Možný nový štát, kde sa napríklad po britskom vzore jazdí vľavo, by vznikol rovnakým spôsobom ako všetky posledné krajiny – po plebiscite oddelením od pôvodného útvaru. Tak vznikol v roku 2002 Východný Timor, o štyri roky neskôr Čierna Hora a v roku 2011 Južný Sudán.
Tichomorský ostrov pomenovaný podľa francúzskeho objaviteľa Louisa Antoinea de Bougainvilla, priľahlý ostrov Buka a niekoľko ďalších menších ostrovčekov tvoria v súčasnosti autonómne územie Bougainville v rámci štátu Papua Nová Guinea (predtým sa nazýval Severné Šalamúnove ostrovy). Má veľké zásoby medi a zlata a tiež významnú strategickú polohu vo vodách oddeľujúcich od seba Áziu a Ameriku.
Pri sčítaní ľudu v roku 2011 malo toto územie o rozlohe asi 9000 kilometrov štvorcových na 250 000 obyvateľov, teraz tu žije necelých 300 000 ľudí. Z hľadiska rozlohy by mal nový štát patriť k najmenším na svete, niekde na úrovni Cypru, Kosova, Libanonu, podľa počtu obyvateľov tiež – na úroveň susedného Vanuatu alebo Barbadosu.
Metropolou by mala byť Araw na hlavnom ostrove Bougainville, kde žije asi 40 000 ľudí, hoci teraz je správnym strediskom autonómie mestečko Buka na rovnomennom ostrove. Väčšina obyvateľov sú kresťania (asi 70 percent rímski katolíci), väčšina používa miestny kreolský jazyk tok pisin, ktorému sa tiež hovorí (melanézsky) pidžin angličtina alebo neo-melanézština.
Na vlajke Bougainville je v strede tradičná červenobiela pokrývka hlavy s názvom upe, ktorú nosia plnoletí muži. Tá je v čiernom kruhu, čo je prevažujúca farba kože miestnych obyvateľov, okolo je biele okružie so zelenými trojuholníkmi, ktoré symbolizujú dôležitosť pôdy. Pozadie vlajky tvorí modrá farba oceánu.
Foto: SITA/AP
Ostrovy Bougainville, Buka, Santa Izabel, Choiseul a ďalšie boli od roku 1885 súčasťou nemeckej kolónie Nemecká Nová Guinea. V roku 1900 prešli ostrovy Santa Izabel a Choiseul pod správu Británie, Nemecku zostali Buka a Bougainville. Na začiatku prvej svetovej vojny v roku 1914 sa nemecké dŕžavy v regióne ocitli pod správou Austrálie ako teritórium Severovýchodná Nová Guinea, po druhej svetovej vojne tu bolo správcovské územie OSN pod správou Austrálie.
Keď Papua Nová Guinea vyhlásila v roku 1975 nezávislosť, bougainvillskí obyvatelia to neprijali a pod vedením Bougainvillskej revolučnej armády (BRA) založili 1. septembra 1975 separatistickú Republiku Severných Šalamúnových ostrovov, tzv. Republiku Meekamui. V nasledujúcom roku novoguinejské jednotky povstanie potlačili, ostrov nakoniec získal v rámci Papuy Novej Guiney širokú autonómiu.
Po zrušení autonómie roku 1988 vypukli ďalšie nepokoje a 17. mája 1990 vznikla nezávislá Republika Bougainville, ktorú však okrem Šalamúnových ostrovov žiadny štát neuznal.
Konflikt sa tu začal v roku 1988, keď sa vzbúrili majitelia pozemkov na ostrove Bougainville kvôli ekologickým škodám, ktoré spôsobila rozsiahla povrchová baňa na meď prevádzkovaná dcérskou spoločnosťou ťažiarskeho gigantu Rio Tinto. Protesty boli namierené aj proti zaobchádzaniu s baníkmi z radov pôvodných obyvateľov a proti tomu, že väčšina ziskov z ťažby mierila preč z ostrova. Prímerie bolo uzavreté v roku 1998 po desaťročnom ozbrojenom konflikte, ktorý si vyžiadal takmer 20 000 ľudských životov.
V roku 2002 územie dostalo širokú autonómiu a terajšie ľudové hlasovanie bolo súčasťou mierového procesu dohodnutého v roku 1998.