Slovenské víno v lúčoch zlatej Prahy

, 09.03.2020 06:00
Vinár Ján Krampl, Villa Vino Rača
Vinár Ján Krampl: Slovenské víno sa musí vrátiť na druhý breh Moravy a dobyť stratené pozície na vlastnom trhu. Autor:

Slovenský vinársky svet obletela nedávno stručná, ale veľmi dôležitá správa. Na najväčšej medzinárodnej súťaži vín v Prahe Prague Wine Trophy slávili slovenské vína úspech. Získali desiatky zlatých a strieborných medailí. Najúspešnejšie slovenské vinárstvo Villa Vino Rača vybojovalo piatich šampiónov. Až do rozpadu spoločného štátu bolo Slovensko kľúčovým dodávateľom vína na český trh, dnes je v Česku slovenské víno popoluškou. Zmení zlatá Praha pohľad na slovenské vína nielen Čechov, ale aj samotných Slovákov?

Za posledných tridsať rokov sa všeličo zmenilo, napríklad Česi, najväčší milovníci piva v Európe, objavili krásu vína. Jeho ročná spotreba na obyvateľa tam stúpla na 20 litrov, na Slovensku vytrvalo stagnuje okolo trinástich litrov. Pritom sa nedá povedať, že by Slovensko zabudlo vyrábať dobré víno. Jeho kvalita stúpla a vinári na medzinárodných podujatiach dosiahli mimoriadne výsledky.

Paradoxne však začali nemilosrdne prichádzať o svoj tradičný česko-slovenský trh. Akoby aj nie. V Česku zrekonštruovali a rozšírili vinohrady, majú ich na ploche 20-tisíc hektárov. Slováci spadli z plochy 32-tisíc na menej ako 9-tisíc hektárov rodiacich plôch. Česi majú štátom podporovaný vinársky fond, Slováci môžu o ňom dodnes len snívať.

Česi sa svojimi dvoma typickými produktmi, ako sú pivo a osobné autá Škoda, na Slovensku nielen udržali, ale stali sa mierkou pre ostatnú konkurenciu, zato slovenské víno stratilo niekdajšie dominantné postavenie tak v Česku, ako aj na domácom trhu. Podiel slovenských vín na ňom padol pod dve tretiny, ba podľa posledného prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je slovenských vín v obchodných sieťach už len okolo 50 percent.

Sú našťastie ešte vinárstva, ktoré držia zástavu slovenského vína vysoko. Villa Vino Rača je jedným z nich.

Som vaše, chutím všetkým znalcom

Má zmysel vôbec chodiť na medzinárodné súťaže a výstavy vín? Nestor slovenského vinárstva Ján Krampl, ktorý vedie spoločnosť Villa Vino Rača, tvrdí, že má. Villa Vino získalo za minulý rok 150 ocenení z domácich a zo zahraničných súťaží. Prague Wine Trophy s 32 medailami dokompletizovala račiansku zbierku úspechov z Paríža, Madridu, Cannes či domáceho Národného salónu vín.

Krampl vraví, že v čase vyostrenej konkurencie každá zmienka o úspechu slovenského vína odkazuje našincom: "Priatelia, som tu, chutím ľuďom v celej Európe. Nezabúdajte na mňa, veď som vás sprevádzalo v dobrom aj zlom po celý život. Tento odkaz je dôležitý, pretože budúcnosť slovenského vína je nielen v rukách vinohradníkov a vinárov, ale aj spotrebiteľov a, pravdaže, obchodníkov, hotelierov, ktorí neraz slovenské vína prehliadajú.“

Víno z Rače je jedným z národných pokladov Slovenska, takým, ktorému netreba vyrábať legendy. O dobrú povesť sa postarali predkovia, ktorí rozumeli pestovaniu viniča a tvorbe vína. To si naklonilo ústa najväčších hodnostárov, čo mali dosť zlatiek na to, aby mohli piť najkvalitnejšie moky. Cisárska či tereziánska frankovka hovorí o tom, že ju ako liek a potešenie zároveň pila rakúska cisárovná a uhorská kráľovná Mária Terézia.

Aj posledný pražský úspech Villa Vino svedčí, že víno z račianskych úbočí nič nestratilo na svojej kráse. V Prahe sa v priamom súboji stretli vína z celého sveta, ktoré ochutnávali najlepší medzinárodní degustátori. Ak sa v takejto konkurencii slovenské vína nestratili, svedčí to o pozoruhodnom terroiri a majstrovstve ľudí, ktorí ponúkajúci sa prírodný potenciál aj mnohogeneračnú skúsenosť vedia majstrovsky využiť.

"Ak víno človeka osloví, vždy sa zaujíma o jeho pôvod, rád sa k nemu vracia. V tom je šanca Slovenska,“ vraví Ján Krampl.
Ján Krampl

Račania v Prahe excelovali, akože ináč, s frankovkami vo všetkých podobách, aj nepísanými dvoma kráľmi bielych vín Tramínom červeným aj Rizlingom rýnskym. No neboli to len tieto odrody. Produktový zoznam je dlhý, zodpovedá rozmarnej slovenskej chuti. Keď zákazník príde do vinárstva najmä počas dní otvorených pivníc, napadne mu ochutnať od skorého voňavého Irsaia Olivera, cez Müller Thurgau, Rizling vlašský a Veltlínske zelené až po slovenské novošľachtence na čele s Devínom všetko. A ešte opáči, či vinár nemá v ponuke celosvetovo známe odrody, ako sú Chardonnay, Sauvignon blanc či Cabernet Sauvignon.

Račania majú celý tento repertoár k dispozícii. Vedia, že slovenský, ale aj český spotrebiteľ je ako motýľ. Raz hľadá to, raz iné víno, vždy podlieha dobovej móde. Teraz sú napríklad v kurze nové slovenské odrody Devín a Dunaj, veľa sa o nich hovorí. Možno aj preto, že nedávno sa najznámejšia slovenská šľachtiteľka Dorota Pospíšilová, stále žena sviežeho ducha, dožila deväťdesiatky. Počas aktívnej kariéry spolupracovala aj s račianskymi vinármi.

Mimochodom, v tesnom závese za Pospíšilovou oslavuje v týchto dňoch osemdesiate narodeniny aj Ján Krampl, v tejto chvíli najstarší vinársky manažér na Slovensku. Ak starí Rimania vraveli, že vo víne je okrem pravdy aj zdravie, niečo na tom bude. Potvrdzujú to z hľadiska rozvoja slovenského vinárstva ďalší dvaja výnimoční majstri vína – sedemdesiatpäťkári Miroslav Petrech zo Chateau Belá, ktorý ho oslávil vlani v novembri a šľachtiteľ Ondrej Korpás z Rúbane, ktorý sa jubilea dočká v novembri tohto roku. Toto kvarteto nemá na Slovensku obdobu. Všetci štyria hýria aktivitou a držia slovenské víno, obrazne i doslova, nad vodou.

Pointa následníctva

Ján Krampl vstupuje do 62. vinárskej sezóny, v Rači pracuje od svojich osemnástich rokov. Tento muž sa nepozerá clivo dozadu, ale hľadí stále dopredu. Nie je nostalgik, všetko, čo s vínom prežil, berie ako inšpiráciu a studnicu poznania. Za kľúčové pre zachovanie slovenského vína považuje zvládnuť generačnú kontinuitu.

Triumf na Prague Wine Trophy považuje za dôležitý míľnik hneď z dvoch dôvodov: po prvé, v konkurencii 2¤139 vín, ktoré sa hodnotili štvorkolovo, bola Villa Vino najúspešnejším slovenským vinárstvom. Päť vín získalo veľkú zlatú medailu, ľadová Frankovka modrá dosiahla známku z kategórie snov 96 bodov. A ružový kabernet bol najvyššie hodnoteným vínom v skupine rosé vín. Bol to krásny darček k osemdesiatym narodeninám, ale racionálne uvažujúci Krampl odloží emóciu bokom a dodá, že to bol predovšetkým darček pre slovenských spotrebiteľov.

"Každý rok ide naše vinárstvo do najsilnejšie obsadzovaných medzinárodných súťaží. Tituly šampiónov a zlaté medaily, ktoré tu vína získajú, hovoria o tom, že robíme vína na špičkovej úrovni. Je to neľútostný test, ale treba ho podstúpiť,“ vraví Krampl a dodá, že priame a víťazné konfrontácie s najlepšími vínami sveta, ktoré Česko dováža, vypovedajú nielen o kvalite slovenského vína, ale aj o tom, že v Rači dorástla nová životaschopná generácia vinárov.

Jana Baničová ako manažérka obchodu pripomína,...
Jana Baničová ako manažérka obchodu pripomína, že najlepšie víno je predané víno. Autor: Villa Vino Rača

Podstata vinárskeho následníctva spočíva v tom, ako sa diela zmocnia tí, čo prichádzajú po nás. Vo Villa Vino Rača dáva Ján Krampl do pozornosti prácu vinára Richarda Polkorába a Jany Baničovej, ktorá manažuje obchod s vínom.

Víno sa neustále vyvíja, pohľady naň sa menia, nároky stúpajú. Tak ako je vrtkavé víno, je vrtkavý aj spotrebiteľ. Jedno je však isté, nehľadiac na inovačné a módne tlaky, je víno vo svojej podstate nápoj konzervatívny, rado sa obzerá dozadu zdôrazňujúc pôvod, tradíciu, a pritom túži byť stále moderné.

Francúzi, ktorí podarovali vinárskemu svetu pojem terroir, by po hlbšom preskúmaní račianske vinohradnícke svahy zrejme zaradili medzi najlepšie geologické výtvory planéty. Dobré víno sa spája s horotvornými procesmi. Tie sa vo štvrtohorách, keď sa vrásnili Malé Karpaty, postarali o to, že vinič korení na žule a rule, ktorá jeho rastu svedčí. Svahy sú od rána zaliate slnkom. Dobré víno akoby tu rástlo samo od seba. Lenže nič nie je samo od seba, ani víno.

Krampl sa narodil vo vinohradníckej rodine. Dospieval, keď v obci zakladali družstvo. Otec ho poslal na slávnu modranskú strednú odbornú vinársko-ovocinársku školu. Keď sa vrátil v roku 1958, na družstve mu zverili výrobu štepov. Pri spomienke, že račianske družstvo kedysi vyrábalo milión štepov, musí súčasník sklopiť oči. Slovensko ich vo veľkom dováža. Práve tak ako víno.

Mladý Ján Krampl popri práci vyštudoval vysokú školu a stal sa jedným z tých, ktorí v Rači v 60. a 70. rokoch minulého storočia prebudovali pôvodné kolíkové vinohrady na širokopásmové terasové vinice. Témou jeho doktorskej práce sa stala Frankovka modrá. Zaujímal sa nielen o terroir či resveratrol, pozoruhodnú látku obsiahnutú v račianskom červenom víne, ktorá vychytáva v ľudskom tele tzv. voľné radikály spôsobujúce srdcové infarkty alebo rakovinu. Všimol si, že frankovka oprchávala, zle sa opeľovala, ale tam, kde nablízku rástol tramín, bola lepšie opelená. Tak sa zrodil nápad striedať štyri rady frankovky s dvoma radmi tramínu.

V Prahe excelovala frankovka aj tramíny. Ukázalo sa, že pestovanie oboch odrôd doviedli v Rači do dokonalosti a predstavili z nich originálne vína v rôznych kategóriách. Zračil sa v nich jedinečný terroir, ktorý sa dnes tak cení, a brilantná práca majstra vinára.

Vinica, pivnica, pulty

Richard Polkoráb je viac než len technológ ovládajúci svoje remeslo. Podobne ako Kramplovi mu nechýba vinársky inštinkt, cit pre hrozno. V Rači dorábajú ľahké červené vína, vynikajúce ružové, červené vyzreté v dubových sudoch a prírodne sladké. Áno, toľko podôb môže mať vynikajúca frankovka, ak stretne na svojej životnej púti človeka, ktorý vie rozoznať potenciál ukrytý v strapcoch.

Polkoráb zopakuje známu vinársku pravdu, víno sa rodí vo vinohrade. Má na mysli rez. Nožnice rozhodujú o zaťažení viničného kra, rovnako ako zelené práce o jeho životnej pohode. Napokon ako nástroj výnimočného vína je tu prebierka, najmä vtedy, keď sa ukazuje vyššia úroda. Ak má človek za chrbtom Jána Krampla, vie, že o vinicu bude dobre postarané, akoby mimochodom poznamená Richard Polkoráb.

Richard Polkoráb - muž s mimoriadnym citom pre...
Richard Polkoráb - muž s mimoriadnym citom pre víno. Autor: Villa Vino Rača

Aká je račianska frankovka? Vyniká nádhernými tmavofialovými tónmi, jemnou ovocnou vôňou a škoricovou chuťou. Ale môže byť aj vínom, ktoré porodil mráz. Richard Polkoráb je jeden z najlepších tvorcov ľadových vín na Slovensku, Praha to titulom šampióna potvrdila. Ľadové víno chce tuhú zimu, preto je čoraz vzácnejšie a tiež človeka, ktorý krátko po zmrznutí bobúľ na kosť vie, čo má s nimi robiť. Polkoráb podľa 96-bodovej známky z Prague Wine Trophy doviedol ľadové víno do dokonalosti.

Ale vráťme sa od frankovky k tramínu. Ten najlepší sa rodí na honoch Žajdlík a Antal. Prvá výsadba je z roku 1968 a druhá z roku 1974. Nájsť na Slovensku polstoročné výsadby je už rarita, Krampl ich dokázal v Rači uchovať. Vraví sa, že čím staršie sú korene viniča, tým múdrejšie je víno. Tramín z oboch polôh rodí malé kompaktné strapce, žiadne riedke s veľkými bobuľami. Klon z Rače poskytuje korenisté víno s jemnou arómou čajovej ruže a prekvapujúcou mineralitou. Práve ona potvrdzuje originalitu terroiru, v ktorom víno uzrelo svetlo sveta.

Ako dôkaz výnimočnosti račianskych vinohradov tu máme rizlingy rýnske. Aj ony súvisia s horninou, na ktorej ležia vinice. Žula im pasuje. Keď ich v 60. rokoch ochutnali Nemci v Johannisbergu, ktorý leží nad mohutným tokom Rýna, vykúpili celú produkciu. Rača je prosto Bohom požehnaný vinársky kraj.

Keď hovoríme o víne, vždy sa do popredia dávajú tzv. veľké vína, lenže tie sú zriedkavosť, ani v Bordeaux či na zlatých burgundských pahorkoch nemajú každý rok skvelé ročníky. Vedia tu však vyrobiť dobré vína, o ktoré je záujem každý rok. V tom vlastne spočíva umenie vinohradníka, poradiť si v každej situácii. Vraví sa, že víno je nápojom bohov, no dnes je to nápoj masovej spotreby, a ten musí spĺňať vysoké štandardy. Villa Vino Rača je na pultoch reťazcov, kde prebieha najtvrdší zápas o spotrebiteľa. Predáva sa a dobre.

Nedávno šéf Kauflandu na Slovensku Paul Pauls povedal, že ak pred desiatimi rokmi Slováci nakupovali najradšej víno v cene okolo jedného eura, dnes je najväčší dopyt v reťazcoch po víne v rozmedzí od 3 do 5 až 6 eur. A račianske vína sa predávajú skôr vo vyššej cenovej hladine.

Víno je univerzálny dorozumievací jazyk, Slovensko si to musí uvedomiť a využiť.
Jana Baničová, obchodná riaditeľka Villa Vino Rača

Kedysi Prešporok vínom preslávil Jakub Palugyay. On a jeho synovia vybudovali v 19. a na začiatku 20. storočia medzinárodne známu značku. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie sa na ňu takmer zabudlo. Meno Palugyay ožilo až po revolúcii, pripomína ho Palugyayov palác, dnes sídlo ministerstva zahraničných vecí, rovnako monumentálny bratislavský hotel Carlton a čoraz viac víno. Vína značky Palugyay sú spolu s kategóriou Grand vin tou najvyššou z produkcie Villa Vino Rača. Dnes sa opäť podávajú v hoteloch, aj v Carltone.

Prítomnosť vyrastá z minulosti, aj tej, ktorá sa zdala už navždy stratenou. "Slovenské víno sa musí vrátiť na druhý breh Moravy a najmä dobyť stratené pozície na vlastnom trhu,“ hovorí Ján Krampl. Obchodná riaditeľka Jana Baničová pridá, že "každý úspech vína treba zákazníkom pripomenúť. Dobre sa predáva produkt, ktorý žije v ľudskom vedomí. Víno je univerzálny dorozumievací jazyk, Slovensko si to musí uvedomiť a využiť.“

Podarí sa to len vtedy, keď si krajina uchová vinohrady. Tie ľuďom miznú pred očami v Rači aj v celej Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. V roku 1992 odovzdalo družstvo reštituentom vinohrady na ploche 284 hektárov, priemerná úroda prekračovala desať ton hrozna z hektára. Súčasťou prestavby vinohradov bola ochrana územia proti búrkovým vodám. Staronoví majitelia, zväčša vnuci bývalých družstevníkov, naložili s vinohradmi po svojom. Začali ich predávať na stavebné pozemky. Z pôvodnej výmery zostalo okolo 150 hektárov.

O slovenskom víne sa dnes veľa hovorí. Skutočne preň niečo robia len tí, čo s ním naozaj spojili svoj život a profesionálnu česť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Villa Vino Rača #slovenské víno #Praha
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku