V lese je lepšie než na výpredajoch

, 02.06.2019 07:00
cyklisti, bicykel, rodina, šport, pohyb
Mnohé krúžky sú platené z kultúrnych poukazov ministerstva školstva, takže sú aj finančne dostupné. Autor:

V Spojenej školy na Tilgnerovej ulici v Bratislave je vo vestibule vitrína plná športových úspechov – poháre, medaily, diplomy.

Žiaci sa zúčastňujú na rôznych školských športových aktivitách, aj medzinárodných. Nie všetky deti teda hlivejú. Do situácie nám dala nazrieť tunajšia pedagogička a mama dvoch dcér Adriana Hlavinková.

"Dnešné deti sú naozaj málo vonku, ale je to individuálne. Dnes síce športujú mnohé deti, no s cieľom úspešnej kariéry. Športu a pohybu pre radosť s pribúdajúcim vekom detí klesá. Všeobecne – či už podľa výskumov alebo podľa slov kolegov telocvikárov – sú deti menej šikovné, menej športovo založené. Hlavne v pubertálnom veku sa športu vyhýbajú. Veľa však závisí od učiteľa a aktivít, ktoré na hodinách s deťmi robí, takže, nevidím to až tak zle. U nás na škole pribudlo malé fitnescentrum, máme aj zrkadlovú telocvičňu na tanec a vlani mal úspech moderný krúžok crossfit. Na škole máme mnoho profesionálnych športovcov, aj reprezentantov Slovenska. Základ k športu a celkovo k pohybovej aktivite závisí od rodiny. Pre niektoré je prirodzené byť cez víkend v lese, v prírode, iné sú na výpredajoch, iné doma pred telkou a deti na sídlisku s mobilom v ruke.

Ihriská pustnú

Adriana Hlavinková
Adriana Hlavinková

Celkovo sa deti menej hrávajú po škole na ihrisku než kedysi. Klasické preliezačky, kolektívne športy – až na futbal – už nie sú tak cool. Ale všetko závisí od komunity a od rodičov. V mojom okolí je samozrejmé, že po škole sa píšu úlohy a ide sa von na ihrisko. Raz sú to korčule, raz preliezačky, raz vybíjaná, bicykle. Mnohé deti však majú každý deň nejaký krúžok, nestíhajú sa len tak "obyčajne“ hrať.

Naša škola plne podporuje športovú aktivitu detí – telesnou výchovou a účasťou na rôznych školských športových súťažiach. A máme aj úspechy. Populárny je Beh Devín, kde behajú aj žiaci, aj učitelia. Naša vitrína vo vestibule je plná športových úspechov – poháre, medaily, diplomy. Tilgnerka sa zúčastňuje na rôznych školských športových aktivitách, a to veľmi úspešne. Napríklad naša študentka Rebecca Ida Herna zo sekundy A reprezentovala našu školu v drese Slovenska na Školských majstrovstvá sveta v orientačnom behu v estónskom Otepää a v silnej konkurencii 72 pretekárok sa v súťaži na strednej aj dlhej trati umiestnila na skvelom 14. mieste. Máme aj lyžiarske kurzy, plavecké kurzy, branné kurzy, cvičenia v prírode, ale škola ponúka aj mnoho športových krúžkov.

Mnohé krúžky sú platené z kultúrnych poukazov ministerstva školstva, takže sú aj finančne dostupné. U nás robíme tilgnerácku olympiádu, kde súťaží trieda proti triede v rôznych disciplínach. Organizujeme Športový deň, zvyčajne v júni, kde starší žiaci pripravia mladším rôzne disciplíny a súťaže a celá škola sa takto zabáva. Aj na školskom dvore, aj v telocvični. Najbližší športový deň nás čaká v piatok 7. júna. Sú mnohé projekty na podporu športu. U nás na škole beží aj obľúbená Športová akadémia Mateja Tótha. No a majstrovstvá sveta v hokeji mali u nás miesto aj cez prestávky, kde sme všetci fanúšikovia držali našim palce.

Rebecca Ida Herna reprezentovala školu na...
Rebecca Ida Herna reprezentovala školu na Školských majstrovstvách sveta v orientačnom behu v Estónsku. Autor: Spojená škola na Tilgnerovej ulici v Bratislave

Mostík zo stoja urobím aj teraz

Veľmi obľúbené sú aj školy v prírode, ale sú pomerne drahé, nie sú teda povinné. Každá škola vyberá podľa finančných možností – a na 1. stupni je príspevok od štátu, rovnako aj na lyžiarsky kurz. Dnes sa veľa zmenilo od čias, keď som bola školáčkou ja. Dnes znie „ranný beh okolo školy“ dosť divne, ale takúto rozcvičku na základnej škole si dobre pamätám. Každý zvládol skok cez kozu aj šplh na tyči či lane. Športoval fakt každý. Ja som hrávala hádzanú, ľavé krídlo. Doteraz mi je pohyb prirodzený a mostík zo stoja urobím aj teraz. V prírode sme veľmi často. Za mojich čias bolo menej krúžkov. Nesledovali sme telku, nemali sme počítače ani mobily, takže sme mali normálne detstvo. Mali sme obľúbený seriál raz týždenne a to nám stačilo. Dnes si to už deti nevedia predstaviť. Sú doslova otrokmi informácií – ak niečo nevidia, neprečítajú na mobile či nete, majú pocit, že sa zrúti svet.

Budujú si sociálne siete, ale nevedia sa rozprávať v realite, nevedia dobre riešiť konflikty, nevedia sa podeliť o radosť či smútok. My sme sa po škole išli znova stretnúť. Hrali sme kolektívne hry, popritom sme sa rozprávali, bolo veselo. Oveľa viac sme pomáhali rodičom, lebo to bolo normálne, nikto nás nemusel motivovať či podplácať peniazmi. Nepotrebovali sme každý mesiac nové „handry“ a naši hrdinovia z plagátov mali životnosť viac ako mesiac. Nenudili sme sa, nepotrebovali sme animátorov na každú detskú oslavu. Nepotrebovali sme youtuberov, aby nám ukázali, čo ako funguje – my sme si to skúšali sami. V dnešnej rýchlej konzumnej dobe musí mať rodič veľmi široké plecia, aby obránil deti pred nanucovaním toho, čo všetko "musí“ dieťa mať. Stavali sme si domy na strome, hrali sme na indiánov, zakladali hokejové či futbalové skupiny. Naučili sme sa, ako správne spadnúť, vyliezť na strom – aj ako zliezť, skákali sme cez švihadlo, gumu a taký volejbal či futbal, baby a chalani spolu, sme hrávali do tmy. Leto bolo geniálne! My sme nepozerali, ako žijú iní – my sme si žili svoj život!

Peter Uhlík

Peter Uhlík, učiteľ a historik: Toľko možností mládež nikdy nemala

Pätnásteho mája som bol už od rána v školskom športovom areáli v Brezovej pod Bradlom. Začal sa tam 19. ročník Brezovských ľahkoatletických hier. A aká náhoda! Práve tam mi prišla výzva z magazínu Pravdy, či by som sa nevyjadril k téme Deti a šport. Zaujímalo ich aj, či sú deti zo Štefánikovho rodného kraja tiež také šikovné, ako býval on. Aj aktuálna návšteva celodenného športového zápolenia desiatich škôl ma oprávnila odpovedať. Veď tam boli bežecké disciplíny, individuálne i štafetové, skoky a vrh guľou. Všetko na nadštandardnej úrovni. Potešilo ma to aj ako emeritného učiteľa školy, aj kvôli odpovedi. Konštatujem teda, že pohybu na čerstvom vzduchu je síce možno menej, ale deti sú rovnako nadané, ako boli tie pred nimi. Ich športový rast je limitovaný širokou ponukou iných možností. Toľko alternatív nebolo nikdy! A týka sa to aj mobilov a počítačov, nič sa nedá robiť. O to dôležitejšie je, aby dospelí vplývali na deti. Napríklad v duchu mysliteľa Gándhího: „Toľko miesta pre výchovu tela ako pre výchovu ducha.“ Talentov je dosť, len aby boli aj dobrí učitelia a tréneri! Takým je napríklad Miroslav Bôžik, môj bývalý žiak a kolega, ktorý už roky sústreďuje okolo seba záujemcov o ľahkú atletiku. Chodia na podobné podujatia, ako bolo to brezovské, po celom Slovensku. A možno sa aj pochvália tým, že v škole ich výkonom predchádzali vynikajúce hádzanárky – majsterky Československa. Dve z nich neskôr aj olympioničky v Soule 1988!

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#šport a deti #šport #pohyb
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
23,99
Dôkaz lásky krémový

Dôkaz lásky krémový

1,49
Črepníková primulka

Črepníková primulka

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk