Hoci mali na toto mimoriadne stretnutie vyhradených iba 40 minút, strávia spolu vonku dvakrát taký dlhý čas. Princ nedbá na zdesené pohľady nervóznych protokolistov, že už treba končiť. Vo chvíli, keď si Slováci myslia, že sa rozlúčia, princ sformuluje elegantnú otázku:
„No ale, prečo si nejdeme dať šálku čaju?“ Protokolisti zarazene zazrú na profesora Viliama Pichlera, dnes dekana Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, no ten si v tej chvíli pomyslí. „Veď je to takmer 20-ročná známosť. Tak poďme ešte na šálku čaju.“
Princ Charles prvýkrát navštívil Slovensko v roku 1991 s dnes nebohou manželkou Dianou. Druhýkrát v roku 2000. Ešte aj po 20 rokoch od poslednej návštevy je jeho vzťah k Slovensku viac než blízky. Bresty, ktoré spolu so slovenskými expertmi kontroloval vo svojom sídle, totiž pochádzajú zo Slovenska. Ich výborný zdravotný stav ho nesmierne teší, možno nahradia anglické bresty, ktoré na Britských ostrovoch zdecimovala zákerná choroba – grafióza. A bez brestov akoby z anglickej krajiny vyprchala duša. Ale poďme na začiatok.
Zelená diplomacia
„V roku 1998 som na Ústave ekológie lesa s kolegom a priateľom Emilom Hirjakom založil startup – Centrum vedeckého turizmu na Slovensku,“ spomína pán Pichler. Cieľom bolo propagovať hodnoty slovenskej prírody a krajiny a získať domácu aj zahraničnú verejnosť pre ich ochranu a podporu vedeckého výskumu prírodných lesov. Spustili kampaň, s ktorou oslovujú veľvyslancov – Zelená diplomacia.
O rok nato už lesník Pichler sprevádza britského veľvyslanca Davida Lyscoma aj s manželkou po národných prírodných rezerváciách Kašivárová, Zadná Poľana a Badínsky prales. Z hmly padá drobný dážď, veľvyslancovi vnukne myšlienku. Spokojne sa pri návrate usmieva, no nič neprezradí. Až o rok sa pán Pichler dozvie dôvernú informáciu, že príde princ z Walesu. Program je už stanovený a po lokalitách ho má sprevádzať najmä Centrum vedeckého turizmu. Nikomu to však nesmú prezradiť! Nie je jednoduché chodiť s policajným sprievodom do Zolnej či Poník a vysvetľovať starostom, nech sa pripravia na výnimočnú návštevu a nepovedať im, kto to vlastne príde. Prípravy koordinuje druhý tajomník britského veľvyslanectva Nigel Baker. No o brestoch pri tom všetkom nikde nepadne žiadna zmienka.
1. novembra sú ľudia v Zolnej nastúpení, no je mizerne. Prší a víria aj myšlienky. Čo keď bude hmla na Sliači? A možno ani nepríde. Zrazu zaznie signál, že lietadlo pristálo, kolóna sa dala do pohybu a o 30 minút sú tu!
Ľudia vítajú princa z Walesu, ktorý vzápätí počúva príbeh o freskách v kostolíku (výklad robil dnes už nebohý kunsthistorik Peter Kajba). Pán Pichler, ktorý si v ten deň ešte aj dáždnik zabudol, sa s hrôzou dozvedá, že na ďalšej ceste do Poník bude jeho kráľovskú výsosť sprevádzať v aute on. 30 minút. „O čom sa budeme zhovárať?!“
Obavy sú zbytočné. Cesta sa vinie do Poník plynulo ako rozprávanie o nevšednej baníckej a lesníckej histórii regiónu, ktorý si mohol dovoliť zavolať talianskych majstrov. Ich diela vyskytujúce sa takto ďaleko na sever od Álp sú skutočne unikátom.
„Princ sa o všetko živo zaujímal a ja som si v tej chvíli uvedomil, že on skutočne počúva. Cítil som sa perfektne.“ O nejakých brestoch však stále nič netuší. Celodenný program „rýchlo beží“. Starosta Poník daruje organický med. Princ sa veľmi teší na návštevu Badínskeho pralesa.
Fujara
Je to zvláštny pohľad, ako sa hore Badínskou dolinou, tou úzkou lesnou cestou, presúva kolóna s limuzínou a ochrankármi až k pralesu. Voda kvapčí z jesenných bukov, jaseňov a o slovo sa nenápadne hlásia aj bresty. Princ si naťahuje gumáky, kabát Burberry, berie dáždnik a vyráža. Na zábery neveriacky hľadia diváci televíznych správ.
Kráča s lesníkom Pichlerom, ten mu prednáša o pralese, keď sa zrazu princ opýta, či aj bresty tvoria toto úžasné spoločenstvo. Žeby našiel spadnutý list? Bresty sú viac než významnou súčasťou. Pretože okrem buka, jedle, jaseňa či javora aj bresty sú pôvodnými drevinami Badínskeho pralesa.
„O bresty sa veľmi zaujímal, pretože grafióza tieto stromy na Britských ostrovoch vyhubila a princ z Walesu je kráľovským patrónom reintrodukcie (znovuzavedenia) brestov. Zhodou okolností, za zákrutou asi po desiatich metroch sa pred nami zjavil krásny statný jedinec bresta. Tak som ukázal: Vaša kráľovská výsosť, rastie ich tu viac. A on tam stál a obdivoval ich,“ živo gestikuluje Pichler a ukazuje fotografie.
No ešte ani vtedy nerozvíjajú debatu o brestoch do hĺbky. Skôr sa zhovárajú o význame ochrany týchto lokalít, pretože sa v nich zachováva prirodzená pestrosť. Ako nesmierne cenná inšpirácia pre lesníkov, ktorí sa chcú venovať prírode blízkemu lesnému hospodárstvu. Debatujú o tom, že práve týmto smerom by sa lesníctvo malo uberať, pretože druhová rozmanitosť znamená odolnosť. „Hovorili sme o tom, že túto tému rozvíjame na lesníckej fakulte, v rámci hnutia Pro Silva a aj študentov učíme týmto prístupom,“ dodáva Pichler.
Celá prehliadka má trvať najviac hodinu, ale, pochopiteľne, sa natiahne. Princ sa neustále pýta, očividne sa mu v pralese páči, aj fotografie dokazujú, že je uvoľnený, oddychuje. Starý lesník Ján Mikuška mu odovzdáva fujaru, princ si dokonca zatrilkuje a tento záber prináša britský denník The Guardian. Princ sa so slovenskými vedcami lúči so slovami, že ho otázka prírode blízkeho pestovania lesov zaujala, a že ich bude rozhodne kontaktovať. Iste, zdvorilosť – pomyslel si pán Pichler. Netušil, že o tri týždne príde list. A že sa k hlavnému slovu dostanú konečne bresty.
Strom zo skúmavky
„Ak by bolo možné priniesť, nejakým spôsobom doručiť rezistentné jedince bresta zo Slovenska do Spojeného kráľovstva, samozrejme, bez akéhokoľvek narušenia stromov v prírodných rezerváciách, bol by som nadšený, keby som mohol uskutočniť experiment s týmito jedincami v mojom sídle v Highgrove,“ cituje pán Pichler z listu, ktorý dostali od princa Charlesa. Píše ešte, že si priniesol domov tie najkrajšie spomienky, ktoré mu fujara bude pripomínať.
„Nuž a ja som si začal lámať hlavu tým, že keď je to kráľovské prianie, tak sa treba snažiť ho splniť,“ usmieva sa lesník. Oslovil kolegu a uznávaného slovenského odborníka na bresty, dnes prodekana lesníckej fakulty, Jaroslava Ďurkoviča. Ten ešte prv vysvetlí, prečo vlastne majú Angličania taký vrelý vzťah k brestom.
„Z nášho pohľadu je brest zaujímavým prvkom biodiverzity. Ale pre celú západnú Európu vrátane Spojeného kráľovstva a tiež USA predstavuje brest obľúbený krajinotvorný prvok, ktorý sa často vysádzal do alejí do miest alebo vidieckych sídiel a do krajiny. Asi mediálne najznámejšou alejou s brestami je Elm Street v Dallase, kde spáchali atentát na amerického prezidenta Kennedyho,“ pokračuje pán Ďurkovič.
V priebehu 20. storočia v Spojenom kráľovstve rástlo obrovské množstvo anglických brestov. A keď Angličania videli, ako im grafióza v krátkom čase zdevastovala takmer dve desiatky miliónov jedincov, bola to národná trauma. „Keď princ videl, že na Slovensku sa brestom darí a nájdu sa populácie, ktoré sa dožívajú vysokého veku, bol tým fascinovaný,“ dodáva Ďurkovič.
Je náhodou, že práve v tom čase, keď princ zaslal list, prebieha zaujímavý výskum o rozmnožovaní brestov, na ktorom sa podieľa Škôlkarské stredisko Šariš v Šarišských Michaľanoch, Lesnícky výskumný ústav (Národné lesnícke centrum) vo Zvolene a lesnícka fakulta. Bresty rozmnožovali in vitro – v skúmavke.
Najprv sa vytypuje populácia bresta horského odolná voči grafióze, ktorá rastie napríklad v pralese Šimonka v Slanských vrchoch. Vedci odoberajú konáriky, púčiky, ktoré potom v laboratórnych podmienkach primäjú, aby z nich regenerovali celistvé rastlinky bresta. Jednoducho z púčikov vypestujú maličké stromy. Na projekte sa podieľajú Mária Biroščíková, Katarína Spišáková a Štefan Lipták. Dokopy pripravia pre Spojené kráľovstvo asi 50 sadeníc. Ale ako tento objemný balík poslať?
VIDEO: U princa Charlesa. Highgrove House.
Bresty cestujú diplomatickou poštou
Stromčeky najskôr musia čakať na fytosanitárny certifikát potvrdzujúci, že ide o zdravé rastliny, nenapadnuté chorobou. Vedci vzápätí dostávajú povolenie, aby mohli s autom vojsť na pešiu zónu v Bratislave a vyložiť špeciálne zabalené sadenice pred veľvyslanectvom. Veľvyslanec si škatule premeriava pohľadom, ale potom povie – zajtra to tam bude. Stane sa.
Prichádza list, že bresty dorazili v poriadku, s ubezpečením, že v Highgrove sa budú cítiť šťastne. „Budem vás informovať, ako sa im darí, ale dúfam, že bude možnosť, aby ste ich navštívili a videli na vlastné oči, čo sa v mojom sídle v rámci experimentov snažím dosiahnuť,“ číta z korešpondencie pán Pichler a priznáva, že ešte stále im to celkom nedochádzalo.
O slovenských odolných brestoch sa vzápätí dozvedajú niektoré britské nadácie a obracajú sa na Slovákov s prosbou o zaslanie. „Tak sme niekoľko jedincov darovali napríklad do severného Anglicka,“ prezrádza Pichler. Bresty putujú napríklad organizácii Yorkshire Dales Millenium Trust, ktorej zakladateľom bol nositeľ Radu britského impéria a učiteľ na dôchodku Rogers Stott. Vedci skutočne dostávajú po dvoch rokoch od dodania brestov pozvanie od hlavného kráľovského záhradníka Davida Howarda, aby sa prišli pozrieť na bresty vysadené v areáli sídla princa Charlesa.
„A pozrite, takto dobre sa im darilo v anglickej klíme,“ nadšene obracia Pichler ďalšiu fotografiu, na ktorej sa zelenajú vitálne mladé stromčeky. Za húšťavou stoja spomínaný Rogers Stott, manželka pána Pichlera Magdaléna, spoluzakladateľka Centra vedeckého turizmu na Slovensku, a David Howard, hlavný kráľovský záhradník.
Práve táto fotka pomôže spropagovať slovenské bresty v oveľa širšom a zásadnejšom meradle.
Slovenské bresty vo svetovej vede
Práve v čase, keď pán Pichler aj s manželkou dostali pozvanie na návštevu v sídle Highgrove, pán Ďurkovič dokončuje vedecký článok o brestoch. Ide o prácu, ktorá opisuje celý proces rozmnožovania brestov z pralesa Šimonka.
„Posledné, čo nám chýbalo, bola fotografia vysadených jedincov, ktoré boli rozmnožené v podmienkach in vitro. Mali sme fotky stromov v pralese, zábery na skúmavky, no chýbali ešte zábery na vysadené a životaschopné mladé bresty. Keď sa vtom vrátil Viliam s množstvom fotiek z Anglicka. A práve táto jedna dobre dosvedčovala, že vysadené jedince sú vitálne. Túto fotku som použil do článku ako poslednú chýbajúcu časť v skladačke na skompletizovanie celej mozaiky priebehu rozmnožovania bresta horského v podmienkach in vitro,“ prezrádza pán Ďurkovič. Štúdiu o brestoch uverejňujú v prestížnom vedeckom magazíne Plant Cell Reports, dodnes má desiatky ohlasov v odbornej literatúre. Vedecký článok pomáha spopularizovať slovenské bresty v zahraničí.
Popri tom nakrúca kameraman Štefan Plevo krátky asi sedemminútový dokumentárny film pod názvom Slovak elms from Slanske mountains (Slovenské bresty zo Slanských vrchov). Prihlási ho na medzinárodnú súťaž envirofilmov v nemeckom Baden-Badene. Obsadí druhé miesto. Ďurkovič jeho film využíva na lesníckej fakulte ako materiál pre výučbu o biotechnológii lesných drevín.
„Dokonca anglická stránka o brestoch na Wikipédii obsahuje zmienku o slovenských brestoch! To je úžasné!“ nadchýna sa Pichler. Zdôrazňuje, že problematika ochrany pralesov a ochrany genofondu sa prelína. Malo by ísť o úlohu nielen lesných rezervácií, ale aj lesného hospodárstva. „Prirodzená obnova je najlepším spôsobom uchovania biodiverzity,“ upozorňuje lesník.
Z brestov vypestovaných v skúmavke medzitým vyrastie v Škôlkarskom stredisku Šariš reprodukčná výsadba a založí sa aj semenný sad. Publikované vedecké články posielajú aj do Spojeného kráľovstva do sídla princa Charlesa, kde sa funkcie hlavného kráľovského lesníka ujíma Géraint Richards. V Highgrove sú nadšení. Bresty u nich ďalej rastú. „Nuž a v tejto chvíli sme si mysleli, že to je všetko – end of story,“ hovorí Pichler. Z Highgrove však v apríli v roku 2019 prichádza ďalší list. Od kráľovského lesníka Richardsa.
Zlatá krajina
Píše, že princ z Walesu by bol rád, keby sa slovenskí vedci prišli na bresty pozrieť, aby expertne zhodnotili ich fyziologickú kondíciu. Pán Pichler dáva dokopy tím s ohľadom na to, že Britov zaujíma prírode blízke lesné hospodárenie, verejnoprospešné funkcie lesov, bioekonomika a vzdelávanie novej generácie lesníckych odborníkov. Do tímu preto zaraďuje prodekanov lesníckej fakulty Jaroslava Ďurkoviča, Daniela Halaja, Miroslava Kardoša, odborníka na pralesy Stanislava Kucbela a Magdalénu Pichlerovú, expertku na rekreačnú a zdravotnú funkciu lesnej krajiny.
Všetci si myslia, že pôjde o návštevu na čisto odbornej úrovni, že stretnú kráľovského záhradníka Richardsa, a to bude celé. No objavujú sa signály, že sa k nim pravdepodobne pridá aj samotný princ.
Ráno už stoja nastúpení pred sídlom so zvláštnym pocitom, aký majú tisíce ľudí, ktorí navštívia Londýn a postavia sa pred Buckinghamský palác a čakajú. Čo keď sa otvorí aspoň to okno a uvidia dakoho z kráľovskej rodiny. A tu im zrazu povedia, že sa stretnú s jeho kráľovskou výsosťou osobne. Protokol sa dáva do pohybu. Brána sa otvára a vychádza z nej princ z Walesu.
Ako pred 20 rokmi. Obutý v čižmách, s palicou, pripravený na jesennú pochôdzku, tentoraz po svojom panstve. Ešte aj atmosféra bola podľa pána Pichlera ako z obrazov anglického výtvarníka Josepha Mallorda Williama Turnera, ktorý často maľoval východy slnka nad Luzernským jazerom vo Švajčiarsku. „Cez hmly presvitalo slnko jemným zlatkastým svitom, ktorý sa pohrával s dožlta sfarbenými listami stromov,“ zavíta pohľadom do čerstvých spomienok.
Princ si aj po 20 rokoch pamätá Badínsky prales. Každému sa prihovorí a vyrazia za brestami, zaujíma ho názor vedcov. Cestou sa prechádzajú v ďalšom neskutočnom obraze. Princ Charles sídlo v Highgrove pretvoril na… záhradu? Les? Park? Hospodárstvo? Míňajú lúky s pestrou kvetenou, na ktorých sú roztrúsené mohutné rozkonárené solitéry a pod nimi staré a už aj v Anglicku takmer zabudnuté plemeno dobytka, ktoré sa voľne pasie. Pomaličky tu mocnejú mladé duby, ktoré tu vyrástli zo žaluďov pozbieraných z rôznych kútov Anglicka, kde ešte rastú takzvané „ancient trees“ (prastaré stromy). Aj v ich prípade sa princ z Walesu snaží o uchovanie takmer zabudnutého genofondu. „Sám ich vysádzal a hovoril nám, že cítil, že duch týchto stromov pokračuje v jeho záhrade,“ hovorí pán Ďurkovič.
Kontakty, peniaze? Nie, poctivá veda
Bresty rastú v zadnej časti. A aké sú urastené a zdravé! „Princ nám všetko ukazoval a trochu nás aj skúšal,“ usmievajú sa Ďurkovič s Pichlerom. Princ nejakú dobu čakal, či sa slovenské bresty skutočne osvedčia, či sú naozaj odolné proti grafióze. A hoci 20 rokov je krátky čas, všetko nasvedčuje tomu, že obstáli. No teraz je jeseň, listy opadali a tak sa princ „akože“ vypytuje, či to náhodou nenasvedčuje tomu, žeby boli napadnuté chorobou. Nie, je to len prirodzené žltnutie listov kvôli opadu.
Z princa Charlesa sa nakoniec vykľuje svetový expert na bresty. Ktorý pozná variety aj z iných regiónov. A ktorý si vo svojom sídle dal vysadiť aj rôzne hybridy brestov, ktoré pochádzajú z USA a ďalších krajín. Porovnáva ich so slovenskými. Kráča bok po boku s pánmi Pichlerom a Ďurkovičom a dôverne sa s nimi zhovára. Nuž a potom zaznie pozvanie na spoločnú šálku čaju priamo v sídle princa z Walesu.
Debata o prírode, ekonomike, hospodárení v krajine a rešpektovaní prírodných zákonitostí a diverzity pokračuje pri šálke čaju ešte aspoň polhodinu. Zavŕši ju úprimná rozlúčka a prísľub, že v kontakte budú pokračovať. Už sa pripravuje návšteva hlavného kráľovského lesníka Richardsa a kráľovskej záhradníčky Debs Goodenough na Slovensku.
Na stole je otázka prírode blízkeho pestovania lesa, ktorú v Spojenom kráľovstve z iniciatívy princa z Walesu rozvíja Kráľovská lesnícka spoločnosť. Pripravené sú stretnutia so slovenskými študentmi. Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene sa perspektívne zapojí do medzinárodných projektov, ktoré takisto inicioval princ Charles, a ktoré sa zaoberajú inovatívnymi metódami lesného hospodárstva.
„Po chvíli sa pýtam sám seba, či sa mi to nesnívalo,“ priznáva sa pán Pichler. „Vnímal som to ako nesmierne ocenenie práce celého tímu. Je to iné, keď je človek funkcionár a poľahky sa dostáva ku kontaktom. My sme sa k nikomu nepýtali, nič sme neorganizovali. S princom sme sa stretli spontánne vďaka vede!“ Svetovej slovenskej vede. Svetovej slovenskej krajine. Svetovým slovenským ľuďom. Ich pečať rastie a mocnie v Highgrove.
Bodku za tým všetkým dáva slovenský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Ľubomír Rehák, ktorý zavesí na internete tweet (na ktorý následne reagujú desiatky diplomatov z celého sveta), ako na predvianočnej recepcii s kráľovskou rodinou stretáva princa Charlesa a hovorí sa aj o – slovenských brestoch!