Slováci dokážu oceniť špičkové remeslo. Klienti prichádzajú aj spoza hraníc

, 27.08.2019 08:00
Rodinné trio v zložení: Maximilián Mucska (v...
Rodinné trio v zložení: Maximilián Mucska (v strede) a jeho synovia Erik (vľavo) a Patrik. Autor: Andy Julia

Na Slovensko pritiahla známeho blogera a spisovateľa Huga Jacometa, s ktorým sa Pravda zhovárala, tvorba krajčírskeho salónu rodiny Mucskovcov. Medzi nimi napríklad obuvníka Marka Pažitného či ateliéru Verbuua, ktorý vyrába kabelky či iné kožené výrobky. Hoci Slovensku chýba história remeselnej výroby v podobe, v akej sa mohla vyvíjať napríklad vo Francúzsku či v Taliansku, aj v našich končinách sa nájdu skutočne talentovaní a výnimoční majstri svojho remesla.

Erik Mucska: Budujeme rodinný salón

V krajčírskej dielni rodiny Mucskovcov došlo k rodinnému spojeniu aj odovzdaniu vášne a lásky k tvorbe odevu z generácie na generáciu. Maximilián Mucska sa remeslu venoval od vyučenia v roku 1978. Počas komunizmu pracoval v štátnom podniku v Bratislave na oddelení zákazkového šitia a popritom mal svoju vlastnú krajčírsku dielňu v Senci. „Po roku 1989 si otec otvoril živnosť a zároveň začal spolupracovať s jedným viedenským salónom a firmou na šitie kostýmov pre divadlo Theater an der Wien,“ hovorí Erik Mucska, mladší z bratov, ktorí dnes spoločne s otcom stoja za značkou Maximilian Mucska Tailors.

„Patrik sa už počas štúdia odevnej školy v Bratislave učil remeslu v dielni nášho otca. Postupne sa naučil vypracovaniu nohavíc, viest, neskôr prechádzal na saká, kabáty, fraky, smokingy a žakety a časom si vytvoril aj vlastný štýl vypracovania. Stážoval vo Viedenskom ateliéri Niedersuesz a učil sa aj od ďalších majstrov,“ opisuje Erik Mucska. On sám sa k dielni pripojil ako 24-ročný. Vraj to prišlo celkom spontánne – akoby si konečne uvedomil, čo za klenot to doma má. „Rozhodli sme sa rozvíjať našu tvorbu smerom priblíženia krajčírskeho remesla k ľuďom a potenciálnym klientom a spoločne s bratom budovať vlastný rodinný salón,“ hovorí.

Dnes v salóne pracuje dohromady päť ľudí. Okrem rodinného tria Mucskovcov sú to dvaja zamestnanci, ku ktorým sa pridávajú aj pomocné ruky ďalšej panej, ktorá pracuje u seba doma. „Nie sme veľká dielňa a tomu, samozrejme, zodpovedá aj naša obmedzená výroba. Ročne dokážeme v salóne ušiť okolo 70–80 oblekov a okolo 100 košieľ. Samozrejme, sú v tom zahrnuté kabáty, smokingy alebo športové saká,“ prezradil Erik Mucska. Ďalšie čísla znejú rovnako zaujímavo.

U Mucskovcov sa rozhodne nepracuje spôsobom – zvíťazí ten, kto ušije odev najrýchlejšie. „Celkovo potrebujeme na ušitie saka okolo 55 hodín čistej práce a pri nohaviciach okolo 15 až 20 hodín, závisí to aj od zložitosti strihu a vypracovania detailov. Pre klienta to znamená, že môže očakávať zhruba dvojmesačný proces od prvotného merania až po odovzdanie konečného odevu,“ vysvetlil Erik Mucska.

Bloger a spisovateľ Hugo Jacomet (v strede) s...
Bloger a spisovateľ Hugo Jacomet (v strede) s krajčírskym majstrom Maximiliánom Mucskom. Autor: Andy Julia

Počas rokov fungovania sa rodinnej dielni podarilo vytvoriť si klientsku základňu a zároveň neustále upútavať pozornosť aj klientov zo zahraničia. Zhodnú sa na tom, že zloženie zákazníkov je skutočne rôznorodé. „Samozrejme, podstatnú časť našej klientely tvoria ľudia z prostredia, v ktorom sa obleky nosia bežne – ide buď o majiteľov, riaditeľov firiem, ale aj zamestnancov, pre ktorých je oblek povinným odevom. Ak niekto nosí oblek väčšinu dňa, chce sa v ňom cítiť čo najpohodlnejšie a prirodzene. Presne tieto pocity očakávajú zákazníci od našich oblekov,“ hovorí Erik Mucska.

„Vyhľadávajú nás aj klienti, ktorí si v bežne dostupnej konfekcii nevedia vybrať vhodný oblek, či už je to kvôli strihu, materiálom, kvalite vypracovania alebo veľkosti. Sme v hľadáčiku aj u pánov, ktorí sa zaujímajú vyložene o remeselne vypracovaný oblek s dôrazom na rôzne estetické a funkčné/praktické detaily. A, samozrejme, venujeme sa aj ušitiu svadobných oblekov pre budúcich ženíchov či frakov a smokingov,“ vymenúva člen krajčírskeho rodinného klanu.

Pozitívne hodnotí aj úroveň vnímania Slovákov pri remeselnej výrobe na mieru. Oceniť spôsob, akým Mucskovci vypracúvajú odevy, dokáže podľa neho naozaj každý. Stačí, že mu ukážu detaily a zasvätia ho do procesu výroby. Rozdiel medzi slovenskými mužmi a zákazníkmi zahraničných salónov napríklad vo Francúzsku či Veľkej Británii však vidí v zažitej skúsenosti. „Ide o kultúrny aspekt. Značná časť klientov navštevujúcich krajčírske salóny v zahraničí rozpoznáva princípy ručne šitého obleku viac ako u nás na Slovensku. Tu veľká časť klientov a najmä noví klienti prichádzajú do kontaktu s remeselne vypracovaným kvalitným oblekom prvýkrát.“

Obuvník Marek Pažitný vyrobí so svojimi dvoma...
Obuvník Marek Pažitný vyrobí so svojimi dvoma kolegami okolo päťdesiat párov topánok. Autor: archív Mareka Pažitného

Skúšky topánok som robil aj na ulici

Obuvník Marek Pažitný šije na mieru topánky. Remeslo, ktoré bolo kedysi jedným z kľúčových pre mestskú spoločnosť, dnes nahrádzajú produkty vytvorené vo veľkých továrňach. Obuvník Marek Pažitný však tvrdí, že obuv na mieru má svojich zákazníkov a v mnohých krajinách o nich naozaj nie je núdza. Pažitný má vlastnú dielňu v Bratislave, skúsenosti však získal za hranicami.

„Ku svojej práci som sa dostal vo Viedni. Najprv som topánky len opravoval a potom som začal hľadať obuvníkov, ktorí by ma vzali k sebe na učenie. Podarilo sa mi to s jedným starším viedenským obuvníkom, u ktorého som získal základy, zručnosť,“ vysvetlil. Spoznal vraj aj ďalších majstrov svojho remesla a od každého sa snažil niečo priučiť. Potom však prišlo obdobie, keď veľa vecí musel vyskúšať sám. „Často aj spôsobom pokus-omyl,“ povedal.

Kým sa dostal k vlastnej dielni, šil topánky doslova na kolene. „Šil som naozaj všelikde, doma na balkóne, skúšky prebiehali na ulici, potom som mal malú dielničku doma na dvore. A nakoniec som si povedal, že klientelu už mám a skúsim to aj s obuvníckou dielňou. Dnes sídlime na jednej z bratislavských ulíc v Starom Meste,“ uviedol Pažitný.

Obuvník Marek Pažitný sa svojmu remeslu priučil...
Obuvník Marek Pažitný sa svojmu remeslu priučil vo Viedni.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Anton Graf/archív Mareka Pažitného

Zároveň však priznal, že produkcia, ktorú ročne jeho dielňa vyprodukuje, je pre neho maximum a ideálny stav. Rozširovať ju nechce. "V dielni mám jedného kolegu a kolegyňu, čo sa ešte len zaúča. Pri jednom páre topánok, ak teda rátame čas od prvého stretnutia so zákazníkom až po odovzdanie topánok, tak strávime okolo sedemdesiat hodín.

Ukážka z tvorby obuvníka Mareka Pažitného.
Ukážka z tvorby obuvníka Mareka Pažitného. Autor: Anton Graf

Patria do toho skúšky, práca. Ročne urobíme tak päťdesiat párov. Ale viac by som ani nechcel, pretože to by som musel zamestnať ďalšieho človeka a môj podiel práce na páre topánok by bol stále nižší. Takto môžem povedať, že na každom páre som ,odmakal‘ minimálne 70 percent," skonštatoval obuvník, ktorého už niekoľko mladých záujemcov o remeslo oslovilo s prosbou o učenie a odovzdávanie skúseností.

Problém podľa neho je najmä v tom, koľkí vydržia. „Na začiatku je to aj o trpezlivosti a nejakej vízii. Ak človek víziu nemá, nevydrží. Ale na Slovensku to nie je jednoduché. Keď sa vyučíte obuvníctvu vo Viedni, viete, že klientela tam bude a nemusíte mať strach o budúcnosť. Na Slovensku si svoje miesto musíte vybojovať tvrdšie.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výroba #Slovensko #remeslo #obuvník #Marek Pažitný #krajčír #Hugo Jacomet
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku