Žijeme bez sexu. Nie je naň čas!

, 30.06.2019 06:00
sex, dvojica,
Ilustračná foto Autor:

Ako hovorí známa sexuologička Danica Caisová: V minulosti bola sexuálna túžba veľká a možnosti jej realizácie malé. Dnes je možností veľa a túžba je malá. Áno, najnovšia "úchylka" súčasnosti je "pracovať, až nevládzeme sexovať". Dokonca sa niekedy zistí, že "neplodný" pár nemá deti preto, lebo nesúloží dostatočne často!

Typickým príkladom národa, ktorý žije pre nás v často nepochopiteľných vzťahoch bez láskyplného kontaktu a bez partnerského sexu, sú ukážkovo pracujúci Japonci. Už pred rokmi povedal riaditeľ Japonskej asociácie plánovaného rodičovstva Kunio Kitamura pre denník Japan Times, že Japonci jednoducho nemajú poriadny sex. Podľa ich prieskumu vtedy až 31 % ľudí od 16 do 49 rokov nemalo za posledný mesiac sexuálny styk. Priemerný počet živonarodených detí na jednu matku klesol na niečo vyše jedného. Viac ako tretina japonských manželských párov prestala súložiť. Sú na to príliš unavené alebo ich pohlavný akt spojený s láskaním a maznaním jednoducho obťažuje.

„Ja si nemyslím, že sú až takí prepracovaní, ale oni majú jednoducho inak nastavené mysle a telá,“ hovorí Európanka žijúca v Japonsku – bez muža. „Sex pre nich nie je dôležitou súčasťou života a rýchlo strácajú záujem o svojho životného partnera. Oni sa v podstate navzájom nemilujú, niekde na začiatku vzťahu jednoducho majú sex a po tom, čo sa im podarí splodiť dieťa, už chlap na svoju manželku nehľadí ako na ženu, ale ako na matku svojho potomka. Ženy často spávajú v jednej miestnosti s deťmi a nie s manželom. A chlapom sa predovšetkým páčia mladé, tzv. kawai dievčatá, ktoré vyzerajú skôr ako bábiky, nie ako skutočné ženy.“

„Žijeme rýchlu a technologicky vypätú dobu,“ dodáva autorka známeho bestsellera Suši v duši Denisa Ogino, ktorá bola vydatá za Japonca a dnes žije na Slovensku. Európanka, ktorá odpovedala vyššie, je jedna z jej najlepších priateliek. „Ľudia v tom cvale až strácajú biologické potreby a emócie. V Japonsku sú nesmierne populárne rôzne bábiky, ktoré sú už takmer na nerozoznanie od živej osoby. Už len použiť správne otvory…“ V Japonsku sú navyše závažným problémom relevantnej časti populácie tzv. hikikomori. Sú to mladí ľudia, ktorí vôbec nemajú čas a ani chuť sa v reálnom živote zoznamovať, pripadá im to veľmi prácne. A tak preferujú internetovú komunikáciu z tepla svojho obydlia, z ktorého ani nevychádzajú. Aj vo Veľkej Británii je vraj takýchto ľudí v najortodoxnejšej forme takmer milión.

„Nekonzumovaný“ partnerský zväzok

Alena a Jakub sú mladý, tridsaťštyriročný pár. Žijú spolu šesť rokov. Ona pracuje v kozmetickej, on v telekomunikačnej firme. Obaja na pomerne vysokých manažérskych postoch, čo prináša neustále cestovanie, porady, večerné medzinárodné videokonferencie, keďže každý jej účastník žije v inom časovom pásme, a kým jeden má poradu v pracovnom čase, iný na ňu musí odskakovať od vlastnej večere. Alena a Jakub spolu nemajú deti, v podstate si ani nevedia predstaviť, kedy by ich vychovávali. A často spolu nemajú ani sex. Nemajú konflikty, vlastne na ne nie je čas. Raz ročne sa spoločne dostanú na exotickú dovolenku, kde si pri mori pripomenú svoju biologickú funkciu.

„Doma mi to však nechýba,“ hovorí Alena. „Mám pocit, že som sa vybláznila už v dvadsiatke, mala som zopár partnerov a nikdy ma to nejako zvlášť nebralo. Keď sa s Kubom konečne v noci vidíme, tak som rada, že si stihneme dať pohár vína a padáme od únavy do postele. Každý na svoju polovicu. Často ani nepríde za mnou do spálne, ale nocuje rovno na pohovke v obývačke, aby ma nerušil. Necháva si totiž aj cez noc zapnutý mobil a neustále mu chodia správy. Či má milenku? O tom silno pochybujem. Vyčerpávala by ho. Nie, o peniaze nejde. Vyčerpávala by ho fyzicky. Ak sa chce unaviť a vyčistiť si hlavu, pôjde si radšej zabehať s hudbou v ušiach.“

Sexuológ Radim Uzel už pred mnohými rokmi takýto partnerský zväzok odborne nazval „nekonzumovaný“. A dodal: „Dlhodobá sexuálna abstinencia muža niekedy môže viesť k mužovej poruche sexuálnych funkcií.“ Zdá sa, že sexuálny pôst má rôzne odvrátené stránky. Naopak, na tému sexuálnej abstinencie u žien Radim Uzel vo svojej knihe Červenání, ktorá vyšla ešte pred rokom 2000, píše: „Keď žena dlhší čas nesúloží, jej organizmus to obyčajne nijako škodlivo nepociťuje. Niektoré ženy nedostatok sexu nahrádzajú automanipulačnými technikami, to všetko sa však deje podľa momentálnej úrovne sexuálnej náruživosti, ktorá je u každej iná. Pohlavne chladnejšie ženy nemajú následkom sexuálnej abstinencie nijaké ťažkosti. Veď predsa množstvo žien v najlepšom veku žije v celibáte. Často si nájdu náhradné koníčky – ručné práce, čítanie, zberateľstvo alebo charitatívnu činnosť.“

V súčasnosti na zberateľstvo ani na ručné práce asi nie je čas. Stačí zamestnanie vo firme, najlepšie v nejakom dynamicky rastúcom startupe, kde je pracovný čas od nevidím do nevidím.

Pohlavne chladní, frigidní či asexuálni

„Či človek môže žiť bez sexu? Asi máte na mysli, že môže žiť bez pohlavného styku – a môže žiť aj bez autoerotiky. Ťažko však zakázať sexuálnu túžbu,“ hovorí košická sexuologička MUDr. Danica Caisová. „Nevylučujem, že existujú jedinci, ktorí sa narodia bez sexuálnej túžby. Lenže práve tá nás smeruje k zbližovaniu a vytvoreniu dvojice. Kedysi sa takýmto ľuďom hovorilo frigidní, ženy sa za také považovali omnoho častejšie. Dnes sa im vraví asexuáli. Znie to menej pejoratívne. To, čo však môže naozaj negatívne ovplyvniť zdravie, nie je ani samotný život bez sexu, ale intenzita sexuálnej túžby. Ak je táto intenzita silná a možnosť mať sex minimálna, naozaj to môže spôsobiť prinajmenšom prechodné telesné ťažkosti – bolesti hlavy, nepokoj, podráždenosť. Ak je však sexuálna túžba mierna, či dokonca minimálna, potom samotný fakt, že človek nemá sex, ho nijakým spôsobom neobmedzuje. Problémy začínajú vznikať vtedy, ak sa dvojici stane, že sexuálne potreby partnerov sa veľmi odlišujú.“

Podľa doktorky Caisovej partnerský sexuálny nesúlad býva relatívne častým intímnym problémom, ktorý rieši vo svojej ambulancii. Riešení vraj ponúka viacero v pevnej viere, že aspoň niečo z toho sa podarí dvojici zaradiť do svojho milostného života. „Mávame však skúsenosť, že pokles či vymiznutie intimity dvojicu odcudzí a po istom čase jeden či druhý zatúži po láskyplnom telesnom, nielen priateľskom kontakte. Dvojice často pripúšťajú, že okrem toho, že nemajú pohlavný styk, je medzi nimi všetko v poriadku, rozumejú si, majú spoločné záľuby, nehádajú sa. Samozrejme, pátrame po príčinách, ak však dvojici neprekáža, že nemajú sex, naozaj im ho asi netreba prikazovať. Avšak v prípade, že jednému z dvojice sex chýba a druhému nie, dôvody na to, aby ostali spolu, sa časom stávajú nedostatočnými. Samozrejme, hovoríme predovšetkým o mladých ľuďoch v reprodukčnom ve­ku.“

Nerovnaká chuť na sex

„Nerovnaká apetencia, chuť na sex, je prirodzená až zákonitá. Je to len jedna z mnohých odlišností v páre. Tak ako nie sme hladní v tom istom čase a nemáme obaja chuť zakaždým na to isté jedlo. Sama osebe táto odlišnosť nie je problém. Aj s odlišnými stravovacími preferenciami dokáže pár stolovať spoločne. Problémom býva význam, ktorý ľudia sexu pripisujú a ako si s odlišnou sexualitou navyknú zaobchádzať,“ vysvetľuje certifikovaná klinická psychologička a psychoterapeutka Lenka Rušarová zo súkromného zdravotníckeho zariadenia PsychoKonzult. „Vo vzťahu sa často rozvinie niečo ako naháňačka mačky s myšou – ten, čo má chuť na sex častejšie, zvádza, žiada, vyčíta, trucuje. Ten, ktorému sa žiada menej často, pod takýmto tlakom stráca aj tú trošku žiadostivosti, čo mal. Nožnice sa roztvárajú.“

Podľa nej je vždy prvým krokom porozumieť vlastnej sexualite, následne aj partnerovej – čo ho vzrušuje, čo, naopak, dokáže schladiť. A nejde len o technickú stránku v zmysle polôh, miest na tele, či kto to má rád ráno. Dôležité sú práve aspekty vzťahu – aké moje správanie v tom druhom vyvoláva chuť na intimitu, priblíženie sa, bez hanby experimentovať. „Keď partnerov erotický pokus o telesnú intimitu príkro odmietnem, zraním ho tak, že nabudúce možno ani nenaberie odvahu to ešte so mnou skúšať,“ vysvetľuje psychologička. „Citlivé odmietanie je nielen v sexe dôležitá vzťahová zručnosť.“

Často je frekvencia styku len symbolom iných potrieb: „Chcem cítiť, že som schopný chlap“, „potrebujem vzrušenie, lebo len vtedy žijem naplno“, „stavia sa k tomu ako k mojej manželskej povinnosti, to ma nebaví“. Riešenia problému teda možno nájsť na rôznych miestach a v iných oblastiach – a nielen v sexe.

Budeme ako v poľskom filme Sexmisia

Vo svete, najmä v bohatých rozvinutých krajinách, mnohí single žijúci mladí ľudia dlhodobý partnerský život v zásade ani veľmi neplánujú. Istá Holanďanka, priateľka autorky tohto článku, pre nemožnosť mať vlastné deti, pred rokmi adoptovala štyri dievčatá – dvojičky z Kene, jednu dcéru z Hondurasu a jednu zo Srí Lanky. Keby boli ostali žiť vo svojich rodiskách, všetky by boli vydaté a každá z nich by dnes už bola niekoľkonásobnou matkou.

V Holandsku sú všetky štyri single, hoci majú po tridsiatke, nemajú dokonca ani vážnu známosť. Hondurasanka je momentálne tehotná – po umelom oplodnení. Jednoducho si bola darcu spermií vybrať v katalógu oplodňovacej kliniky. Na Slovensku niečo podobné osamelo žijúcim ženám umožnené nie je. „Riadime sa direktívou EÚ, podľa ktorej má dieťa právo mať matku aj otca,“ vysvetľuje vysvetľuje IVF špecialistka MUDr. Michaela Grossová z Bratislavy. „Preto sa služby oplodnenia pre single ženy a lesbické páry neposkytujú.“

Ďalšiu skúsenosť má Slovák Alex, takmer 45-ročný šarmantný mladý muž, ktorý poletuje po svete a strieda priateľky. „Jedna moja bývalá japonská priateľka mi na rovinu povedala, aby som ju oplodnil, že nebude odo mňa nič chcieť. Ani priznanie otcovstva, ani peniaze. Odmietol som. Do roka mala dieťa. Neviem, ako si to zariadila. Vychováva ho sama.“

Žijeme tak, ako milujeme, píše psychoterapeut Thomas Moore vo svojej knihe Duša sexu. Skončíme ako v kultovom poľskom filme Sexmisia?

Otehotnieť pri sexe raz mesačne?

S problémom nedostatočnej frekvencie sexu sa stretávajú aj odborníci v IVF centrách, kde pomoc vyhľadávajú neplodné páry. „V dnešnej dobe riešime okrem množstva dôvodov, ktoré vedú k neplodnosti, aj následky životného štýlu, ktorý sa často podpisuje na intímnom, sexuálnom živote páru,“ vysvetľuje IVF špecialistka MUDr. Michaela Grossová, PhD., z Kliniky reprodukčnej medicíny Iscare, a.s., v Bratislave. "Veľa ľudí pracuje v zahraničí a často cestujú, sú pracovne vyťažení, či už muži, alebo ženy, alebo obaja. A na intímny život je málo času alebo nijaký.

V minulosti si ľudia dlhé zimné večery krátili sexom, dnes tabletmi, četmi, skrolovaním na sociálnych sieťach. Je v tom veľký rozdiel. Naozaj je malá šanca otehotnieť po pohlavnom styku 1-, 2-krát mesačne. V čase ovulačného optima – teda medzi 10. až 18. dňom cyklu odporúčame mať sex každý druhý deň. Samozrejme, ak má žena pravidelný cyklus. Ak nie, alebo je kratší či dlhší, upravujeme toto odporúčanie podľa toho, ako odsledujeme ovuláciu."

Naše staré mamy tvrdia, že „ostali v tom“, len keď cez ne chlap svoje nohavice prehodil. Treba si však uvedomiť, že v tom čase mali dvadsať rokov. Dnes už aj ženám mladším ako 40 rokov odborníci na oplodnenie často diagnostikujú zlyhanie vaječníkov spojené s vyčerpaním zásoby vajíčok. V takom prípade sa už páru dá pomôcť jedine darcovstvom vajíčok. Prvým varovným príznakom je diskrétne skrátenie cyklu, napríklad z 28 na 25–26 dní. Takže plánovať tehotenstvo a intenzívne súložiť najmä s týmto cieľom treba podľa možnosti do tridsiatky!

„Študentom často spomínam pár, obaja boli zdraví a plodní, ktorému sa za našej asistencie podarilo mať dieťa až po troch rokoch,“ spomína MUDr. Ladislav Maršík z Centra asistovanej reprodukcie Ferticent, s.r.o., v Bratislave. „Až neskôr sa obaja priznali, že sa nevedeli trafiť do plodných dní, pretože obaja veľa cestovali.“

#sex
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku