Dnes patrí do mestskej mikrodopravy a jazdia na nej manažéri v sakách aj dámy s vlajúcimi sukničkami. Tohtoročný letný fenomén už priniesol prvé úrazy, krádeže, aj nevraživosť chodcov a šoférov.
Popularita elektrických kolobežiek stúpa a veľa ich pribudlo v hlavnom meste najmä počas tohto leta. Dôvodom je ich relatívne dobrá finančná dostupnosť i fakt, že zaparkovať v Bratislave auto je čoraz ťažšie a zápchy sú na každodennom poriadku. Narastá teda alternatívna doprava, odborníci kolobežkárov a cyklistov zahŕňajú aj pod spoločný pojem mikrodoprava, problémom sú však podmienky prepravy. Kadiaľ jazdiť? Po ceste? Čistá samovražda!
Alternatívna doprava i zábava – na cestách?
„Tomu, čo schválil kolobežky na cestu, by som odobral aj rodný list,“ píše v skupine na sociálnej sieti jeden z majiteľov kolobežky. Kolobežka totiž nemá spätné zrkadlá a nemá ani blinkre. Signalizovať zmenu smeru jazdy rukou, inými slovami pustiť riadidlá s malým kolieskom na nerovnej ploche s kanálmi na pravej krajnici cesty, je „flirtovanie s čeľustným chirurgom“. Kvalitnejšie značky kolobežiek majú aspoň svetlá a reflexné znaky. A čoskoro ich budú musieť mať, aby spĺňali podmienky zákona.
Ani šoféri nie sú nadšení, keď musia kolobežkárov na cestách obchádzať. Osobne som zažila na vyťaženej Pionierskej ulici v Bratislave za volantom auta situáciu, keď sa mladá dievčina idúca na elektrickej kolobežke prudko vyhla kanálu a vošla mi do dráhy auta. Našťastie som mala možnosť strhnúť volant, lebo nikto nešiel oproti. O tom, že z hľadiska bezpečnosti a možného zranenia tu ťahajú za výrazne kratší koniec jazdci na kolobežkách, asi netreba hovoriť.
Je známe aj virálne video, na ktorom vodič autobusu obehol mladého muža na kolobežke príliš natesno. Ten sa „naštval“, dobehol autobus na najbližšej zastávke a podľa všetkého v rozčúlení udrel vodiča do tváre. Ten vystúpil, „doťahovali sa“ na ceste pred autobusom, vzápätí kolobežkár skočil na kolobežku, v panike pred mohutnejším chlapom chcel ujsť a – v priamom prenose ho dochrámalo auto.
Riziká na chodníku
Druhým extrémom je rýchle jazdenie kolobežkárov na chodníkoch. Štandardných 20–25 km/hod. je nesmierne veľa na chodníku s chodcami či nebodaj deťmi, a to ani nehovoriac o tom, že niektoré elektrické kolobežky dosahujú aj takmer dvojnásobnú rýchlosť. Samozrejme, len blázon pôjde takouto rýchlosťou po chodníku plnom ľudí. Chodci na chodníkoch menia nečakane smer, nemajú dôvod obzrieť sa.
Navyše slovenskí chodci ešte stále nemajú dostatočne vytvorené povedomie o tom, ako sa správať nielen na chodníkoch, ale ani na cyklocestách! Vidieť to napríklad na Starom moste v Bratislave, kde sa celé rodiny veselo prechádzajú po cykloceste a vôbec si neuvedomujú, že tam nemajú čo hľadať. Keby boli v Amsterdame, už by boli dávno zrazení, pretože tam cyklisti na cyklochodníkoch rázne dajú najavo, „kto je tu pán“. Sú predsa vo svojom vyhradenom priestore a každý chodec tam vie, že pri vstupe na cyklochodník sa musí správať podobne obozretne ako pri vstupe na vozovku.
„Jezdím jenom po chodníku, to je dráha závodníků,“ napísal jeden český kolobežkár. Chodníky sú pre majiteľov kolobežiek omnoho bezpečnejšia alternatíva, to isté však v prípade kolobežkovej prepravy nemožno vždy povedať o chodcoch.
Foto: SHUTTERSTOCK
Problémom je fakt, že ak ide jazdec na kolobežke prirýchlo, naozaj ohrozuje najmä ostatných. Mal by prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy situácii, to je však veľmi vágne formulované pravidlo, pretože čo jazdec, to názor. A, samozrejme, elektrickú kolobežku máte predovšetkým na to, aby ste sa prepravili rýchlejšie, ako je rýchlosť chôdze (čiže 4–6 km za hodinu). Riešením je jedine vzájomná tolerancia a budovanie cyklociest. Lebo je jasné, že elektrické kolobežky podobne ako bicykle, patria predovšetkým na cyklocesty. Ale nie na také, kde je to samá jama, resp. cyklocesta je vytvorená nanajvýš tým, že na bežnú vozovku sa v rámci horizontálneho dopravného značenia namaľuje cyklistická značka.
Na Sibírskej ulici v Bratislave bola týmto spôsobom vytvorená „Transibírska magistrála“. Ulica je v jednej časti pre motorové vozidlá jednosmerná, pre cyklistov a kolobežkárov je však obojsmerná. Vznikajú tam nebezpečné situácie pri vyparkovávaní šikmo stojacich áut, navyše účastníkom premávky, bohužiaľ, veľmi často nie je jasné, kto má dať komu prednosť. Mne samej idúc po cykloceste na elektrickej kolobežke minulý týždeň nedali na tejto ulici prednosť dve autá, pritom pred sebou mali značku „Daj prednosť v jazde“ a ja som išla po hlavnej v rámci cyklotrasy. Kolobežkár sa teda musí riadiť v prvom rade pudom sebazáchovy. Byť v práve, ale s rozbitou hlavou a polámanými kosťami asi nebude tá najlepšia kombinácia.
Úrazy na kolobežkách sa množia
„Dávaj si pozor, veľmi sa množia úrazy na kolobežkách,“ upozorňovala ma pri kúpe kolobežky priateľka, ktorá je rehabilitačnou lekárkou v istom menšom meste. „Jeden z našich pacientov sa vracal domov okolo polnoci po niekoľkých pivách, vošiel do jamy. Našťastie, videl ho okoloidúci šofér auta a ihneď volal záchranku, pretože jazdec na kolobežke mal ťažký otras mozgu a myslím, že aj polámané kosti na tvári,“ vraví.
„Máme aj manželskú dvojicu, dôchodcov, ktorí dostali kolobežku ako darček od svojich detí. On spadol prvý, mal aj vnútorné krvácanie. Neskôr sa jeho žena komusi uhýbala na chodníku, vošla do trávy a tam si pri páde zlomila nohu. Ale nevzdali to a deti im už tuším kúpili kvalitnejšiu kolobežku,“ dodáva odborníčka na fyziatriu a liečebnú rehabilitáciu.
„My sme ešte nezaznamenali volanie záchranky z dôvodu úrazu na kolobežke. Respektíve, nebolo to takto hlásené,“ hovorí záchranár Mgr. Jozef Minár, lektor odbornej prípravy Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR. „Samozrejme, je to nový fenomén a treba zdôrazniť aj to, že úrazy hrozia nielen samotným kolobežkárom, ale aj chodcom, ak niekto na kolobežke bezohľadne jazdí. Netreba podceňovať ani to, že ak z výšky svojho tela nešťastne spadnete napríklad hlavou na obrubník, môžete sa zabiť. Je to podobné ako pri jazde na bicykli, úraz hlavy môže byť aj smrteľný. Preto by som odporúčal nosiť helmu a možno aj chrániče na lakte.“
A ešte jednu vec tento záchranár zdôrazňuje – vodiči áut idúci na križovatke na zelenú, ale odbočujúci doprava, by si mali uvedomiť fakt, že kolobežkári sa pohybujú podstatne rýchlejšie ako chodci a taktiež majú zelenú. Ocitnú sa teda na prechode pre chodcov podstatne rýchlejšie a nepozerajú sa naľavo či napravo, vidia totiž zelený semafor. Tu môže ľahko dôjsť ku kolíziám. Ja osobne pri prechode cez križovatku z kolobežky zoskakujem.
Počet kolobežiek stúpa
„Nárast v počte kolobežiek v meste vnímam asi posledné dva-tri roky,“ hovorí Ing. Samuel Redecha, ktorý vlastní požičovňu elektrických kolobežiek v centre hlavného mesta a zároveň je predajcom i servisom pre mechanické aj elektrické kolobežky.
„Vo svete sú kolobežky rozšírené a obľúbené už dávnejšie, vidím to najmä u zahraničných turistov, ktorí si k nám prídu požičať elektrickú kolobežku a veľmi sa tešia, že u nás s ňou môžu jazdiť prakticky všade. V iných krajinách, ako je Nemecko či Francúzsko, je to prísne limitované a kolobežky tam môžu jazdiť len po cyklocestách. U nás ešte stále zákon vníma kolobežkára ako chodca, zmeniť by sa to však malo pre majiteľov kolobežiek s výkonom vyšším ako 250 Wattov a rýchlosťou viac ako 25 km/hod. Tí sa stanú vodičmi nemotorového vozidla.“
Foto: SHUTTERSTOCK
Kolobežky si okrem turistov najčastejšie požičiavajú ľudia, ktorí si rovnaký typ chcú odskúšať pred kúpou, ale brávajú si ich so sebou aj na dovolenky, napríklad do Chorvátska.
Zranenia eviduje tento odborník na kolobežky jedine z rozprávania klientov. Tento rok bolo jedno ľahké, keď užívateľka na požičanej kolobežke spadla a podvrtla si členok.
„Nielen kolobežkár, aj cyklista dokáže ísť veľkou rýchlosťou a tie pády budú veľmi podobné,“ vraví chlapík z firmy Topkolobežky. Podľa neho si treba uvedomiť, že kolobežka má podstatne menšie kolieska ako bicykel. Aj preto je menej stabilná na nerovnom povrchu, najmä na hrboľoch, jamách a prasklinách. V takom prípade je dobré odtlačiť sa od riadidiel a preniesť váhu smerom dozadu, na zadnú nohu stojacu na nášľape kolobežky. Prednou nohou sa zaprieť. Jazdec bude mať lepší balans. „Na kolobežku určite odporúčam športovejšiu obuv,“ dodáva Ing. Redecha. „Človek z nej musí často nečakane zoskočiť, neviem si predstaviť, ako by to urobila dáma v lodičkách s podpätkom.“
Nafukovacie pneumatiky sú lepšou voľbou z hľadiska komfortu jazdy, pretože na nich nie je natoľko cítiť hrbole a výmole, častejšie však majú defekty, dokonca častejšie ako bicykle. Tiež však závisí od spôsobu jazdy. V skupine na sociálnej sieti sa veľmi zdôrazňuje správne dohustenie (až nadhustenie) pneumatík ako prevencia defektov.
„Na celogumenej pneumatike nedostanete defekt, ale je to menej komfortná jazda, pri trasení musíte rátať aj s odtrhnutím či poškodením nejakého kontaktu a ešte pozornejšie sa vyhýbať nerovnostiam,“ dodáva.
Kolobežkovanie je zdravý pohyb, ale myslí sa tým klasická mechanická kolobežka. Také slúžia na zábavu a šport.
Elektrické kolobežky slúžia najmä na zrýchlený presun v rámci alternatívnej prepravy v meste a hoci sa na nich tiež možno odrážať s vypnutým motorčekom, tento pohyb je sťažený. Bez motora neroztočíte kolesá tak plynule, je tam cítiť odpor. Nášľap kolobežky sa navyše nachádza vyššie ako na bežnej mechanickej kolobežke, pretože je pod ním obyčajne umiestnená batéria.
Už sa množia aj krádeže, pretože nie je nič jednoduchšie, ako naskočiť na niekoľkostoeurovú kolobežku, zapnúť ju gombíkom na riadidlách a odfičať.
Šikovní zlodeji majú aj náradie na prestrihnutie cyklistickej zámky a vedia odpojiť prípadné GPS. Uzamknutie kolobežky s pomocou smartfónu je zatiaľ kritizované ako pomerne nespoľahlivé. "Lepšie je správať sa preventívne.
Ak kolobežku slušne tlačíte vedľa seba alebo nesiete zloženú v ruke či na popruhu, nikto by vám nemal nič vyčítať," tvrdí Ing. Samuel Redecha. „Je to podobné, ako keď mamička v supermarkete tlačí kočík. Už mi volala dievčina, ktorej ukradli kolobežku spred obchodu a jednej panej dokonca zlodej ukradol kolobežky rovno z garáže.“
Sezónna preprava
Kolobežkovanie nie je celoročná záležitosť. Toto „mikrovozidlo“ nie je stabilné na upršanom povrchu, nehovoriac o námraze. Elektrické kolobežky nie sú vodotesné, aj keď znesú riedky dážď. Navyše batéria pri mínusových teplotách trpí, rýchlejšie sa vybíja a znižuje sa jej životnosť. Iba skalní fanúšikovia a nadšenci na kolobežke jazdia aj počas zimy.
„Myslím si, že sezóna kolobežiek sa končí v období, keď sa začne kúriť,“ hovorí Ing. Redecha. „Odporúčam skladovať kolobežku tak, aby batéria nebola úplne vybitá, ale ani na sto percent nabitá. Radšej niečo medzi tým, takých 60–70 percent. Platí to pri všetkých zariadeniach s lítiovými batériami, ktoré sa nebudú dlhší čas používať. Čo sa týka priebežného nabíjania batérie, dnes už neplatí, že najprv musíte baterku vybiť a až následne ju dobíjať. Dnešné batérie môžete dobíjať kedykoľvek, nemá to vplyv na ich životnosť.“
Tak ešte chvíľu „Do kolobežkovania“! A podľa možnosti – bezpečne!
(Autorka článku je vodičkou motorového vozidla aj majiteľkou elektrickej kolobežky. Striedavo používa oba druhy prepravy.)
Zmena zákona o cestnej premávke
- Používateľ elektrickej kolobežky s výkonom viac ako 250 W a rýchlosťou vyššou ako 25 km/h sa stáva účastníkom cestnej premávky, vodičom nemotorového vozidla. Taký môže jazdiť iba po cestách, resp. cyklotrasách.
- Takýto „kolobežkár“ sa musí riadiť pravidlami cestnej premávky ako pre cyklistov.
- Vodič takejto výkonnej elektrickej kolobežky bude musieť po schválení nového zákona jazdiť vpravo po cyklotrasách a v prípade, ak nie sú dostupné, po pravom okraji vozovky, prípadne po pravej krajnici.
- Vodič nesmie viesť kolobežku bez držania riadidiel, nesmie za ňou ťahať vozík alebo iné predmety či zariadenia.
- Vodič elektrickej kolobežky musí mať taktiež aj povinnú výbavu ako cyklisti. Povinné sú odrazové prvky (väčšina predávaných elektrických kolobežiek ich už má, čím je ich však viac, tým lepšie – aj na oblečení). Samotné kolobežky musia byť vybavené predným a zadným osvetlením, zvončekom, brzdami, reflexnými prvkami a musia mať pneumatiky bez trhlín či deformácií.
- Ochranná prilba bude povinná mimo obce, samozrejme, je bezpečnejšie nosiť ju počas každej jazdy.
- Tolerancia alkoholu v krvi bude rovnaká u „kolobežkárov“ aj u cyklistov. To znamená pol promile – ak je vodič kolobežky účastníkom cestnej premávky. To znamená, že jazdí po vozovke, po cykloceste či na zastavanom území obce. Mimo obce je na vozovke nulová tolerancia alkoholu.
- Budú aj pokuty vo výške 10 až 60 eur: najnižšia za jazdu bez helmy, potom za jazdu bez reflexných prvkov, za ťahanie vozíka, za vedenie psa na vôdzke počas jazdy či ohrozovanie iných účastníkov cestnej premávky.
(Zmena zákona o cestnej premávke sa pripravuje od 1. januára 2020. Ešte nie je schválená.)
Foto: SHUTTERSTOCK
Na kolobežke prišiel o obličku
Tomáš sa v ten deň tešil na kamaráta z Anglicka. Už po ceste na letisko spriadal plány, čo všetko mu ukáže a ako mu spestrí predĺžený víkend v hlavnom meste. V aute mal naložené požičané kolobežky a keď sa večer vracali z mesta, v pešej zóne nasadli na dvojkolesových minitátošov a viezli sa domov. Tomáš tú cestu poznal. Nie raz po nej išiel, aj na kolobežke. Nie raz sa vyhýbal diere, ktorá ostala po vytrhnutej dlažbe na námestí, a určite nešiel pomaly. No práve na tom mieste míňal skupinky turistov.
„Vyhol som sa doprava a malé koliesko kolobežky sa zaseklo presne v otvore, ktorý tam nemal byť. Náraz ma odhodil na riadidlá a ani neviem ako, ocitol som sa na zemi,“ spomína Tomáš na nepríjemný zážitok z leta. Keďže si oškrel aj tvár, s kamarátom sa vybrali do neďalekej nemocnice, kde ho na pohotovosti ošetrili. "V tom čase ma ešte nič nebolelo, preto mi žiadne iné vyšetrenia neurobili.
V taxíku cestou domov mi však už nebolo najlepšie. Keď som na toalete pri malej potrebe zbadal krv, vedel som, že je zle." Vrátil sa späť do nemocnice, kde to už malo rýchly priebeh.
Vyšetrenie ukázalo, že v bruchu má veľký, deväťstomililitrový hematóm. Hneď ráno Tomáša odviezli na operačnú sálu. V tom čase už mal veľké bolesti. Po otvorení brušnej dutiny našiel chirurg obličku v takom zlom stave, že sa nedala zachrániť. Museli ju vyoperovať, nebola nádej na jej záchranu…
Odkedy sa dvadsaťšesťročnému Tomášovi stal úraz, na kolobežke nejazdil, ale na motorke, ktorá stojí v garáži, sa raz odviezol. Uvedomuje si, že by mal znížiť riziko ďalších úrazov, napriek tomu argumentuje: „Rodičia majú o mňa strach, ale čo mám teraz chodiť po štyroch?“