. Nie je ľahké pre mladú ženu pôsobiť medzi 400 chlapmi. Baví ma však dynamickosť. Stereotyp nehrozí. To je fajn. Páči sa mi, že nesedím celý deň za počítačom a neťukám do tabuliek, hoci mám aj veľa administratívnych úloh. Každý deň nachodíme kilometre. Sledujem si ich na krokomeri.“

Záhrada na streche

Nová stanica má mať na streche záhradu, pribudnú športoviská, bude to zrejme príjemné miesto. A mení sa celá štvrť. Stavia sa na mieste Cvernovky, obnovujú sa bytovky, kedysi zaburinené opustené parcely ožívajú. Z ulíc s nádychom predmestia sa teraz už naozaj stáva moderná mestská časť. A ako to bude teda vyzerať? V čom je poézia stavby s poetickým názvom Nivy?

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

zuzana poljaková poljakova Úlohou Zuzany Poljakovej je aj dohliadať na to, aby bola stavba čo najviac ekologická.

„Unikátna je stavba už tým, že to bude autobusová stanica pod zemou, čo sme tu nikdy nemali. Nástupiská budú na prvom podzemnom podlaží. Je tam množstvo architektonických unikátov. Napríklad trinásť metrov vysoké stĺpy, ktoré idú akoby cez tri podlažia a rozvetvujú sa ako stromy. Podlažie autobusovej stanice má takmer osem metrov výšky, aby sa tam autobusy zmestili. A pekná bude aj tržnica, nákupné centrum, umiestnené nad zemou. Na streche nákupného centra sa zaskvie zelená plocha s bežeckou dráhou. Bude tam skrátka všetko – od športoviska, cez zeleň, obchody, po samotné autobusy. Zelená strecha bude vo veľkosti dvoch futbalových ihrísk. Vo výškovej budove budú zasa kancelárie. Celý projekt má rozlohu 4,4 hektára.“

Nová autobusová stanica bude mať krásny dizajn, jednoduché, čisté tvary, decentnú farebnosť, bude tam veľa svetla a priehľadov. Presne, ako si to kedysi predstavoval architekt Štefan Šlachta. Rozprával o tom, že v týchto končinách Bratislavy by mala vyrásť luxusná moderná štvrť – výškové budovy, experimentálne stavby, architektonické prekvapenia. Jeho túžba sa napĺňa: okolo budovy SND, okolo Eurovey či bývalého Presscentra pribúdajú zaujímavé domy, komplexy, areály, je tu stále živšie. Kedysi pôsobili tieto končiny ako od macochy. Teraz sa menia na príjemné, moderné mesto.