Foto: Mária Klaučová
Prechádzka bratislavskou Sokolskou ulicou je zvláštna. Z jednej strany lemujú cestu nahusto zaparkované autá, z druhej strany tajomný komplex do seba poskladaných budov. Budovy opanujú ulicu, hoci s okolím komunikujú len málo. Vidno stopy prestavby, terasové schody nevedú nikam, zamurované dvere a na fasáde výklenok s nežným anjelom. Večer vidno za oknom bustu v nadživotnej veľkosti a počuť búchanie lopty o podlahu telocvične.
Etablissement Bellevue
Prvé objekty na tomto mieste dal pravdepodobne okolo roku 1890 (podľa rôznych dostupných zdrojov a dobových máp) postaviť Eduard Dubszky. Dubszky Mulató (Etablissement Dubszky) vznikol na okraji mesta, na chodníku pomedzi Palugyaovské vinohrady, ktorý viedol smerom na Kalváriu a ku kaplnke na Hlbokej ulici.
Celý priestor juhovýchodných svahov kopca pod Murmanskou výšinou sa v 19. storočí postupne menil na rekreačné zázemie mesta a prechádzkovú destináciu Bratislavčanov. Okrem známych Púčikových domov a kaplnky na Kalvárii tu bola aj Čokoládová záhrada, Gaštanová záhrada a Mariánske kúpele (Chocolad kert, Gesztenye kert, Mária fürdö).
Foto: Mária Klaučová
Foto: Mária Klaučová
Romantické výhľady z verandy na mesto sľubujú aj dobové reklamy na Etablissement Dubsky – najväčšie a najelegantnejšie zábavné zariadenie v meste s výnimočnou kuchyňou a pivnicami. Nie div, že v období pred 1. svetovou vojnou to bol najreprezentatívnejší priestor, kde sa podľa rôznych kníh o Bratislave konali plesy a záhradné slávnosti s účasťou až 1¤300 – 1¤500 osôb.
Dianie v Etablissement Bellevue bolo pestré, okrem plesov sa tam napríklad v roku 1904 konala veľká benefičná záhradná slávnosť s tombolou (v hre bolo napríklad kompletné zariadenie spálne či salónu od Jozefa Müllera), ktorej výťažok bol venovaný na výstavbu „Kalvínskeho dvora“ na Námestí SNP, z roku 1909 zase nájdeme zmienku o veľtrhu piva, na ktorom sa malo predstaviť 4¤000 vagónov piva a chmeľu prvotriednej kvality. Veľkoleposť sem patrila, najlepšie to vystihuje opis výzdoby z plesu vinohradníkov v roku 1901 keď „zamestnanci známeho Brücknerovho záhradníctva svojím umením premenili schody a miestnosti na kvetinové more“.
Sokolovňa
Zábavný podnik v rozkvete zasiahla prvá svetová vojna. Počas nej tu bola umiestnená nemocnica a v roku 1917 budovy vyhoreli. Po prevrate v roku 1918 bol komplex budov prestavaný v modernistickom duchu podľa projektu známeho bratislavského medzivojnového architekta Ing. arch. Josefa Nowotného a v bývalých tanečných sálach vznikli telocvične Sokolskej jednoty.
Foto: Archív
Foto: Archív
Foto: Mária Klaučová
Bezstarostnú zábavu nahradilo dômyselné cvičenie a budovanie telesnej kultúry, ktoré bolo v začiatkoch silne spojené s národnooslobodzovacím hnutím. (Paramilitantné dobrovoľnícke sokolské jednotky, stráž slobody, pomáhali pri prevrate v roku 1918 a prispeli k ustanoveniu slovenských vládnych inštitúcií. Vtedajší splnomocnenec pre správu Slovenska MUDr. Vavro Šrobár sa neskôr stal prvým predsedom Bratislavskej – Masarykovej sokolskej župy.)
P. O. Hviezdoslav vítal českých sokolov: „Áno, som z tej duše rád, že vznešená sokolská ustanovizeň sa potešiteľne vzmáha a šíri. Dal by Boh, že by čím skorej na takom zhumpľovanom Slovensku teraz už slobodne vyšinulo sa kultúrne až nedostihnuteľne vysoko.“
Slovenský spolok Sokol bol založený pod heslom štyroch S – sloboda, svornosť, sila, sláva. A ako zdôrazňuje webstránka Sokolskej únie Slovenska, práve sloboda a demokratické princípy boli pre Sokol veľmi dôležité. Práve preto Sokol nefungoval v žiadnom neslobodnom režime. Jeho činnosť bola v roku 1938 zakázaná a za socializmu Sokol nebol obnovený. „S“ sa premenilo na spartakiádu a v telocvičniach sa okrem zostáv „kluci a míče“ začalo trénovať najmä džudo a gymnastika.
Príznačný je príbeh sochy zakladateľa českého hnutia Sokol Miroslava Tyrša. V 30. rokoch bola socha od sochára Jozefa Pospíšila umiestnená v dnešnom Sade Janka Kráľa, odkiaľ sa v roku 1938 (po pripojení Petržalky k Nemeckej ríši) stratila. V roku 1988 sa našla poškodená na skládke odpadu.
Po roku 1989 bol Sokol na Slovensku obnovený a budova doteraz patrí Telocvičnej jednote Sokol. Aj keď to zvonku nevidno, vnútri prebieha intenzívna športová aktivita, na majestátnom schodisku našla svoje miesto stratená busta Tyrša a vo vstupnom vestibule visí tabuľka TJ Sokol Bratislava I. Vinohrady 1919 – 2004.
Budova Etablissement Bellevue – Sokolovne, je metaforou premien mesta a mestskej spoločnosti. Od svojho začiatku slúži hrám, športu a zábave. Nie je to objekt pre každodenné potreby. Práve preto tu výrazne vidno, akým spôsobom fungoval a funguje život v meste – od otvoreného mestského života, keď sa tu na prelome storočí zabávala pestrá mestská spoločnosť, cez budovanie národnej identity a organizovaný šport až po uzavreté aktívne komunity súčasnosti.
Budova nikdy nebola radikálne zbúraná a postavená nanovo, vždy sa len čosi prestavalo, zbúralo a pridalo. Zostáva ako navrstvený záznam dejín, ktoré prehrmeli mestom. Tyršova busta vedľa anjela, zvyšky porevolučných reklamných pútačov v majestátnom historizujúcom vstupe a automat na kávu pri socialistických krištáľových trofejach.
A aby zaujímavostí a historických súvislostí nebolo málo, tá busta Tyrša, tá ktorú v jesenný deň vidno cez oblúkové okno Sokolovne, je vytesaná z fragmentu carrarského mramoru pochádzajúceho z rozbitého korunovačného súsošia Márie Terézie od maďarského sochára Jána Fadrusza.
Údajne je z koňa.