Najväčší masaker psov? Vitajte na čínskom festivale

21.06.2019 06:00
psie mäso, Jü-lin
Vývesný štít reštaurácie v meste Jü-lin ponúka okrem psieho mäsa aj mačacie a králičie. Autor:

Keď sa povie festival, človek si predstaví nejaké kultúrne podujatie. Takzvané „psie dni“, ktoré sa teraz začali v meste Jü-lin na juhozápade Číny, však s kultúrou nemajú nič spoločné. Sú to len jatky, kde každý rok zabijú a zjedia 10- až 15-tisíc psov.

Najlepší priateľ človeka? Rodinný miláčik? Kdeže! Pre ľudí v Jü-line znamená pes iba mäso. Lahôdku, ktorou sa kŕmili už čínski cisári. Tovar, čo sa váži a porciuje ako hocičo iné.

So psami sa pritom zaobchádza horšie ako so sliepkami. Aby ich na „festival“ bolo dosť, dodávatelia ich kradnú a zvážajú z celej krajiny. Natlačených v klietkach ich prevážajú aj 1 500 kilometrov, takže ich mnoho zahynie už počas strastiplnej cesty.

Tie, čo prežijú – vysilené, podvyživené a dehydrované, však čaká ešte horší osud. To, čo sa v Jü-line deje, sa vymyká predstavám civilizovaného človeka. Úbohé zvieratá tam často ešte zaživa sťahujú z kože, varia v hrnci alebo opekajú, prípadne vešajú na háky ako u mäsiara.

Nie je zriedkavé, že ich zabíjajú kladivom alebo rozrezávajú motorovou pílou. Potom ich nakrájajú a predávajú na miestnom trhu. Psy sú v Číne obľúbené menu, ročne ich tam zjedia 10 až 20 miliónov. Je to tradičné jedlo, ktoré sa v tejto krajine konzumuje už po stáročia.

Krvavé jatky v uliciach

Napriek tomu, že ochrancovia zvierat proti tomuto pochybnému sviatku bojujú už niekoľko rokov, jeho trvalý zákaz sa zatiaľ nepodarilo presadiť. Nepomohli ani petície, ktoré podpísalo asi 11 miliónov ľudí z celého sveta. Čínske úrady „festival“ aj tak povolili.

Sledovať zábery z ulíc Jü-linu dokážu len silné povahy. Okrem psov tam surovo zabíjajú i mačky, a to nielen dospelé zvieratá, ale aj mláďatá. A prítomní Číňania sa na to jedlo tešia ako na maškrtu. Psie mäso im chutí a veria, že im prináša šťastie a zdravý život.

Podľa odhadov tam počas „sviatku“ zjedia zhruba 230 ton psieho mäsa. Keďže pouliční predavači by také obrovské množstvo zvierat ani nedokázali zabiť, vo veľkom meste je i vyše sto psích bitúnkov, ktoré počas „festivalu“ porážajú až 2 000 psov denne.

Ako pritom vysvitlo, „festival“ nie je problém len z etického či morálneho hľadiska. Celkom určite ide aj o trestnú činnosť. Väčšinu zabitých zvierat totiž v skutočnosti ukradli. Neraz sú medzi nimi čistokrvné plemená, alebo na obojkoch ešte majú známku.

Kým jedným podrezávajú hrdlo alebo ich mlátia, až kým neskolabujú, desiatky ďalších zvierat vystrašene sledujú, čo sa vôkol deje a bezmocne čakajú na svoj osud. Celé hodiny ich držia bez vody a bez potravy, niekedy aj desať dní – toľko tento každoročný „sviatok“ trvá.

Iný kraj, iný mrav?

Číňania z Jü-linu tvrdia, že ide o tradíciu, ktorá má osláviť letný slnovrat. Preto sa vraj akcia začína 21. júna, keď je najdlhší deň v roku. V skutočnosti je to výmysel, lebo podujatie sa neviaže na nijaké zvyky. „Psie dni“ sa totiž prvý raz konali až v roku 2009, dovtedy o takej „tradícii“ nikto ani nechyroval.

Cieľ „festivalu“ je čisto komerčný – aby na ňom zarobili miestni obchodníci a dodávatelia. Ochranári a ďalší kritici „sviatku“ zdôrazňujú, že podobný masaker na zvieratách nemá v 21. storočí miesto. Najmä nie v krajine, ktorá ekonomicky expanduje na všetky kontinenty a pokladá sa za svetovú veľmoc.

Číňania sa bránia, že ľudia zo Západu jednoducho nemajú pochopenie pre odlišné zvyky a kultúru. Kým vraj Európanom chutí hovädzie či bravčové, v Číne sa konzumujú psy.

Ako v dokumentárnom filme Dog Days of Yulin (Psie dni v Jü-line) vysvetlil miestny obyvateľ: „Niektoré psy sú priateľmi človeka a iné sú na jedenie. V Indii sú posvätné kravy. Ak by ste jedli kravu v Anglicku, celá India by bola proti vám. Je to rovnaká logika.“

Týranie zvierat

Naozaj? Zviera ako zviera? Hoci možno zohľadniť uvedený argument, stále je tu jeden podstatný rozdiel. Západná civilizácia sa aj pri chove a porážke zvierat snaží postupovať humánne, tak, aby zvieratá príliš netrpeli a ich smrť bola čo najrýchlejšia.

Nie vždy sa to, pravda, dodržiava, no zákony to predpisujú, zatiaľ čo v Jü-line o humánnom zaobchádzaní so zvieratami nemôže byť ani reč. Bezbranné tvory tam surovo týrajú – bez okolkov priamo na verejnosti, so súhlasom miestnych úradov.

Aj v Číne však silnejú hlasy, ktoré by „sviatok“ v Jü-line radšej zrušili. Ako uviedol riaditeľ čínskej organizácie na ochranu zvierat Jü Chung-mej, Čína by mala držať krok s dobou. „Zabrániť krutosti na zvieratách je znakom vyspelej, civilizovanej spoločnosti,“ citoval ho britský denník The Independent.

Aj nedávny prieskum potvrdil, že až 64 percent Číňanov je za to, aby sporný „festival“ v Jü-line konečne zanikol. Až 62 percent sa domnieva, že poškodzuje povesť krajiny a takmer 70 percent opýtaných uviedlo, že nikdy nejedlo psie mäso.

Záchrana na vlastnú päsť

Zabíjanie psov, ako i predávanie a konzumovanie ich mäsa je v Číne stále legálne. Kým preto nezasiahne vláda, na situácii sa zrejme nič nezmení. Organizátori v regióne, kde väčšina ľudí žije v chudobe, svoju novú „tradíciu“ asi sotva zrušia sami od seba.

Dobrou správou je aspoň to, že počet usmrtených psov Jü-line pod tlakom verejnosti z roka na rok klesá. A kým sa nerozhýbe vláda, snažia sa aspoň trochu pomôcť milovníci zvierat. Napríklad bývalá učiteľka Jang Siao-jün zaplatila už pred piatimi rokmi v Jü-line 150-tisíc jüanov (vyše 20-tisíc eur) za 360 psov a desiatky mačiek.

Táto 70-ročná vdova, ktorá býva vyše 2 000 kilometrov od miesta „festivalu“, neľutuje čas ani peniaze. Každý rok cestuje tú diaľku, aby nakúpila zvieratá – neskončia však na tanieri, ale v útulku. Pred štyrmi rokmi v Jü-line za vyše 39-tisíc eur zachránila 500 psov a sto mačiek.

Ako vtedy priznala pre noviny The Independent, čínski predavači si z nej už robia žarty. „Koľko peňazí si tentoraz priniesla?“ pýtajú sa vraj ovdovenej ochranárky. Tá má však v tom, čo robí jasno. To, čo v Jü-line videla už počas prvej návštevy pred šiestimi rokmi, v nej zanechalo hlboké stopy. „Trh bol pokrytý krvou,“ zaspomínala si.

„Veľkosť a mravný pokrok národa sa pozná podľa toho, ako zaobchádza so zvieratami,“ zhodnotil už dávno Mahátmá Gándhí. Možno je načase, aby si to uvedomili aj Číňania.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pes #týranie zvierat #ochrana zvierat #Jü-lin
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku