Ako ochrana proti koronavírusu sú pritom nespoľahlivé a ani Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ich všeobecné nosenie neodporučila, upozorňuje server BBC.
Oveľa účinnejšie je podľa expertov časté umývanie rúk. Agentúra DPA naopak zdôrazňuje, že ochrana nosa a úst ľudí s infekciou dýchacích ciest môže byť zmysluplnou ochranou pred nakazením ostatných ľudí. Povinná je ochrana tváre na verejnosti aj na Slovensku.
Od začiatku pandémie si ľudia v niektorých oblastiach sveta úplne osvojili nosenie tvárových rúšok a ľuďom bez nich hrozí, že budú považovaní za spoločenských vyvrheľov," píše BBC. „Vyjdite von v týchto dňoch bez rúška v Hongkongu, Soule alebo Tokiu a stanete sa terčom odmietavých pohľadov,“ upozorňuje server.
V mnohých iných častiach sveta, od Británie a USA až po Sydney alebo Singapur je úplne normálne chodiť s odkrytou tvárou. Nejde len o vládne nariadenie alebo odporučenie lekárov, ale tiež o kultúru a dejiny. To by sa ale mohlo zmeniť so zhoršením terajšej pandémie, naznačuje BBC.
WHO: Rúško by mali nosiť dve skupiny ľudí
Od počiatku epidémie je pritom oficiálne odporúčanie WHO jasné. Rúško by mali nosiť len dve skupiny ľudí: tí, ktorí sú chorí a vykazujú príznaky a tí, ktorí sa starajú o osoby s podozrením na koronavírus.
Nik iný rúško nosiť nemusí a je na to niekoľko dôvodov. Jedným z nich je ten, že rúško nie je považované za spoľahlivú ochranu, upozorňuje BBC. Doterajšie výskumy totiž ukazujú, že vírus sa šíri drobnými kvapôčkami, ale nie priamo vzduchom. Preto experti hovoria, že časté umývanie rúk mydlom a vodou je účinnejšie.
Zloženie rúška potom podľa BBC vyžaduje zvláštnu opatrnosť s ohľadom na možnú kontamináciu rúk. Okrem toho môžu rúška poskytovať falošný pocit bezpečia," upozorňuje BBC aj DPA.
Nemecká agentúra však zároveň poukazuje na oznámenie nemeckého inštitútu Roberta Kocha (RKI), ktorý na svojich webových stránkach uvádza, že ochrana nosa a úst alebo aspoň textilná bariéra u ľudí s infekciou dýchacích ciest môže byť zmysluplná pre ochranu ostatných.
V Číne, Hongkongu, Japonsku či v Thajsku sa všeobecne predpokladá, že každý môže byť nositeľom vírusu – aj zdraví ľudia. V duchu solidarity tak človek musí pred sebou chrániť ostatných, popisuje BBC prístup mnohých Aziatov. Niektoré z miestnych vlád vyzývajú na nosenie rúšok každého a v niektorých častiach Číny hrozí za jeho nenosenie zatknutie a trest. Medzitým aj v Indonézii a na Filipínach, kde je podozrenie na mnoho nepodchytených prípadov novej infekcie, väčšina ľudí vo veľkých mestách začala rúška nosiť, aby sa ochránili pred ostatnými," všíma si BBC.
Foto: SITA/AP, Heng Sinith
V Ázii kultúrna norma
V mnohých ázijských krajinách však bolo nosenie rúšok kultúrnou normou už pred koronavírusovou epidémiou. Stali sa dokonca módnym sebavyjadrením. Jeden čas boli napríklad na trhoch v Hongkongu hitom rúška s mačacím motívom komiksovej postavičky Hello Kitty.
V mnohých krajinách juhovýchodnej Ázie, najmä v husto obývaných mestách, mnohí rúška nosia kvôli znečisteniu ovzdušia, upozorňuje BBC.
Módna ochrana úst s kvetinkami, prúžkami alebo v krikľavých farbách sa už stala populárnejšou aj v Nemecku, píše DPA. Sám seba ale človek obyčajným kusom látky pred nákazou neochráni," upozorňuje agentúra.
Nemecký virológ Christian Drosten však pred niekoľkými dňami povedal, že keby rúško nosil každý, začalo by opatrenie dávať zmysel. Šírenie infekcie by sa potom podľa neho zrejme trochu utlmilo. Vzhľadom ku kultúrnym rozdielom medzi Európou a Áziou ale ani Drosten neočakáva, že by sa nosenie rúšok stalo v západnej spoločnosti štandardom.
Epidemiológ z Hongkongskej univerzity Benjamin Cowling podčiarkol, že v celosvetovej vojne proti vírusu sa počíta každá snaha. „Ak bude rúška používať veľa ľudí v husto zaľudnených oblastiach, bude to myslím mať nejaký efekt na prenos medzi ľuďmi a my v tejto chvíli hľadáme akékoľvek malé opatrenia, ktorými môžeme prispieť k obmedzeniu prenosu. Má to zmysel,“ uzavrel Cowling.