Bude v rádiách zase menej slovenskej hudby?

, 30.04.2020 06:00
Tublatanka, Martin Ďurinda, líder
Kvóty presadzovala aj Iniciatíva za slovenskú hudbu, ktorej predstaviteľom bol i líder skupiny Tublatanka Martin Ďurinda. Autor: , ,

Už štyri roky platia na Slovensku povinné kvóty, ktoré rádiám predpisujú, koľko domácej hudby majú vysielať. Aký vplyv to malo na slovenskú hudobnú scénu a prečo sa s tým komerčné rádiá nikdy nezmierili? Čo urobí nová vláda, ktorá chce kvóty prehodnotiť?

Keď parlament v roku 2015 schválil novelu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá zaviedla kvóty pre hranie slovenskej hudby, zdvihla sa mohutná vlna kritiky. Opoziční poslanci aj súkromní vysielatelia to považovali za diktát a neoprávnený zásah do slobody podnikania. Komerčné rádiá sa sťažovali, že pre to stratia poslucháčov, a tým aj tržby. Po štyroch rokoch sa už o tejto téme príliš nehovorí. Slovenskej hudby znie z éteru viac a ľudia si na to zvykli. Pokoj je však iba zdanlivý, situácia sa už čoskoro môže zmeniť.

Sporný zákon presadil bývalý minister kultúry Marek Maďarič. Súkromným rádiám sa nariadilo, aby od apríla 2016 púšťali aspoň 20 percent domácej hudby a od nasledujúceho roka až 25 percent. Pre verejnoprávny rozhlas určili ešte o desať percent viac.

Aby sa to rádiá nepokúšali obísť tým, že by slovenské piesne hrali v čase, keď väčšina poslucháčov spí, do stanoveného podielu sa započítavajú len skladby odohrané od šiestej hodiny ráno do polnoci. A minimálne pätinu z nich majú tvoriť nové skladby, nie staršie ako päť rokov. Niektoré stanice, ktorých zameranie tomu nezodpovedá – napríklad, keď hrajú „oldies“ alebo vysielajú pre národnostné menšiny, však dostali výnimku.

Poslucháčov neodradili

Katastrofické scenáre, ktoré sa ozývali po prijatí zákona, sa nenaplnili. Rádiá sa prispôsobili a kvóty dodržiavajú. Dohliada na to Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR), ktorá za ich porušenie môže uložiť pokutu až do výšky 1 659 eur. V praxi však nebýva prísna, previnilcov zväčša napomenie alebo ich potrestá sumou do 300 eur.

Domácej hudobnej scéne kvóty určite prospeli. Zatiaľ čo predtým súkromné rádiá hrali asi len desať percent slovenskej hudby a vo verejnoprávnom Rádiu Slovensko dosahoval jej podiel zhruba 30 percent, dnes je počuť oveľa viac pôvodných skladieb.

Podľa programového riaditeľa Rádia Európa 2 Ľuboša Richtera sa však prejavil výrazný úbytok celkovej počúvanosti slovenských rádií. „Ešte pred desiatimi rokmi bola na úrovni nad 70 percent, teraz je to len niečo cez 55 percent. Je to podpriemerné číslo v porovnaní s inými štátmi EÚ,“ uviedol pre Pravdu. To sa však nedá pripisovať iba kvótam, pretože to súvisí aj s rastúcou obľubou streamovacích služieb, so sledovaním skladieb na YouTube či so sťahovaním hudby z internetu.

„Ak sa bavíme o percentuálnej počúvanosti, tá zostala zhruba rovnaká. Ale vidíme, že v súčasnosti počúva rádio – všeobecne ako médium – menej ľudí, ako to bolo pred zavedením kvót. Nemožno však tvrdiť, že jediným dôvodom sú práve kvóty, aj keď tomu určite výrazne pomohli,“ zhodnotil Marek Mikúšek, programový riaditeľ Fun Rádia. Ani podľa PR manažéra Rádia Expres Igora Guttlera sa nedá objektívne určiť, aký majú kvóty vplyv na počúvanosť.

„Z našich prieskumov však jasne vyplýva, že práve najmladšia skupina poslucháčov je voči slovenskej tvorbe najkritickejšia. Aj preto vnímame kvóty ako výraznú prekážku pri snahe udržať mladších poslucháčov pri rádiu,“ upozornil s tým, že v prostredí slobodného trhu považujú kvóty za neprijateľné.

Zavedenie povinných kvót pre slovenskú hudbu v...
Zavedenie povinných kvót pre slovenskú hudbu v rádiách podporila aj populárna speváčka Katarína Knechtová. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Za a proti

Častou výhradou proti kvótam býva tvrdenie, že rádiá hrajú len to, čo si ich publikum žiada. Podľa ich dopytu a vkusu. Vysielatelia sa pritom odvolávajú na tzv. call-outy – telefonické hudobné testy, kde poslucháči hodnotia niekoľko krátkych hudobných ukážok. Tie vraj potvrdili, že ľudia o slovenské piesne nestoja.

Z prieskumu, ktorý ešte v marci 2015 uskutočnila agentúra Focus, však vyplynul opak. Až 65 percent opýtaných uviedlo, že domácich by mala byť až polovica hraných skladieb. Viac pôvodnej hudby by privítalo 71 percent respondentov a nijaké slovenské piesne vo svojom obľúbenom rádiu nechcelo počuť len necelé percento opýtaných.

Neobstojí ani námietka prevádzkovateľov rádií, že niet z čoho vyberať, lebo pôvodných hitov, najmä tých nových, je málo. Ak sa totiž mladým slovenským spevákom či kapelám nepodarí dostať do éteru, väčšina poslucháčov sa o nich nemá ako dozvedieť. Sú to práve rádiá, ktoré by nové talenty mali predstaviť verejnosti. Aj americký prieskum z roku 2012 dokázal, že až 48 percent ľudí objavuje hudbu práve prostredníctvom rádia. Kvóty na hranie pôvodnej tvorby sú navyše bežné aj v zahraničí.

Na druhej strane sa však ukázalo, že to s pôvodnou hudbou netreba ani preháňať. Príkladom je súkromné Rádio Hey, ktoré v roku 2005 založil známy hudobník Vašo Patejdl. Orientovalo sa výlučne na slovenskú a českú tvorbu, no nepodarilo sa mu získať dosť priaznivcov, takže to napokon vzdalo.

Volanie po zmene

Aj keď súkromné rádiá povinné kvóty rešpektujú, ich odpor proti nim pretrváva. Sťažovali sa, žiadali o výnimky, viackrát podali žalobu, vecou sa dokonca zaoberal Ústavný súd.

„S kvótami sa nikdy nezmierime, ak budú fungovať tak, ako teraz. Súčasné nastavenie nie je dobré. Sme za diskusiu o zmenách v podpore slovenskej hudby,“ naznačil Mikúšek z Fun Rádia. „Nezmierili sme sa a budeme žiadať o udelenie výnimiek. Bránime sa aj právnou cestou. Miernym optimizmom nás napĺňa, že na súde sme už druhýkrát uspeli s naším odvolaním ohľadom neudelenia výnimky zo strany RVR. Podporuje to naše presvedčenie, že má zmysel sa brániť,“ zdôraznil Guttler z Rádia Expres.

Nie sú to však len rádiá, kto volá po zmene. Súčasná právna úprava sa nepozdáva ani Rade pre vysielanie a retransmisiu. Zákonu vyčíta, že neupravuje proces, rozsah, obsah, dokazovanie ani stanovenie obdobia, na ktoré sa udeľujú výnimky.

„Rada v minulosti komunikovala s ministerstvom kultúry ohľadom zváženia novej právnej úpravy týkajúcej sa kvót a navrhovala zvážiť väčšiu flexibilitu pre vysielateľov – aby pri zákonnom stanovení kvót dochádzalo k zohľadneniu programovej štruktúry vysielateľa,“ vysvetlila hovorkyňa RVR Ivana Čaučíková. Rada svoje pripomienky tlmočila už aj v parlamente a v jeho mediálnom výbore. „V tejto veci rada spravila, čo mohla. Konečné slovo má však ministerstvo kultúry,“ uzavrela hovorkyňa.

Nové vedenie rezortu chce situáciu riešiť. Vláda Igora Matoviča už v programovom vyhlásení naznačila, že „považuje za potrebné prehodnotiť zavedené kvóty slovenskej hudby v rádiách, predovšetkým vyhodnotiť ich dopad na hudobný priemysel, autorov, interpretov hudby, ako aj na súkromné rozhlasové vysielanie, jeho rôznorodosť a mediálnu pluralitu“.

Zrušiť či zachovať?

Čo znamená „prehodnotiť“? Podľa odborníkov buď úplné zrušenie kvót, alebo ich čiastočné zmiernenie. Nič konkrétne zatiaľ neprezradilo ani ministerstvo kultúry. Na otázku Pravdy len odpovedalo, že o tom vedie dialóg s autormi a interpretmi, s RVR a rádiami.

„V tomto roku predložíme návrh komplexnej rekodifikácie mediálneho práva, ktorý bude obsahovať aj modernú úpravu hranosti domácej tvorby. Na príprave takejto právnej úpravy budú zúčastnené všetky dotknuté subjekty,“ uviedol rezort v stanovisku.

Postoj novej vlády ocenila i Asociácia rádií Slovenska. „Kvóty považujeme za nesystémový a škodlivý prvok, ktorý v slobodnom trhovom prostredí nemá miesto,“ vyhlásil jej prezident Ivan Antala. Ako však dodal, sú pripravení na dialóg s novou vládou, aby hľadali opatrenia, ktoré „budú prospešné pre celý kultúrny sektor, a nie iba pre jednu jeho časť na úkor inej“.

Slovenským umelcom môže v tejto situácii paradoxne pomôcť práve „koronakríza“. Pre COVID-19 totiž nemôžu nahrávať ani koncertovať. Uznal to aj rezort kultúry: „Povinná hranosť domácej hudobnej tvorby predstavuje v súčasnej krízovej situácii jedno z opatrení na zmiernenie negatívnych ekonomických dosahov na domáci hudobný sektor. Samozrejme, je potrebné hľadať aj ďalšie vyvážené opatrenia na pomoc rádiám, aby dokázali v synergii s domácimi hudobníkmi a interpretmi ekonomicky prečkať tieto krízové časy.“

Ako sa teda zdá, riešením môže byť kompromis, ktorý by kvóty v istej podobe ponechal, ale rádiám by poskytol viac slobody pri výbere toho, čo hrajú.

Skúsenosti zo zahraničia

  • Kvóty na pôvodnú hudbu nie sú ničím výnimočným. Majú ich napríklad v Poľsku, Maďarsku, Portugalsku, Belgicku, Írsku, Nórsku, v Južnej Kórei či v Izraeli.
  • Osvedčili sa vo Francúzsku, kde ich presadili už v roku 1994. Zákon nariadil, že až 60 percent skladieb musí mať európsky pôvod, z toho 40 percent francúzsky. Polovica z toho mala pripadať na mladé, začínajúce talenty.
  • Z nariadenia dnes ťaží celá hudobná scéna vo Francúzsku. Podiel domácej tvorby na celkovom predaji hudobných nosičov stúpol až na 60 percent. V roku 2013 bolo z 20 najlepšie predávaných albumov v krajine až 17 francúzskych.
  • Vo Švédsku síce určené normy na domácu hudbu nemajú, no rádiá dodržiavajú neformálnu dohodu, aby jej podiel tvoril aspoň 40 percent.
  • V Nemecku už v roku 2004 schválili, aby domáci umelci dostávali aspoň 35 % priestoru v rádiách, ale kompetencie ponechali na jednotlivých spolkových krajinách, ktoré to neriešili. Následkom toho sa nemecky spievané piesne z rádií takmer vytratili. Tvoria len 9–10 %. Nemeckí umelci sa preto snažia o presadenie kvót do praxe.
  • Za podobný cieľ bojujú i hudobníci v Rakúsku a vo Švajčiarsku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#slovenská hudba #rádiá #nová vláda #kvóty na slovenskú hudbu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku