Milan Foltán totiž v niekdajších ZDA pracoval najprv ako obyčajný robotník skladník, neskôr prešiel rôznymi funkciami, a keď slávna obuvnícka značka po desiatkach rokoch skončila, nedalo mu to spávať. Rozhodol sa zariskovať a vybudovať novú firmu ZDA – no držiacu sa tradícií tej niekdajšej. Slávne Maratónky, Bagandže či nezabudnuteľné Konkordy sa tak budú vyrábať znova.
Korene u Baťu
Začiatok obuvníckeho gigantu sa viaže so vznikom samotného mesta Partizánske. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je už od zrodu obec Šimonovany, ktorá dnes tvorí časť mesta.
V roku 1938 firma Moravské a slovenské strojírny odkúpila pozemky obce Šimonovany od veľkostatkára Eugena Salzbergera so zámerom postaviť na nich továreň na výrobu bicyklov a obuvníckych strojov. Firma patrila pod koncern Tomáša Baťu a jej majoritným vlastníkom bol Jan Antonín Baťa, nevlastný brat zakladateľa spoločnosti.
Fabriku začali stavať začiatkom augusta 1938 a práve tento dátum sa považuje aj za vznik mesta Baťovany, ktoré neskôr premenovali na dnešné Partizánske. Ruka v ruke s výstavbou fabriky začali stavať i robotnícke domčeky pre budúcich zamestnancov firmy. Postupne sa tak okolo fabriky budovalo nové mesto v štýle funkcionalistickej architektúry.
Prišli však problémy a po rozpade Československej republiky v marci 1939 potreboval Jan Antonín Baťa udržať majetok, ktorý jeho firma vlastnila na Slovensku. Ako mimoriadne šikovný obchodník preto rýchlo upustil od pôvodného zámeru plánovanej strojárskej výroby a vrhol sa na výrobu topánok.
Prvé páry obuvi vyšli z fabriky už v júli 1939. Do konca roka sa už v továrni vyrobilo až 940-tisíc párov koženej obuvi. Do mesta začali prúdiť davy ľudí z každého kúta Slovenska, aby sa tu vyučili v Baťovej škole a začali pracovať v Baťových závodoch.
Slávne závody, neslávna privatizácia
„Prvý rad budov tu v areáli, kde sídlime aj dnes, bol práve Baťov. Vyrábať sa začalo na prízemí a potom dostavovali druhé a tretie poschodie, čiže vznik Baťových závodov sa datuje v rokoch 1938 až 1939,“ opisuje históriu bývalého podniku súčasný majiteľ ZDA Milan Foltán.
Foto: Pravda, Tatiana Michalková
Znárodnenie v roku 1948 spôsobilo, že závody prešli do rúk štátu. O rok neskôr sa Baťovany premenovali na Partizánske a Baťove závody zase na Závody 29. augusta (ZDA) a začali sa rozvíjať. „V roku 1996 ich však sprivatizovali a premenovali, neskôr sa dostali do likvidácie a pokračovali ako Cebo holding až do obdobia, keď došlo k ich rozpredaniu a skrachovaniu,“ približuje Foltán.
Zároveň sa rozpredal aj obrovský areál bývalých obuvníckych závodov. Dnes tu sídlia rôzne zahraničné, ale aj slovenské spoločnosti. Bývalé ZDA boli síce po krachu a rozpredané, no nie mŕtve. Značka bola stále k dispozícii. Práve to naštartovalo Foltána, bývalého robotníka z niekdajšieho obuvníckeho kolosu, aby si splnil sen a ZDA oživil.
„Značka bola voľná, tak sme si ju zaregistrovali. To obdobie, keď tu závody fungovali, bolo pre ich zamestnancov aj ľudí v okolí dobré. Mali vtedy prácu, garancie, istotu, v čase najväčšej slávy ZDA ich tu pracovalo až 13-tisíc. Ten život bol vtedy v rámci Partizánskeho a okolia úplne iný ako teraz… Nás obuvníkov vtedy zostalo zopár,“ hovorí Foltán. Ako dodáva, práve oni sú priami pokračovatelia značky.
Z robotníka majiteľ
V Závodoch 29. augusta sa ešte za socializmu zamestnal aj Foltán. Vyrábať topánky chcel vždy, veď i jeho starý otec bol obuvník a láska k obuvi sa ukázala ako dedičná.
„Začínal som úplne odspodu, ako skladový robotník v zásobovaní. Potom som prešiel na funkciu pracovníka odbytu, v rámci čoho som mal na starosti predaj polotovarov do zahraničia a cez podnik zahraničného obchodu sme polotovary vyvážali do celého sveta. Potom som prešiel na obuv, kde som predával zas cez podnik zahraničného obchodu do Ameriky a Kanady a po revolúcii nás oslovili títo zahraniční obchodníci, či by sme nešli obchodovať priamo. Tam sme potom také obchody robili už v rámci holdingu. Keďže aj to skrachovalo, pustil som sa vlastnou cestou a začal som so svojimi ľuďmi vyrábať obuv,“ vysvetľuje Foltán.
Foto: Pravda, Tatiana Michalková
Po krachu niekdajších ZDA mal síce zákazníkov a odbyt, ale chýbala mu výroba. „Mal som len kanceláriu. Dal som si však návrhárom vyrobiť model, vysekať, ušiť a vyexpedoval som. Začiatky boli také, že som mal odberateľa, ten mal nejakú predstavu, ako má topánka vyzerať, tak sme ju vytvorili a predával som ju cez svoju firmu,“ spomína si Foltán.
Obuv od neho bola kvalitná, čo sa rýchlo roznieslo, a zákazky sa začali kopiť. Tak sa rozhodol vytvoriť si vlastnú firmu s vlastnou výrobou. Súčasné ZDA pod jeho vedením sú tak čisto slovenskou firmou, ktorá tvorí uzavretý kruh. To znamená, že všetko si riešia sami. Od návrhu topánky cez modelovanie obuvi, výrobu až po predaj a zabezpečovanie materiálov.
Momentálne nemajú kamenný obchod, ale pripravujú ho. Aktuálne vyrábajú na objednávky v rámci internetového predaja (e-shopu). Rozmýšľajú aj nad tým, že svoje topánky ponúknu do niektorých kamenných predajní.
Aha, Gerlach!
To, čo poteší Slovákov nad štyridsať rokov, sú plány ZDA – a to postupne oživiť vlastnú značku postavenú na tradícii. A nie hocijakej. Veď z dielne bývalých ZDA vyšli také skvosty, ako boli nenapodobiteľné zimné Konkordy, alebo Maratónky, ktoré za socializmu vlastnili mnohí Slováci. Firma postupne prechádza na vlastnú značku, ktorú chce robiť celosvetovo, vďaka sociálnym sieťam a v rámci Slovenska alebo aj Čiech. Túto značku chce zároveň štyridsať- a viacročným tiež pripomenúť, pretože tí si ešte ZDA Partizánske a ich výrobky pamätajú. Prvým zábleskom vlastnej výroby sú turistické topánky značky Gerlach.
„K nim mám aj veľmi milú príhodu. My sme gerlachy začali len pomaly propagovať na internete, a potom sme šli na turistiku do Tatier. Mal som ich obuté, ale ešte mi tam chýbala značka Gerlach na boku. Okolo išli Bratislavčania – skialpinisti, a už z diaľky som počul, ako jeden kričí: "Aha! Gerlach!“ Takže ich spoznali aj bez reklamy a bez značky, lebo sú ľahko rozoznateľné, v pestrých farbách, už z diaľky ich vidieť. Veľa ľudí si ich všímalo, pretože tie farby hýrili. Ani na zahraničných farbách nie je tá pestrosť, akú máme my," usmieva sa Foltán.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Podošva na gerlachoch sa používa na turistickú obuv, je protišmyková, z ľahčenej gumy, a spodná časť je „okopová“. Pred samotnou výrobou sa dokonca radili s jedným turistom z Tatier, ktorý často chodí po horách. Preto zvolili pogumovanú štiepenku, odolnú voči oderom a ľuďom šikovným od prírody, ktorí dokážu zakopnúť o každý kameň. Materiály navrchu sú nylonové, polyesterové a polyamidové, aby mali trvácnosť, a sú kombinované s prírodnými velúrmi.
Na jazyku majú topánky vyšívanú značku ZDA a naboku rovnako vyšívanú hrdú značku Gerlach. „Ale už nám povedali aj Slováci z Nízkych Tatier: aj my chceme mať Ďumbier. Už aj Tribeč by chceli mať a Vtáčnik, pretože turistov je veľmi veľa, takže rozmýšľame aj nad tým. Pre kluby vieme napríklad urobiť aj Vtáčnik,“ priznáva Foltán.
Doma i v zahraničí
Gerlachy však nie sú jedinou obuvou nesúcou hrdý slovenský názov. Firma ZDA začína i s výrobou ďalších skvostov, z ktorých mnohé si starší Slováci určite pamätajú. Ide o Maratónky, Bagandže, alebo tiež nezabudnuteľné a nenapodobiteľné zimné Konkordy. Aj ich výrobu plánujú ZDA opätovne spustiť.
„Všetko to vychádza z retroštýlu bývalých ZDA. Ony mali široký záber, portfólio. Čo sa bude dať, to spravíme. Začali sme robiť obuv, ktorá je pevná a pre turizmus. Veľmi blízko sme k rámovej obuvi, čo je skutočne kvalitná konštrukcia zvršku aj s podošvou. Robíme aj gumolisovanú obuv, čo je vulkanizovaná guma a textilný zvršok. To bola tiež v časoch ZDA veľmi populárna topánka,“ vymenováva majiteľ firmy.
Ako prezrádza, pripravujú i takzvaný zavalovaný spôsob výroby, čo zahŕňa tiež textilný zvršok a nakladané kúsky gumy. „Všetkým však určite chceme dať slovenské názvy, pretože aj v zahraničí, hlavne v Japonsku, kde je značka ZDA už asi dva roky, majú radi našu históriu a hrdo sa tam píše Made in Slovakia,“ ozrejmuje Foltán.
Foto: Pravda, Tatiana Michalková
Výrobky ZDA sú však už v celom svete. Topánky z Partizánskeho putujú do Švédska, Dánska, Ameriky aj do Kórey. „Nás však bude najviac tešiť, keď bude naše výrobky nosiť čo najviac Slovákov. Na ten zahraničný trh sa až tak nepechoríme, naším cieľom je, aby Slovák nosil slovenské. Aj keď budeme vyrábať menej, budeme sa tešiť, ak Slovák bude nosiť Gerlachy, možno Chopok, Rysy… To je náš cieľ,“ prezrádza Foltán.
Ako pripomína, aj pôvodná firma ZDA bola slovenská, a tak by to malo zostať. „Veď prečo by Slovák nemohol mať kvalitnú topánku, vybavenú kožou zvonku, zvnútra, takú, čo vydrží, pohodlnú a trendovú zároveň? Toto chceme a takto rozmýšľame. A takto začínajú premýšľať aj iní slovenskí výrobcovia, napríklad oblečenia alebo potravinári. Chceme dať Slovákom kvalitu, ktorá im patrí,“ uzatvára Foltán.