Výzva desaťročia? Urobme dobrý biznis s planétou

, 13.01.2020 10:26
Greta Thunbergová
Greta Thunbergová na vlaňajšom zasadnutí Európskeho parlamentu. Autor:

Britský denník The Guardian sa na prelome rokov opýtal čitateľov, o akých témach by chceli čítať v roku 2020. Medzi stovkami návrhov, pochopiteľne, rezonovali brexit, Boris Johnson, impeachment amerického prezidenta, Hongkong, Venezuela, no nad tým všetkým celkom jednoznačne dominovalo - životné prostredie. Greta Thunbergová. Stromy. Uhlík.

John Nicolas by sa chcel v tomto roku dozvedieť, kto a koľko vlastne zarába na fosílnych palivách. A kto bohatne na plastoch? Richard Gilyead by si rád prečítal o tom, ako vlastne máme zmeniť spôsoby, akými pracujeme a akými meriame ekonomický úspech. Výpovednú hodnotu štatistík o hrubom domácom produkte považuje za minulosť. Denník Pravda v prílohe Víkend už pred štyrmi rokmi priniesol rozhovor so Saamahom Abdallahom z londýnskeho think-tanku New Economic Foundation, ktorý testuje nové ukazovatele prosperity, napríklad HPI – Happy Planet Index (Index šťastnej planéty).

Kara Swisherová sa vo svojej eseji pre New York Times pokúša o prognózy na celé nasledujúce desaťročie. Nevyhnutná automatizácia podľa nej donúti ľudí prehodnotiť doterajší pohľad na vzdelávanie a zamestnávanie. Technológie budú napredovať raketovou rýchlosťou, ale podľa nej by sme mali zabudnúť na veľké displeje, na ktoré človek zíza držiac ich v ruke. Technológie budú neviditeľné a celkom určite budú zabudované v tele. Ale predovšetkým, technológie by sa mali podľa nej zamerať na tvorbu produktov, ktoré „nás zachránia“. Pred klimatickou krízou.

Noviny vyzvali študentov starších ako 13 rokov, aby si Swisherovej esej prečítali a následne mali pridať vlastný názor. Čo z toho sa skutočne stane? Podľa Grace Agnewovej porastú investície do technológií, ktoré budú riešiť klimatickú krízu, astronomicky. „Viac a viac ľudí začne hľadať riešenia.“ Ale to je názor „len“ dieťaťa. Ako môže zavážiť?

Živá alebo mŕtva skala?

Čomu vďačíme za to, že kus skaly vo vesmíre zvaný Zem je útulný? Životu. Biodiverzite. Prírode. Dnes však už vychyľujeme prírodu na Zemi natoľko, že nás ako drzých pasažierov „vyhodí“. Máme šancu sa zachrániť. Ale musíme konečne začať počúvať a vnímať prírodu. Nie, nemáme sa vrátiť ako opice na stromy. Keď už sme sa stali tvorcami novej geologickej epochy – antropocénu, tak „spravujme“ planétu poriadne. Ako príroda. Cyklicky. Udržateľne.

Na mŕtvej planéte nebude žiadne jedlo. Žiadna práca!
Bren Smith, rybár

My ľudia patríme k najlepším riešiteľom problémov – povzbudzuje najväčšia ochranárska organizácia na svete – Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vo videu Our Planet: Our Business (Naša planéta: Náš biznis). A zároveň kladie otázku – čomu mnohí ľudia vďačia za prosperitu, blahobyt, inovácie, celkové napredovanie?

Biznisu. A teraz to má v rukách opäť biznis. Nielenže by mal priniesť nové technológie, ako to predpovedá Swisherová, ale už teraz musí zaviesť odvážne riešenia. Šetrné, nízkouhlíkové, ktoré nebudú životné prostredie ničiť, ale ho, naopak, chrániť. Ale naozaj treba hľadať „nové“ technológie?

Kanaďan Bren Smith rybárčil odmalička, nedokončil ani strednú školu. Lovil po celom svete. Gloucester, Newfoundland, Beringovo more. „Bol to vrchol priemyselného rybárčenia. Ničili sme celé ekosystémy našimi sieťami. A prenasledovali sme stále menej a menej rýb ďalej a ďalej do mora,“ priznáva v dokumente Ice on Fire (Ľad v ohni).

Podľa WWF sa nadmerný rybolov pričinil o vymiznutie 90 percent oceánskych predátorov, ku ktorým nepatrí len žralok či mečiar, ale napríklad aj tuniak. Kolaps už postihol celé rybie spoločenstvá. „Bol som v Beringovom mori, keď skolabovali zásoby tresiek,“ opisuje rybár Smith. Tisíce ľudí prišli o prácu, konzervárne sa zatvorili, stovky lodí dodnes hnijú na brehoch. Smith tvrdí, že táto skúsenosť ho naučila, že ekonomiku a kultúru môže človek budovať stovky rokov. Ale keď si nechráni zdroje, všetko v okamihu stratí. „V tej chvíli si my, čo pracujeme na mori, začneme uvedomovať, že nadmerný rybolov a zmena klímy nie sú „iba“ ekologické problémy. Sú to ekonomické problémy! Na mŕtvej planéte nebude žiadne jedlo. Žiadna práca!“

Kravy, čo žerú riasy

Smith sa rybolovu vzdal. No nie oceánu. Vybudoval úspešnú oceánsku farmu na ostrove Thimble, kde „chová“ ustrice a „pestuje“ chaluhy. Aj keď slová ako chová a pestuje sa v tejto súvislosti naozaj nehodia, pretože do farmy takmer nič nevkladá. „Nepotrebujeme čerstvú vodu. Nepotrebujeme krmivo. Nepotrebujeme hnojivo. Nepotrebujeme pôdu. Holými rukami vytvárame najudržateľnejšiu produkciu potravín,“ hovorí oceánsky farmár. Nemyslí však len na zisk.

Chaluha je v zachytávaní uhlíka päťnásobne efektívnejšia ako suchozemské rastliny. Ide totiž o jednu z najrýchlejšie rastúcich rastlín na svete, aj preto sa prezýva „sekvoja mora“. Z časti chalúh Smith vyrába rezance, z časti hnojivo. Alebo dokonca krmivo pre zvieratá. „A keď budete kravy (miesto sóje, kvôli ktorej sa klčujú amazonské pralesy) kŕmiť riasami, vyprodukujú o 90 percent menej metánu!“ Čo je to za výmysel? Nuž kravy, ovce, kozy jedia chaluhy už stovky rokov. Stačí sa pozrieť na súostrovie Hebridy.

Smith prepočítava, že ak by sa pre takéto oceánske farmárčenie vyhradilo iba päť percent teritoriálnych vôd USA, vzniklo by 50 miliónov pracovných miest a zachytilo by sa toľko uhlíka, koľko vyprodukuje 20 miliónov áut. V čom však spočíva tá „zázračná“ Smithova technológia? V miliónoch a miliónoch rokov evolúcie života. „Nepotrebujeme vyspelé technológie. Matka príroda vymyslela riasy a mäkkýše. Jedna ustrica prefiltruje 190 litrov vody denne a odstraňuje z nášho systému dusík. Mojou úlohou ako správcu oceánu je brať technológie matky prírody a šíriť ich. A to je dosť jednoduché,“ nadšene dodáva Smith. Lenže podobné „zelené“ nápady čaká veľká výzva – dôvera. Stovky firiem už investujú do zmeny loga, v ktorom bude list, strom, zelená farba alebo čarovná formulka eko či eco. Zmenia sa navonok, ale vnútri ani náhodou. A nakoniec sabotujú úsilie skutočných inovátorov. Čo s tým?

Nie sú slepí a hluchí

Slovensko sa s ďalšími európskymi krajinami zaviazalo, že do roku 2050 vybuduje uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Indický miliardár Anand Mahindra, jeden z päťdesiatich najvplyvnejších lídrov sveta (podľa Fortune Magazine) a šéf obrieho konglomerátu Mahindra Group sa vo videu WWF zaväzuje, že celý jeho biznis bude uhlíkovo neutrálny oveľa skôr – už v roku 2040. „Keď sa pozriem do budúcnosti, budú dva typy spoločností. Firmy, ktoré to pochopili a ktoré to nepochopili. Ja viem, ku ktorému segmentu chcem patriť,“ hovorí Mahindra. Čo majú pochopiť?

Že zákazníci nie sú slepí a hluchí voči klimatickej kríze, ničeniu prírody a drancovaniu Zeme. Podaktorí „bieli nahnevaní muži“, manažéri, biznismeni asi nepochopili, že Greta Thunbergová a všetky tie „decká“, ktoré každý piatok protestujú za planétu a za svoju budúcnosť, sú ich kľúčoví zákazníci. Ktorí čoskoro ešte významnejšie ovplyvnia trh. Títo zákazníci možno budú chcieť nakupovať výlučne lokálne produkty. Či dokonca sa rozhodnú nenakupovať, ale budú si pestovať vlastné potraviny. Vôbec nebudú nakupovať nové veci, ale budú opravovať staré. Nebudú míňať na cestovanie benzín, naftu, plyn, ale vlastnú energiu – na bicykli, pešo. Tak a čo teraz týmto zákazníkom ponúknuť?

Ak sa spýtame mileniánov, 47 percent vám odpovie, že účelom biznisu je zlepšiť spoločnosť a chrániť životné prostredie.
Seth Bannon, Fifty Years

Seth Bannon, spoluzakladateľ investorského fondu Fifty Years, hovorí, že už nastala fundamentálna zmena v tom, ako celá nastupujúca generácia, čiže generácia mileniálov uvažuje o biznise. „Ak sa spýtate hocijakej inej generácie, aký je účel biznisu, povie – akej farby je obloha?! Účelom biznisu je predsa vyrábať peniaze! Ak sa spýtate mileniálov, 47 percent vám odpovie, že účelom biznisu je zlepšiť spoločnosť a chrániť životné prostredie.“ Ale ako sa presvedčiť, či to biznis skutočne robí poctivo? A existuje taký biznis na Slovensku? Odpovede možno nájsť pri úplne iných otázkach.

Svetová slovenská čokoláda

Sú slovenské jablká v supermarketoch naozaj slovenské? A čo rajčiny? A vajcia? Naozaj sú všetky podvrhom s prelepenou etiketou?

„Som presvedčený, že o päť rokov bude samozrejmosťou, že prídete do supermarketu, zoberiete do rúk potravinu a zistíte jej celý pravdivý príbeh,“ mieni Karol Stýblo, čokolatiér a spolumajiteľ čokoládovne Lyra z Ivanky pri Nitre. Dá sa to zabezpečiť pomocou technológie blockchain, ktorá by mala byť budúcnosťou transparentných finančných transakcií. No môže sa stať, že finančníkov predbehnú výrobcovia potravín. Čokoládovni Lyra sa to už podarilo.

Karol Stýblo pomáha miestnym farmárom...
Karol Stýblo pomáha miestnym farmárom zhodnocovať kakao. Autor: ARCHÍV LYRA CHOCOLATE

Vlani spustila predaj prvej blockchainovej čokolády na svete – edície Lyra Gallery. V spolupráci so spoločnosťami 3IPK a DECENT vyvinuli jedinečný sledovací systém. Každá tabuľka novej čokolády má svoj unikátny QR kód. Stačí ho mobilom odfotiť a človek uvidí postupne všetkých 15 výrobných krokov, ktorými táto konkrétna čokoláda prešla. Od zberu kakaových bôbov cez fermentáciu, sušenie, konšovanie až po balenie. Každá udalosť týkajúca sa tejto čokolády je nezameniteľne a nezmazateľne zapísaná na časovej osi. Čo znamená pre firmu bremeno, pretože, keby sa niečo v procese výroby pokazilo, firma nemôže dodatočne upraviť záznamy. Aby sa napríklad vyhla pokute od hygienikov. Prečo by sa niekto na to podujal?

Napríklad aj preto, aby si zákazník mohol overiť, že čokolatiéri z Ivanky pri Nitre kvôli kakau nezdierajú chudobných farmárov či deti na plantážach otrokárov kdesi v Afrike, ale pomáhajú zlepšovať život v komunite v Dominikánskej republike. Miesto toho, aby stadiaľ vyvážali cennú surovinu, učia miestnych farmárov, aby kakao ďalej spracovali, a teda zhodnocovali a zarábali podstatne lepšie. A čokolatiéri robia tiež svoj biznis, a pritom nemyslia len na seba. Kto je ďalší?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#technológie #rybolov #prognózy #Fifty Years #čokoláda #biznis #biodiverzita
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku