To neznamená, že netreba znižovať emisie v doprave, priemysle, že netreba znižovať odpady. Treba a čo najefektívnejšie. No paradoxne budovám, ktoré majú významný podiel na emisiách skleníkových plynov, sa venuje iba veľmi malá pozornosť.
Najviac energie v rámci Európskej únie spotrebujú rodinné domy, bytovky, úrady, školy, kancelárie a ďalšie budovy – dokopy asi 40 percent. Na teplo a elektrinu. Budovy sú podľa Európskej komisie zodpovedné za 36 (!) percent emisií oxidu uhličitého v EÚ. Doprava za 30 percent.
Na doplnenie, priemysel na Slovensku má na svedomí 23 percent emisií, doprava 16 percent. Poľnohospodárstvo sedem, odpady štyri percentá. Ide o údaje zo Štúdie nízkouhlíkového rastu pre Slovensko zverejnenej v januári tohto roka. Podieľali sa na nej Svetová banka a Inštitút environmentálnej politiky. Sektor budov identifikovali ako najdôležitejší zdroj úspor energie na Slovensku.
„Budovy majú spomedzi všetkých sektorov dokonca najväčší potenciál v znižovaní globálnych emisií CO2,“ mieni Katarína Nikodemová, riaditeľka združenia Budovy pre budúcnosť (BPB), ktoré združuje asociácie presadzujúce kvalitnú stavbu aj obnovu budov. Pridruženým členom je aj Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Slovensko vyprodukuje asi 40 miliónov ton CO2 ročne. Existuje jedna špičková technológia na zachytávanie CO2, ktorú však nevymyslel človek, ale príroda. Ide o ekosystémy – napríklad lesy, lúky, pôdu. Slovenské ekosystémy však dokážu zachytiť každý rok iba 5 miliónov ton CO2. Ako zvrátiť tento veľký nepomer?
Neničme lesy a vyriešme budovy
Slovensko sa s ďalšími krajinami tento rok zaviazalo, že do roku 2050 dosiahne uhlíkovú neutralitu. Čo zjednodušene znamená, že vypustíme len toľko CO2, koľko zvládnu naše ekosystémy udržať. Dobrou správou je, že to dokážeme. Nie je to nereálne.
Ak, po prvé, nebudeme poškodzovať slovenskú prírodu – prirodzený zachytávač uhlíka. Pretože napríklad podľa slovenského lesníka a experta na pralesy z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe Martina Mikoláša sme túto schopnosť slovenských lesov v posledných rokoch oslabili – ťažbou v národných parkoch. „Ťažbou starých a prirodzených lesov sa uvoľňuje obrovské množstvo uhlíka. Naopak, ochrana starých a prirodzených lesov, zvýšenie rozlohy prísne chránených území, celoslovenský prechod na prírode blízke obhospodarovanie lesov a podporenie tvorby zmiešaných a stabilnejších lesov sú významné kroky, ako môže Slovensko prispieť k zmierneniu klimatických zmien.“
Po druhé, musíme urobiť všetko preto, aby sme osemnásobne zredukovali emisie, ktoré vypúšťame. Je kľúčové zaoberať sa emisiami budov. „Potrebujeme naozaj rozumné, systémové a komplexné riešenia, pri ktorých budovy, lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov a, naopak, útlm využívania fosílnych palív musia hrať rolu,“ dodáva Nikodemová.
V budovách sa skrýva jedno z hlavných riešení klimatickej krízy. No zároveň aj veľká slabina Slovenska. Budú to práve budovy, pre ktoré sa veľká časť obyvateľstva Slovenska ocitne v energetickej chudobe. Pretože, ak sa nič nezmení, budovy zostanú rovnaké, ako keď sa postavili. No prostredie, pred ktorým majú obyvateľov ochraňovať, sa zmení. Dramaticky.
V Bratislave teplejšie o sedem stupňov?!
„Je krutou pravdou, že klimatická zmena akceleruje dvakrát rýchlejšie, ako sa predpovedalo. Napĺňajú sa tie najpesimistickejšie scenáre a dôsledky týchto zmien začíname výrazne pociťovať aj na Slovensku. Napríklad v podobe väčších extrémov počasia, krátkych období jari a jesene, dlhších období sucha a návalov dažďov,“ upozorňuje Nikodemová. Horúčavy sú čoraz častejšie a dlhšie. A bude to horšie. Ako veľmi?
Na stránke britskej televízie BBC je nástroj, v ktorom si môžu ľudia vyhľadať, ako sa oteplilo a ako sa oteplí ich mesto (pod názvom How much warmer is your city?). Aktuálne predstavuje priemerná júlová teplota pre Bratislavu 21,8 stupňa. Podľa najoptimistickejšieho scenára bude júl v roku 2100 teplejší o 2,3 stupňa ako v roku 1900. Podľa stredných odhadov sa oteplí o 3,8 až 4,6 stupňa.
No podľa najpesimistickejšieho scenára bude júl v Bratislave horúcejší o 7,1 stupňa! Ktorý zo scenárov sa naplní? Ktorý len chceme. Ktorý si vyberieme. Nečinnosť, otáľanie, vykrúcanie, pochybovanie a neúprimné falošné riešenia povedú k poslednej najhoršej trajektórii. K nepredstaviteľnému utrpeniu.
Mestské prostredie teplejšie o sedem stupňov znamená, že tie neznesiteľne horúce dni, pre ktoré tisíce pracujúcich nemohli aj uplynulé leto cez deň v práci vydržať, nebudú extrémom, ale štandardom. Dlhodobé horúčavy nad 35 stupňov paralyzujú telo a myseľ. Úľava by sa mala prirodzene dostaviť v noci, keď sa ochladí. No to sa nestane, ak nočné teploty nebudú klesať pod 25 stupňov. Človek sa nebude mať ako zotaviť.
V lete 2003 zasiahla Európu jedna z najhorších klimatických udalostí. Horúčavy denne (!) zabíjali 2-tisíc ľudí. Dokopy zomrelo 70-tisíc Európanov, najviac vo Francúzsku, 14-tisíc. Ak si niekto myslí, že umierali predovšetkým vetchí dedkovia a babky s podlomeným zdravím, William Langewiesche, korešpondent magazínu Vanity Fair, ho vyvedie z omylu. Opisoval, ako sa o slabých ľudí starali v domovoch dôchodcov. Väčšinu obetí vo Francúzsku tvorili, naopak, relatívne zdraví starí ľudia, ktorí sa dokázali o seba postarať. Akurát zostali sami doma, zatiaľ čo príbuzní odišli na dovolenky. „Niektoré telá hnili celé týždne, kým ich našli,“ opisuje Langewiesche.
Ako s tým všetkým súvisia slovenské budovy? Starnú. A s nimi aj obyvateľstvo.
Foto: Pravda, Andrej Barát
Chorý dom aj človek
Rok 2018 bol prelomový. Počet seniorov na Slovensku prevýšil počet detí. Už druhý rok po sebe platí, že polovica populácie je staršia ako 40 rokov. Podľa Štatistického úradu SR pokračuje výrazný trend starnutia.
„Na Slovensku máme v súčasnosti asi jeden milión bytových a rodinných domov a vyše 15-tisíc verejných budov,“ ukazuje Peter Robl z asociácie BPB. Z toho dve tretiny sú v pôvodnom stave, čiže boli postavené ešte v rokoch 1960 až 1990, keď drvivá väčšina ľudí ani len netušila, že príde niečo také ako klimatická kríza.
Podľa prieskumov pätina slovenských domácností hodnotí svoje bývanie ako nevyhovujúce. Najčastejším problémom je zatekajúca strecha, zvýšená vlhkosť, neschopnosť dovoliť si primerané vykurovanie a tiež nedostatok denného svetla. Práve v týchto domácnostiach sa dvakrát častejšie vyskytovali zdravotné problémy.
„Bol preukázaný vzťah s kvalitou bývania. A s tým súvisí aj to, že nekvalitné budovy spôsobujú zvýšené náklady v zdravotnej starostlivosti. Ročne to stojí 410 až 870 miliónov eur,“ prízvukuje Robl.
Množstvo domácností kúri drevom, čo podľa správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) spôsobuje viac ako 3-tisíc predčasných úmrtí ročne.
Starým budovám bude v dôsledku klimatickej krízy hroziť častejšie prehrievanie interiéru. Horúčavy obmedzia podľa Robla prirodzené vetranie.
„Keď máte horúčavu vonku aj v noci nad 25 stupňov, otvorenie okna by znamenalo ďalšie zohrievanie bytu,“ varuje.
V nevetranom priestore stúpa koncentrácia CO2. Vydýchaný vzduch nepredstavuje len nepríjemnosť. Klesá koncentrácia, výkonnosť, schopnosť učiť sa. Uvedomujú si to napríklad v Poprade, kde mesto nainštalovalo v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici merače CO2 priamo do tried Základnej školy s materskou školou na Tajovského ulici. Nešlo len o školákov. Projekt si bude všímať aj ekonomiku. V dobrom ovzduší je nižšia chorobnosť, ľudia si nemusia tak často brať péenku. V „zdravých budovách“ je podľa prieskumov o 8 až 11 percent vyššia produktivita oproti bežným stavbám.
Lenže prečo sa trápiť, keď sme už dávno vymysleli klimatizáciu?
Energetická bieda
Budú však dodávky elektriny spoľahlivé, ak budú búrky ničivejšie a budú častejšie strhávať elektrické vedenie? A ukazuje sa, že stovky a stovky ďalších klimatizácií pripojených do siete klimatickú krízu ešte viac zhoršujú. Podľa francúzskych meteorológov z Météo-France už dnes zohrievajú klimatizácie vzduch v uliciach Paríža o jeden stupeň navyše. V Tokiu prispievajú klimatizačné jednotky k dodatočnému zohrievaniu o jeden až dva stupne!
A akoby tých komplikácií nebolo dosť, na starnúcom Slovensku si tisíce ľudí jednoducho nebudú môcť dovoliť zakúpiť energie pre bývanie. Slovensko patrí k tým štátom EÚ, ktorého obyvatelia dávajú na energie najviac peňazí.
Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied hovorí, že výdavky obyvateľov na energie predstavujú priemerne 8 až 15 percent z príjmu. „Osem percent sa týka najmä pracujúcich ľudí, 10 percent viacpočetných rodín, 15 percent dôchodcov.“ Ide však o porovnanie výdavkov na energiu s príjmami.
Keď porovnáme výdavky na energiu s celkovými priemernými výdavkami domácnosti, čísla pre Slovensko vyznievajú oveľa nepriaznivejšie. Začiatkom tohto roka zverejnil parížsky think-tank OpenExp, ktorý združuje energetických expertov na celom svete, analýzu. Účty za energie predstavujú na Slovensku vyše 23 percent z celkových nákladov domácnosti, čo je najviac v celej EÚ. V Bulharsku je to asi 15 percent, v Dánsku približne 10. Vo Švédsku menej ako 3 percentá.
Podľa tejto analýzy je úroveň energetickej chudoby už dnes extrémna v troch krajinách EÚ. V Bulharsku, v Maďarsku a na Slovensku. Čo však v skutočnosti znamená pojem – energetická chudoba? Každá krajina by mala prísť s vlastnou definíciou, Slovensko ju zatiaľ nemá. Existuje iba návrh, ktorý pripravil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). U odborníkov však vyvoláva rozpaky.
Chudobu priznáme iba najchudobnejším?
Človek, ktorý je energeticky chudobný, sa trápi s vysokými cenami energií, nízkym príjmom alebo s príbytkom, ktorý si nedokáže dostatočne vyhriať, ochladiť alebo ochrániť pred vlhkom. Už sme napísali, že zhruba dve tretiny z milióna domov na Slovensku sú v pôvodnom stave a treba ich obnoviť. Štvrť milióna domácností hodnotí svoje bývanie ako nedostatočné a sťažuje sa na podlomené zdravie.
Slovensko však plánuje energetickú chudobu podľa ÚRSO definovať takto:
„Keď jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vykurovania a ďalších energií potrebných na fungovanie domácnosti, čo v podmienkach SR predstavuje 10 percent priemerných výdavkov domácnosti na energie z celkových čistých peňažných príjmov domácnosti, a zároveň táto domácnosť spĺňa podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi.“
Prognostička Dušana Dokupilová sa pozastavuje najmä nad druhou podmienkou – a zároveň ide o ľudí v hmotnej núdzi. Prečo je definícia nastavená tak úzko? Veď dáta z Eurostatu ukazujú, že takmer všetky slovenské domácnosti majú náklady na energie vyššie ako 10 percent ich príjmov.
Vyše 70 percent slovenských dôchodcov minie mesačne na energie asi 53 eur. To by podľa definície ÚRSO znamenalo, že ak dôchodca dostane dôchodok menší ako 530 eur, tak sa ocitá v energetickej chudobe. Lenže priemerný starobný dôchodok predstavuje necelých 460 eur. Najväčšia skupina, asi 350-tisíc dôchodcov, poberá na Slovensku dôchodok vo výške 386 až 485 eur. Viac ako 200-tisíc dôchodcov poberá dôchodok v sume 306 až 385 eur. Lenže týchto ľudí podľa definície ÚRSO nemôžeme označiť za energeticky chudobných, keďže existuje aj druhá podmienka. Človek musí byť zároveň v hmotnej núdzi. V súčasnosti je asi 66-tisíc poberateľov pomoci v hmotnej núdzi, ide približne o 1,2 percenta populácie.
„Naozaj je človek chudobný iba vtedy, keď nie je schopný zaplatiť za energie?“ pýta sa prognostička. Chybou je podľa nej zamieňanie pojmov chudoba a energetická chudoba.
40 percent
„Podstata definície energetickej chudoby je niekde inde – ak si človek nevie zabezpečiť tepelný komfort v domácnosti za prijateľných podmienok. Napríklad nemá financie na zateplenie domu, vonkajšie tienenie, kúpu klimatizácie,“ hovorí Dokupilová. Podľa jej odhadu je v skutočnosti minimálne 20 až 25 percent slovenských domácností ohrozených energetickou chudobou. A v budúcnosti poznačenej klimatickou krízou môže až 40 percent obyvateľov žiť v nevhodných podmienkach – so zatekajúcimi domami, so zlou teplotou v interiéri, s vysokými nákladmi za energie a nízkou energetickou efektívnosťou.
Regionálne rozdiely sa ešte zväčšia. Najhoršie na tom bude juh stredného Slovenska a východ. Výrazne nižšie príjmy, ako je priemer Slovenska, sa prejavia na nízkych dôchodkoch. Títo ľudia nebudú mať peniaze na kvalitné riešenie energetickej efektívnosti ich domov. A preto sa ocitnú v horšej situácii, ktorá ovplyvní aj ich zdravie.
Pýtame sa ÚRSO, prečo sa v definícii objavila aj podmienka hmotnej núdze. Podľa hovorcu Radoslava Igaza vychádzali zo špecifík a štatistických údajov o Slovensku, tiež z definícií energetickej chudoby ostatných členských krajín EÚ. Spojené kráľovstvo a Írsko sa pritom neboja definovať za energeticky chudobného takého človeka, ktorý musí na energie dať viac ako 10 percent príjmu. Žiadnu ďalšiu podmienku viažucu sa napríklad k hmotnej núdzi do definície nezahrnuli.
„Úrad považoval za potrebné zvoliť minimálne dva parametre, a to: pomer nákladov na energie k disponibilnému čistému príjmu domácnosti a domácnosti v hmotnej núdzi,“ odpovedá hovorca Igaz. O vypustení tejto podmienky neuvažujú. Konečná podoba definície bude podľa ÚRSO závisieť od jednotlivých ministerstiev. Práce, financií, dopravy.
Ľudia ohrození energetickou chudobou by mali podľa návrhu ÚRSO od štátu dostávať príspevok na energie od 10 do 30 eur mesačne. Malo by sa tiež podporiť zatepľovanie ich príbytkov, aby ušetrili na energiách. Bude to však stačiť?
Foto: Pravda, Andrej Barát
Riešenie? Povedať si pravdu
„Ako prvý krok to nie je zlé riešenie. Ak je tento príspevok myslený ako rýchla pomoc na akútny problém,“ hodnotí Dokupilová. No prístup bude musieť byť oveľa komplexnejší. Odporúča zaviesť pôžičky na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Za najjednoduchšie riešenie však považuje informačnú kampaň. Nielen pre dôchodcov, ale aj pre budúcich dôchodcov.
„Ktorí možno práve stavajú dom a netušia, že o pár rokov ich problémy – výdavky na energie – narastú. Práve teraz by mali investovať viac do kvalitnej výstavby.“
Treba povzbudiť ľudí, aby stavali či obnovovali domy tak, aby si vyžadovali minimum energie. Na chladenie, kúrenie, vetranie, elektrinu. Nuž a táto energia by mala pochádzať zo zdrojov, ktoré produkujú žiadne alebo minimálne emisie skleníkových plynov. A tu sa skrýva to ťažšie riešenie.
V Nemecku už vznikajú takzvané energetické komunity, bytovky, dokonca celé dediny (Rehfelde), ktoré investujú do vlastných obnoviteľných zdrojov (OZE) – do veterných turbín, solárnych panelov. Vyrábajú si energiu sami, ekologicky, priamo na mieste a chcú sa odpojiť od siete. Aby mali lacnejšiu energiu? Nie. Odpovedali nám, že to robia napríklad preto, aby sa na vykurovanie ich domov nemuselo ťažiť uhlie v Kolumbii alebo v Rusku. Aby sa ich príbytky nepodieľali na emisiách CO2.
Na Slovensku sa stále spoliehame na veľké elektrárne, ktoré rozvádzajú elektrinu po celej krajine. Najmä na atómové. Pri hľadaní „zelenej“ energie pre budovy by sme si však nemali nahovárať, že ide o zdroj s nulovými emisiami. Nie je to pravda.
V pôvodnom návrhu Národného energetického a klimatického plánu, ktorý predložilo ministerstvo hospodárstva, sa hovorí o atómovej energii ako o bezemisnej.
„Ide o absolútne chybné východisko ohľadom jadrovej energetiky. V žiadnom prípade to nie je bezuhlíkový zdroj. Ale nízkoemisný, čo konštatuje aj Svetová nukleárna asociácia,“ vysvetľuje energetik Ján Karaba zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
„Jadro má podľa IPCC (Medzivládny panel o zmene klímy) emisie na úrovni 4 až 110 (v jednotkách gCO2eq/kWh). Na zjednodušenie môžeme zobrať strednú hodnotu asi 60. Veterné aj solárne elektrárne sú pod touto hodnotou. Uhoľné sa blížia k 1 000. Ak hovoríme o číslach, nedajú sa zistiť emisie CO2 celkového cyklu jadra, a to kvôli chýbajúcej metodike pre posudzovanie náročnosti odstavovania a likvidácie paliva. To znamená, že jadro bude mať skutočné emisie vyššie, ako sa oficiálne uvádza,“ dodáva.
Ďalšie bloky Atómových elektrární Mochovce sa predražujú. Za približne tri miliardy eur predraženia by bolo možné podľa Karabu postaviť toľko veterných a fotovoltických elektrární, ktoré by boli schopné vyrobiť okolo 4,5 TWh elektriny ročne, čo by pri priemernej spotrebe 4 000 kWh na domácnosť pokrylo vyše 1,1 milióna domácností. Ale to sú hypotetické čísla.
„Žiadna kombinácia OZE v súčasnosti nemôže nahradiť takzvané tvrdé zdroje elektriny, ku ktorým patrí aj jadro,“ zdôrazňuje Karaba. Slovensko však môže postupne zvyšovať podiel OZE.
„A dosiahnuť tak to, aby sa po skončení životnosti napríklad Jaslovských Bohuníc nemusel budovať nový jadrový zdroj.“
Za nízkouhlíkové palivo nemožno považovať ani zemný plyn. Ide o fosílne palivo. A z hľadiska životného cyklu sú emisie zemného plynu len o niečo nižšie ako z uhlia.
„Ak sa k tomu pripočítajú straty vo forme únikov metánu z prenosových a distribučných potrubí, uhlíková stopa je ešte väčšia a môže prekročiť aj emisie z uhoľných elektrární,“ pokračuje Karaba. Nebezpečné úniky metánu na ťažobných zariadeniach zachytáva aj dokumentárny film Ice on Fire (Ľad v ohni), ktorého producentom bol Leonardo DiCaprio.
Zelená energia nie je drahá
Pri jadrovom palive a plyne je Slovensko závislé od Ruska.
„Sme malá krajina na hranici sfér vplyvu a musíme sa umne vyhýbať tomu, aby sme pri dovoze strategických surovín záviseli len od jednej krajiny. Nedostatok zdrojov je neodvrátiteľný a bude sa odrážať aj v cenách na svetovom trhu. To nie je žiadna novinka. Preto je najvyšší čas začať sa na túto situáciu pripravovať a hľadať riešenia, ako neobnoviteľné zdroje čo najefektívnejšie nahradiť,“ mieni Karaba.
Nie je pravda, že obnoviteľné zdroje energie sú drahšie ako konvenčné. Práve naopak. Slnečné a veterné elektrárne sú dnes najlacnejším zdrojom elektriny.
„Náklady výroby veternej energie a z veľkej pozemnej fotovoltiky sú globálne na mediánovej úrovni 37 eur/MWh. Jadro je na úrovni viac ako 100 eur/MWh, kombinovaný plyn 80,“ spresňuje energetik.
Rovnako nie je pravda, že Slovensko nemá vhodné podmienky na veternú energiu. Tento mýtus sa šíri už niekoľko rokov. Pravdou je, že Slovensko nemá excelentné podmienky ako napríklad sever Nemecka. Má „iba“ dobré podmienky. Veď dokonca aj ministerstvo hospodárstva počíta v blízkej budúcnosti so skokovým zvýšením veternej energie z 3 MW na 350 MW. Zrazu „fúka“ na Slovensku lepšie?
Lenže potenciál Slovenska pre veternú energiu je v skutočnosti minimálne 500 MW! Údaj vychádza zo štúdie, ktorý vypracoval World Energy Council Slovakia (Slovenský výbor Svetovej energetickej rady), podieľali sa na nej uznávaní odborníci ako napríklad František Janíček alebo Juraj Kubica. V prípade fotovoltiky by Slovensko mohlo využiť minimálne 1 200 MW a zdvojnásobiť súčasný výkon. Ministerstvo hospodárstva však počíta len s nárastom o 150 MW. Prečo sa nepokúsime využiť potenciál obnoviteľných zdrojov naplno?
Spomínaný návrh Národného energetického a klimatického plánu sa v hodnotení expertných organizácií Ecologic Institute a Climact ocitol na predposlednom 27. mieste v rámci EÚ. Odborníci Slovensku vyčítali nedostatočné ambície v znižovaní emisií, budovaní obnoviteľných zdrojov a v napĺňaní Parížskej dohody. Ide pritom o kľúčový dokument pre najbližšie roky, počas ktorých môžeme ešte zvrátiť klimatickú hrozbu.
Sloboda
Existujú ľudia, ktorí nečakajú, kedy sa ich krajina konečne spamätá. Rodina Hučkovcov v spolupráci s odborníkmi tento rok veľmi progresívne zrenovovala rodinný dom zo 70. rokov 20. storočia v Šali. Dosah ich domu na životné prostredie je minimálny. Stačilo pre to maximálne využiť prirodzené svetlo, vonkajšie tienenie, moderný vykurovací systém, prepojiť záhradku s interiérom a ďalšie inovatívne prvky.
Foto: Velux
Na zmenené klimatické podmienky sa zodpovedne pripravila Stredná odborná škola Emila Belluša v Trenčíne. Budova energetickej kategórie E sa po dômyselnej rekonštrukcii ocitla medzi stavbami s takmer nulovou spotrebou energie (A0). V každej triede je snímač CO2 a teploty vzduchu, ktorý spúšťa automatické vetranie. Prísun denného svetla sa zvýšil o 50 percent. Škola si trúfa ušetriť celkovo 60 percent elektriny a 77 percent tepla. Čo predstavuje ročné úspory 30-tisíc eur.
Zelené strechy na bratislavských projektoch stavia spoločnosť Corwin. Nielen preto, aby ochladili „svoje“ budovy. Ale aby pomohli ochladzovať mesto. V centre Brna je vzdelávacie centrum Otvorená záhrada. Keď je vonku 35 stupňov, v budove pod ich zelenou strechou je 23. Vlani nám Johannes Kisser z rakúskej spoločnosti alchemia-nova dovolil nahliadnuť do prototypu klimatizácie, ktorá dokonca nevyužíva elektrinu, ale zákony termodynamiky a vlastnosti rastlín. Existuje viacero krásnych príkladov domov, pri ktorých sa myslelo nielen na energiu, ale aj na samotné materiály, aby sa nemuseli ťažiť, dovážať zďaleka, čo takisto výrazne vplýva na emisie. Kde-tu pribúdajú domy využívajúce slovenskú hlinu, slamu, ovčiu vlnu.
Občianske združenie Pro Tornensis v Moldave nad Bodvou učí dlhodobo nezamestnaných či ľudí s minimálnymi mzdami vyrábať si vlastné solárne zostavy. Bez dotácií. Z odpadu z dvora alebo zo stavby si človek vyrobí solárny kolektor, vďaka ktorému môže mať od jari do jesene energiu takmer zadarmo. O spomínaných projektoch prináša denník Pravda v prílohe Víkend reportáže už niekoľko rokov.
Stavebníkov mohli prekvapiť nedávno udelené ceny architektonickej súťaže CE.ZA.AR. Naprieč kategóriami víťazí jemný, citlivý prístup k hmote, použitým materiálom, k životnému prostrediu a priestoru. V kategórii Rodinné domy zvíťazila prístavba záhradnej chaty. Skromné, energeticky nenáročné bývanie, rozmontovateľné, kompostovateľné.
V novej kategórii Fenomény architektúry víťazí Ark-Shelter. Modulárny systém od Martina Mikovčáka a Michiela de Backera. Ide o drevodom, ktorý za minimalistickou obálkou ukrýva premyslenú technológiu, ktorá s pomocou senzorov vykuruje, tieni, vetrá. Vďaka fotovoltike a batériám dokáže fungovať bez pripojenia na siete. Hoci aj v divočine. Auto zrejme už nebude symbolom slobody. Ale bude ním dom. Alebo sa stane pascou pre človeka?