Čínsky sen. A aj nočná mora

, 01.10.2019 06:00
čínsky prezident
Čínsky prezident Si ťin-pching. Autor:

Sedem desaťročí, ktoré poznačili katastrofálne komunistické experimenty a desiatky miliónov mŕtvych. Ale aj vstup medzi ekonomickú elitu, ktorý ovplyvnil fungovanie globálneho hospodárstva. Čínska ľudová republika (ČĽR) 1. októbra oslavuje 70. rokov existencie. Vyhlásil ju Mao Ce-tung po porážke vojsk generála Čankajška, ktorý sa stiahol na Taiwan. Režim si toto výročie plánuje veľkolepo pripomenúť. Súčasťou toho má byť vojenská prehliadka a čínsky líder Si Ťin-pching prednesie prejav.

Môže niečo pokaziť tento moment? Prezident Si od nástupu do vrcholných funkcií v roku 2012 postavil víziu krajiny na veľkom obnovení čínskeho národa. Týmto spôsobom definoval čínsky sen.

Temné momenty

Ukázať smer do budúcnosti je úlohou lídrov. Sny však môžu mať podobu nočných môr. A aj na nich je založená moderná Čína. Mao postavil svoje predstavy na utópiách, ktoré sa pri konfrontácii s realitou zmenili na najtemnejšie chvíle histórie ČĽR.

"Vybral by som tri takéto udalosti,“ povedal Colin Mackerras, emeritný profesor na Griffithovej univerzite v Austrálii a autor mnohých kníh o kultúre a politike komunistickej Číny. "Je to Veľký skok vpred. Bola to jedna z Maových radikálnych fáz. Zaviedol mimoriadne voluntaristické ekonomické politiky. V zásade tvrdil, že len prostredníctvom socializmu krajina hospodársky veľmi rýchlo predbehne štáty ako Británia. Vytvoril ľudové komúny, na ktoré neboli čínski roľníci vôbec pripravení. Keď to skombinujete s veľmi zlým počasím, tak Veľký skok vpred viedol ku katastrofálnemu hladomoru. Stále nie je jasné, o koľkých obetiach hovoríme, ale sú to milióny,“ uviedol Mackerras.

"Bol to najtemnejší moment v dejinách krajiny. Nevieme, koľko ľudí počas Veľkého skoku vpred zomrelo od hladu… 30, 40, 50 miliónov?“ reagoval pre Pravdu aj Lawrence Reardon, expert na Čínu z Newhampshirskej univerzity. "Keď čítate knihu Jang Ťi-šenga Náhrobný kameň: Veľký čínsky hladomor v rokoch 1958 až 1962, tak si uvedomíte, koľko ľudí to ovplyvnilo. A vinu za to nesie najmä Mao,“ pripomenul Reardon.

Okrem neuveriteľnej ľudskej tragédie Veľký skok vpred v rokoch 1958 až 1962 viedol k zníženiu výkonu čínskej ekonomiky. No krajina sa už blížila k ďalšej nočnej more. "Kultúrna revolúcia bola veľmi temný moment. Trvala od roku 1966 do roku 1976. Počas tohto obdobia ideológia masívne zasahovala do ekonomického života. Výsledkom bola vážna nestabilita. Obyvateľov režim ohlupoval ideologickým pretlakom a nedostatkom seriózneho vzdelávania. Mladí ľudia šaleli a požadovali revolúciu v Maovom štýle. Z rôznych aspektov to bola veľká katastrofa. Nestabilita viedla až k násiliu, ktoré na niektorých miestach pripomínalo občiansku vojnu. Príkladom je región Kuang-si v roku 1968,“ vysvetlil Mackerras.

V Kuang-si sa v spomenutom období dokonca vyskytli prípady kanibalizmu. Celkovo si kultúrna revolúcia, ktorej cieľom malo byť odstrániť buržoázne aspekty spoločnosti, vyžiadala minimálne pol milióna obetí. Niektoré odhady však hovoria o oveľa vyššom počte mŕtvych.

Tretí najtemnejší moment histórie modernej Číny sa podľa Mackerrasa už netýka éry Maa, ktorý zomrel v roku 1976. Ide o masakru na pekinskom Tchien-an-men. V júni od nej uplynulo 30 rokov. "Bolo to oveľa kratšie ako predchádzajúce udalosti, ale bola to katastrofa a veľký problém pre reputáciu Číny. Viedlo to k obviňovaniu z porušovania ľudských práv,“ pripomenul Mackerras.

Obete masakra na pekinskom námestí Tchien-an-men.
Obete masakra na pekinskom námestí Tchien-an-men. Autor: TASR

Peking nezverejnil, koľko ľudí v roku 1989 zahynulo pri potláčaní protestov na Tchien-an-men. Čínsky režim o tragédii väčšinou mlčí a zmienky o nej cenzuruje.

Oslnivé chvíle

Čím sa môže ČĽR chváliť a nemusí to zatajovať? "Najsvetlejšou chvíľou bolo tretie plenárne zasadnutie na 11. zjazde komunistickej strany v roku 1978. Teng Siao-pching sa stal lídrom v dobe po Maovi a spustil reformy, ktoré v nasledujúcich desaťročiach zásadným spôsobom zmenili Čínu,“ uviedol Zhiqun Zhu, autor knihy Rozhodujúca dekáda: Čínska zahraničná politika (2008 až 2018), ktorý vyučuje na Bucknellovej univerzite v Pensylvánii.

Mackerras súhlasí, že medzi najlepšie momenty histórie komunistického režimu patria udalosti z decembra roku 1978. "Teng sa dostal k moci, presadil reformy, ktoré viedli k rastu Číny v ekonomike a iných oblastiach. Krajine to umožnilo dosiahnuť dovtedy nevídanú prosperitu. Tretie plenárne zasadnutie zmietlo zo stola pochybnosti o reformách. Súhlasím s jedným Tengovým nekrológom z februára 1997, keď zomrel, že pozitívne ovplyvnil životy množstva ľudí. Teng výrazne prevyšoval ostatných lídrov. Jeho vláda viedla k obdobiu oveľa väčšej slobody ako za Maa. Ľudia boli sebavedomejší a viac sa zaujímali o vlastné životy a veci okolo seba,“ myslí si odborník.

Podľa Mackerrasa bolo pre Čínu veľmi dobrou správou, keď ju koncom roku 2001 prijali do Svetovej obchodnej organizácie. "Výsledkom bola dekáda bezprecedentne rýchleho ekonomického a politického rastu krajiny. V tom čase mala Čína aj celkom dobrý imidž v zahraničí, najmä na Západe. Výsledkom bola olympiáda v Pekingu v roku 2008 a ďalšie športové a medzinárodné podujatia,“ vysvetlil expert.

"Myslím, že nezáleží na tom, či je mačka biela, alebo čierna, keď chytá myši, tak je to dobrá mačka,“ povedal ešte v roku 1961 Teng. Hoci to nebola originálna myšlienka, celkom dobre vystihuje jeho prístup k hospodárskym záležitostiam. Čína je momentálne druhou najväčšou ekonomikou sveta. Na toto miesto sa dostala v roku 2010, keď predbehla Japonsko.

Mix riadeného hospodárstva s kapitalizmom, lacná pracovná sila, prístup na globálny trh a postupné zameranie sa na technologický pokrok, hoci neraz založené na veľmi voľnom narábaní s duševným vlastníctvom iných, urobili z Číny hospodársky gigant. Peking pravdepodobne dlhodobo upravuje štatistiky ekonomického rastu, ale je jasné, že desiatky miliónov ľudí dostal z biedy. Čína má podľa najnovšej správy spoločnosti The Wealth-X 285 dolárových miliardárov. Viac ich žije len v USA. Premiér Li Kche-čchiang však nedávno pripustil, že nebude jednoduché udržať hospodársky rast na úrovni nad šiestimi percentami.

Výzvy budúcnosti

Čína je dnes svetovou veľmocou. Autoritatívnym režimom, ktorý vyrástol aj vďaka liberalizácii obchodu a medzinárodných vzťahov po konci studenej vojny. Ale po 70 rokoch čínski komunistickí vládcovia zisťujú, že byť súčasťou globálneho sveta znamená mať jeho problémy. Režim v Pekingu sa zo svojho uhla pohľadu zaoberá veľmi podobnými vecami ako mnohé demokratické krajiny. To znamená politickou legitimitou vládcov a príklonom k nacionalizmu a protekcionizmu, ale tiež otázkou, ako znižovať majetkovú nerovnosť či výzvou klimatických zmien. Špecificky Čína teraz rieši obvinenia z masívneho porušovania ľudských práv moslimských Ujgurov v regióne Sin-ťiangu, ktorých zatvára do prevýchovných táborov pod zámienkou boja proti extrémizmu.

"V súčasnosti je najväčším problémom Pekingu obchodná vojna s USA. V strednodobom horizonte je to nastavenie ekonomiky na základe trhových princípov, hoci väčšina obyvateľstva sa na veci díva štátne socialistickým pohľadom. A vo vzdialenejšej budúcnosti režim čaká výzva, ako lepšie prerozdeľovať bohatstvo, keďže práve na tom bude založené pokračovanie udržateľného hospodárskeho rastu,“ tvrdí profesor David Goodman z univerzity v Sydney, ktorý sa zaoberá sociálnymi a politickými zmenami v Číne.

"Životné prostredie je v Číne stále veľmi poškodené, znečisťovanie je masívne. Vláda sa snaží zlepšiť situáciu, ale ide to len pomaly a emisie skleníkových plynov narastajú. Situácia v Sin-ťiangu je toxická. Je tam teroristická hrozba, ale spôsob, akým to riešia úrady, vrátane náboženských perzekúcií, môže mať veľmi závažné následky. Myslím, že to ovplyvňuje vzťahy Pekingu s najdôležitejšími etnickými skupinami v Číne, dokonca je to výzva pre budúcu jednotu krajiny. Rastie aj napätie s USA, keď sa mení zaužívaná dohoda, ktorá vzišla z návštevy Henryho Kissingera v júli 1971, ktorý bol vtedy poradca pre národnú bezpečnosť prezidenta Richarda Nixona. Išlo o to, že Washington povedal, že pomôže Pekingu modernizovať, ale s tým, že režim vo všeobecnosti bude akceptovať existenciu globálneho liberálneho poriadku pod vedením USA,“ vysvetlil Mackerras. "No som skôr optimistický, čo sa týka budúcnosti Číny. Očakávam, že ekonomika bude rásť, hoci pomalšie, a vplyv Číny sa bude šíriť aj na úkor Spojených štátov,“ myslí si odborník.

Podľa Reardona je v krátkom a strednodobom horizonte najväčšou výzvou pre komunistický režim v krajine jeho vlastná legitimita. "Všetko, čo robí Si Ťin-pching, odráža obavy, že strana už neovláda srdcia ľudí. Jeho príklon k poučkám z Maovej éry je volanie o pomoc od niekoho, kto preceňuje silu strany a podceňuje túžbu ľudí po zmene,“ tvrdí Reardon.

#Čínska ľudová republika #Čína
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku