Zverejňujete na internete fotky svojich detí? Má to háčik

, 29.09.2019 06:00
sharenting, dieťa, matka, mobil, selfie
Pochváliť sa verejne fotkou svojho dieťaťa sa stalo bežnou súčasťou života. (Ilustračné foto) Autor:

Zverejňovanie fotografií detí na sociálnych sieťach sa začalo pred viac ako desiatimi rokmi. Vtedy sa k Facebooku pripojila prvá generácia rodičov. Pochváliť sa verejne momentkou svojho dieťaťa, jeho úspechmi, vtipnými situáciami či výrokmi sa stalo bežnou súčasťou života dospelých. Patrí to k našej digitálnej dobe. Má to však háčik. Treba rátať s tým, že fotky detí, ktoré sa raz stanú dospelými, môžu raz vidieť ich spolužiaci, učitelia, zamestnávatelia či budúci partneri.

Ak sa rodičia podelia fotky detí, s ktorými zmysluplne trávia voľný čas, môžu byť inšpiráciou pre druhých. Aj vo virtuálnom svete však platia hranice. Pri nahých fotkách z letného kúpania treba spozornieť. Všetko, čo sa zverejní na sociálnej sieti, sa dostáva k širokému publiku. Štatistiky zo septembra 2019 hovoria nasledovné – len v Európe je viac ako 307 miliónov ľudí na Facebooku a celkovo je na tejto sieti 83 miliónov falošných profilov. Fotky môžu byť po zvyšok života viditeľné nielen pre priateľov vašich detí, ich potenciálnych partnerov, ale aj pre ich budúcich zamestnávateľov. Deviantov nevynímajúc.

Pomastené rodičovské ego

Mnoho rodičov má pocit, že ak má byť zážitok reálny, musia ho zdieľať. Ak by tak neurobili, znamenalo by to, že vlastne žiadne dieťa nemajú a oni ani nie sú rodičmi. Každý lajk a pochvalný komentár mastí rodičovské ego. A tak súčasné dieťa dostane priemerne od svojich rodičov do vienka viac než tisíc zverejnených fotografií a videí, kým dosiahne pubertu. Fenomén si vyslúžil vlastný termín „sharenting“, odvodený od slova share – zdieľať a parenting – rodičovstvo.

Z fotografovaných drobcov sú dnes už tínedžeri a mnohí z nich s dlhou digitálnou stopou, veď prvou fotkou býva už snímka z ultrazvuku. Sonia Bokhari, štrnásťročná dievčina z USA, vyrastala v období, počas ktorého sa sociálne siete stali súčasťou života takmer každého. Ona sama však rešpektovala pravidlo rodičov aj politiku Facebooku a do trinástich rokov nemala vytvorené žiadne konto. „Myslela som si, že rodičia sú zodpovední a takto ma chránia. Samozrejme, že som závidela priateľkám a spolužiakom, ktorí Facebook či Instagram používali už v desiatich rokoch. Nevedela som sa dočkať, kedy tam budem aj ja.“

V deň svojich trinástych narodenín držala v rukách smartphone a súhlas rodičov, aby sa do siete prihlásila. Vytvorila si účty na Facebooku, Twitteri a ďalších sieťach. Jeden z prvých profilov, ktorý navštívila, patril jej mame. Šokovaná listovala v jej príspevkoch, ktoré odhaľovali všetky dôležité momenty zo života Sonie. „Bol tam list, ktorý som písala zúbkovej víle, fotografie, na ktorých plačem, som zababraná od jedla alebo sedím na nočníku. Bol tam celý môj život – od narodenia až po chvíľu, kým som sa nenalogovala.“

Vo svojom článku, ktorý zverejnila na portáli FastCompany, napísala o tom, aká sa cíti oklamaná a ponížená. „Stovky fotiek a príbehov z môjho života už boli naveky vypustené do sveta. Bez toho, aby som nad nimi mala akúkoľvek kontrolu. Bez možnosti vrátiť to späť.“ Vymazanie fotiek zo sociálnej siete totiž nič nerieši. Neznamená to, že zmiznú bez stopy. Digitálna stopa závisí od nastavení súkromia profilov, ani tie však nemusia zaručovať ochranu. Známe sú prípady hackerských útokov a únikov citlivých údajov, vrátane fotografií.

Právo povedať nie

Zo zverejňovania fotiek detí si niektorí rodičia urobili na Instagrame biznis. Vyslúžili si za to nelichotivé označenie digitálni pasáci. Mohlo by ich to však raz vyjsť pekne draho. Zatiaľ čo v niektorých krajinách si rodičia s fotkami svojich detí môžu robiť, čo chcú, vo Francúzsku by ich za to čakalo väzenie. Od roku 2016, keď v krajine prebehla kampaň proti zverejňovaniu súkromia detí na internete, aj kvôli ochrane pred sexuálnymi deviantmi, sú rodičia zodpovední za ochranu svojich detí. Ak niekoho usvedčia zo zverejňovania a šírenia fotografií bez súhlasu, hrozí mu odňatie slobody alebo pokuta vo výške 45-tisíc eur. Taliansky súd minulý rok vyniesol rozsudok v prípade šestnásťročného chlapca – jeho matka musela vymazať všetky snímky syna a dostala zákaz ďalšieho zverejňovania bez jeho súhlasu pod hrozbou pokuty desaťtisíc eur.

O sharentigu píše vo svojej pripravovanej knihe pre deti s názvom Kde sú včely? aj slovenská spisovateľka Zuzana Štelbaská. „Téma ma mimoriadne zaujíma. Moja generácia vyrástla chránená pred týmto fenoménom. Ani rodinné albumy, ktorými sa často argumentuje, sa neukazovali každému a už vôbec nie cudzím ľuďom. Dnešné deti majú na pleciach túto úplne zbytočnú traumu navyše, a ešte im ju nevedomky spôsobujú ich najbližší. Mnohým rodičom sa zdá nesmierne chutné a milučké, keď sú deti umazané od jedla alebo zúfalo rumádzgajú v nejakej, pre ne frustrujúcej chvíli. Neuvažujú nad tým, že raz sa ich deti budú musieť zmieriť s tým, že sa im smial celý svet. A mnohé sa s tým, podľa mňa, ani nezmieria. Stačí si predstaviť, ako by bolo nám, keby takéto fotky kolovali svetom a boli vydané napospas neznámym ľuďom,“ hovorí spisovateľka.

Toyah Diebelová, nemecká blogerka, rozbehla kampaň za nezverejňovanie obrázkov malých detí na sociálnych sieťach. Na svojom instagramovom konte publikovala štylizované fotografie dospelých ľudí v nelichotivých pózach – na jednej z nich sedí mladý muž na nočníku, na ďalšej má uviazaný podbradník a jedlo všade, len nie v miske, mladá žena zase leží a z úst je vyteká odgrcnuté mliečko… Pod fotkami je otázka, aj s odpoveďou: „Zverejnili by ste niekedy takúto svoju fotografiu? Vaše dieťa tiež nie."

Predtým, než odkliknete „zdieľať“, položte si otázky:

  • Kto všetko fotografiu uvidí? Babička alebo stovky mojich priateľov či ďalšie desaťtisíce ich priateľov?
  • Páčilo by sa mi, keby bola rovnaká fotka, ale z môjho detstva, verejne prístupná?
  • Nemôže sa môj syn alebo dcéra stať kvôli tejto fotke terčom výsmechu, šikany alebo záujmu pedofila?
#zdieľanie #virtuálna realita #sociálna sieť #sharenting #facebook
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku