Kuk do zvieracieho súkromia. Čo sa deje doma u bocianov či veveričiek

Bocian v Zemplínskom Hradišti stojí na jednej nohe a čistí si perie, kým sa pod ním mrvia tri mláďatá. Keď vás pohľad do jeho hniezda omrzí, možno prekliknúť do domácnosti sokola myšiara z Ružomberka. Pod vodnou hladinou, kde je ďalšia kamera projektu kukaj.sk, sa teraz zdanlivo nič nedeje, ale vysiela sa.

19.06.2020 06:00
bociany, hniezdo Foto:
Bociany (tieto sú z Bolešova) sú vďačné celebrity.
debata

Tak sa pozrime k veveričkám. Osemnásťtisíc "kukačov“ sleduje zvieracie súkromie radšej než politiku. Ale aj do televíznych správ sa príbehy bocianov či osirelých sovičiek často dostanú. Skvelým režisérom tohto priameho prenosu je sama príroda, ktorej asistuje ajťák Ivan Daráni.

Keď som dnes náhodne klikla na ružomberského sokola myšiara, mala som šťastie. Štyrom ledva opereným dorastencom mama práve priniesla potravu. Spravodlivo každému mláďaťu čosi strčila do zobáka a keď ich všetkých nasýtila, zasa kamsi odletela. Jeden z juniorov si ešte chvíľu zobákom čistil pazúry, aby sa potom schúlil k súrodencom a spokojne zaspal. Fascinujúce divadlo.

Video
Niekoľko záberov do súkromia zvierat.

Kým malí sokolíci spia, môžu sa kukači – ako Ivan Daráni nazýva návštevníkov svojich stránok, bežný priemer býva 700 000 návštev­níkov, v máji ich bolo dokonca až 1,5 milióna – pozrieť k niektorému z množstva bocianov. Kamery sú nainštalované v hniezdach na trinástich miestach – v Bešeňovej, Zemplínskom Hradišti, Vavrišove, Partizánskej Ľupči, Bolešove, Liskovej, Demänovej, Vysokej pri Morave, v Břeste, Pribyline, Veľkej Lomnici, Brzotíne aj v Kluknave.

Bešeňovský bocian bol akurát kdesi na potulkách, tak som nakukla k jeho súkmeňovcom zo Zemplínskeho Hradišťa. Tam bolo, naopak, hniezdo plné. Zrazu sa jedno z bociančat postavilo k okraju hniezda chrbtom a vypustilo spod chvosta prúd bielej tekutiny. Trvalo to len niekoľko sekúnd, mláďa sa otočilo akoby nič a znovu si prisadlo k súrodencom. Veru, divák tu uvidí aj veci, ktorých by sa nikdy nenazdal. Prirodzené aj komické.

Prenos bociana vyjde asi na tisíc eur plus... Foto: Archív Ivana Darániho
bocian, hniezdo Prenos bociana vyjde asi na tisíc eur plus zdroje a internet.

Kto sa do operencov zaľúbi, môže na kukaj.sk klikať odušu – je tu búdka sovy myšiarky ušatej aj ďalšieho sokola červenonohého, ktorá sa práve vo vetre kymáca na strome, z búdky v Rusovciach tiež vytŕčajú pierka krčiaceho sa sokola. Len košík, ktorý ešte nedávno kamoši veveričiek naplnili orieškami, je teraz prázdny.

Kde je sokol?

Nemenej zaujímavé je sledovať aj kukačov na facebooku. Napríklad 15. mája uverejnil Ivan Daráni video bociana s komentárom: "Dnes nám priletel na hniezdo aj samček… má veľké oneskorenie, no keďže je to Čech, domnievame sa, že bol v karanténe. Budeme sledovať, či sa podarí priviesť na svet potomstvo.“ Fanúšička Anna hneď reagovala: "V Bolešove už je prvý bocianik na svete, no má tam ešte štyri vajíčka. Už aj v Břeste a v Lomnici je mláďatko. Držme im palce.“

Veveričky zaručene prilákajú oriešky. Foto: Archív Ivana Darániho
veverička Veveričky zaručene prilákajú oriešky.

O tri dni staršie video ukazuje ryšavú veveričku, ako sa kŕmi prichystanými orieškami s titulkom "Naša krásna Zrzka“. Krásavica hneď zožala 78 lajkov, ale bocian s českou ešpézetkou ich získal dvojnásobok. Keď pred pár dňami košík veveričky prekypoval orieškami, no veveričky nikde, jedna sledovateľka to nevydržala a napísala: "Orechov veľa a nik.“

Aj Marina sa posťažovala: "Kde je sokol červenonohý? Či to len ja mám poruchu? Veľmi rada počúvam, ako tam vietor šumí v korunách stromov.“ Iný divák mal starosť o mladého operenca: "8.43 – kŕmenie. Pažravček sám jedol veľký kus… matka musela zasahovať. Aj súrodenec.“

Terézia sa nadchýnala mláďatkami sovy: "Krásne, vyzerajú ako poprášené práškovým cukrom, proste sladučké.“ Zdenka dodala: "Takto som ich ešte nevidela“, a Anna odhadovala: "Asi ich zmohlo naše pozorovanie a slová chvály“. A Lenka na to: "Hrajú sa na schovku“. A možno platí to, čo kedysi spieval Janek Ledecký: "Na ptáky jsme krátký“. Občas aj ony nemusia mať náladu, aby ich niekto okukoval.

Krutá aj krásna príroda

Vráťme sa však k autorovi celého projektu, 40-ročnému ajťákovi Ivanovi Daránimu z Demänovej. Ako a kedy mu vôbec nápad o sledovaní zvierat skrsol v hlave, alebo ho azda kdesi odkukal?

"Kukaj.sk vznikol v roku 2011. Raz som pozeral televíznu reportáž o tom, ako sa pár ochranárov pokúšalo v divokej prírode zaznamenať kamzíky a svište. Zaujalo ma to, a tak som šiel na ich stránku. Sklamalo ma, že to nefunguje, ako som si predstavoval a oslovil som TANAP, či nemajú záujem o spoluprácu. Pár dní po stretnutí sme už šliapali do kopcov s našou technikou a spustili sme náš prvý živý prenos – bol naozaj živý, bez sekania, trhania a kockovania obrazu. Keď som videl, že to ľudia KUKAJÚ s údivom a začali nám padať pre preťaženie servery, hľadal som ďalšie objekty, ktoré by som vedel vysielať. Nasledovali bociany, sokoly a mnoho iného, všetko nájdete v našom archíve – od vrabcov, sýkoriek a ďalších spevavcov cez labute a plamienku až po medvede v kalisku vo Veľkej Fatre.“

Ivan Daráni, autor projektu kukaj.sk. Foto: Archív Ivana Darániho
Ivan Daráni, kukaj.sk Ivan Daráni, autor projektu kukaj.sk.

Vtipný a dobre zapamätateľný názov kukaj.sk nevymyslel sám Ivan, ale jeden jeho kamarát, ktorý mal takúto doménu a prenechal mu ju. Ivan sa označuje za ochranára amatéra. "Pracujem v IT brandži, kde je mojou náplňou práce montáž telekomunikačnej techniky v teréne a vo výškach, takže toto robím popri svojej práci a vlastne občas aj počas pracovnej doby, keď mi to moja šéfka toleruje. Ale vlastne mi to toleruje už niekoľko rokov, lebo mi šéfuje moja manželka Monika. Veľa mi pomohla v začiatkoch a pomáha mi dodnes,“ hovorí Ivan Daráni.

Jeho prvotnou motiváciou bola vraj vlastná zvedavosť. Už ako dieťa nakúkal do hniezd, chcel zistiť, čo sa v nich odohráva. "A keď som vyrástol, využil som dostupnú techniku a svoju zvedavosť som začal zdieľať s miliónmi kukačov aj s celým svetom. Chcem, aby sa ľudia poučili. Aby videli, čo sa v prírode odohráva, o čom je život vo výške, kam naše oko nedovidí. Napríklad také bocianie hniezdo. Odspodu sa nám zdá, že vyrástli tri krásne bociančatká, no keď sa kuknete zhora, zistíte, že pre nedostatok potravy polovica mláďat uhynula…“

Spomenie si aj na podobný smutný prípad sovy myšiarky ušatej. "Zrazu zmizla, odletela niekam cez deň, čo sa nestáva, pretože má dve malé sovíčatká. Začali sme pozorne sledovať záznam a až po niekoľkom zhliadnutí sme zistili, že ju napadol a usmrtil iný dravec. Ľudia nám píšu, aby sme zvieratá zachránili a podobne, lenže toto sú zákony prírody. Sú ľudia, čo to berú s pokorou a iní, čo nás odsudzujú.“

A hneď má naporúdzi vysvetľujúci komentár jedného kukača: "Je to príroda, je to smutné, ale zároveň aj krásne. Príroda vie byť krutá aj pekná zároveň. Zoberte si, že aj ten jastrab ma dakde mladé a tiež ich musí nakŕmiť. Tak isto aj hlodavce majú dakde mladé a tiež ostanú samé, keď im dakto uloví rodičov. Podľa zákona prírody prežije len najsilnejší jedinec. Taký je kolobeh života.“

Pred kamerou sa odohráva necenzurovaný život v... Foto: Archív Ivana Darániho
dravce Pred kamerou sa odohráva necenzurovaný život v prírode. Citlivejšie povahy to občas nezvládnu.

Pod videami je preto varovanie, že "čo sa odohráva pred kamerou, je ON-LINE život v prírode. Je to realita, môžeme spoločne pozorovať, čo sa na hniezdach odohráva v dobrých, ale možno aj v horších časoch. Pokiaľ máte citlivejšiu povahu, radšej prenos nesledujte!“

Prečo nie je kamera viac vpravo

Akí ľudia vlastne kukaj.sk sledujú? Sú to milovníci prírody, deti, celé rodiny? "Máme tam mix, ktorý sa podľa štatistík pohybuje vo veku od 35 do 60 rokov, no píšu nám aj deti. Rovnako ich učitelia, že cez vyučovanie on-line sledujú naše projekty a dokonca využívajú aj náš archív. Počas koronakrízy sa nám návštevnosť zvýšila o 60 až 70 percent. Ľudia boli doma, a tak sledovali aj čosi pozitívnejšie ako neustále správy o korone.“

Na otázku, či Ivana tešia milé ohlasy na facebooku – ľudia tam napríklad píšu, že sledovať vtáčie hniezdo je zaujímavejšie a obohacujúcejšie než sledovanie politických správ, odpovedá: "Práve to je moja motivácia a hnací motor. Bez toho by to nešlo.“

Ktosi z fanúšikov mu píše, že už nemôže chodiť na ryby, tak ich sleduje na kukaj.sk. Ivana najviac dojalo, keď mu volala sestra ženy, ktorá vraj už bola na smrteľnej posteli a chcela veľmi vidieť kamzíky, no nevedela si spustiť video. "Pomohli sme jej to nainštalovať a sprevádzkovať, na to nezabudnem. Nikdy som nemal lepší pocit, hoci to celé bolo smutné, dojemné, ale pochopil som, že tá pani bola úprimný človek a naozaj milovala prírodu.“

Inštalácia kamery do bocianieho hniezda je... Foto: Archív Ivana Darániho
montáž kamery Inštalácia kamery do bocianieho hniezda je podľa Ivana Darániho hračka.

Ako si teda Ivan vyberá zvieratá a lokality na filmovanie? "Podľa technických možností: potrebujeme zdroj energie, internet, možnosť bezpečného ukotvenia kamery a podobne, je to celý proces, ale ak nás poprosia ochranári o pomoc a majú lokalitu, ideme do toho a hľadáme možnosti priamo v teréne. Bocianie hniezda sú naozaj jednoduché na montáž, lebo sú väčšinou na dedine alebo v meste, kde je elektrina a internet. Pokiaľ však inštalujeme v horách, tam si musíme na chrbtoch vytrepať 300 až 500 kíl techniky. Solárne panely, batérie, konzoly, náradie, antény, kabeláže. Mňa to veľmi baví a napĺňa, no občas ma vytočí, keď niekto spoza klávesnice napíše: tá kamera mala byť viacej vpravo, lebo vôbec nevidí námahu, ktorá za tým bola. Raz som dvoch takýchto mudrlantov zo sociálnej siete prizval, aby mi šli pomôcť a odvtedy o nich neviem. No verím, že kukajú ďalej.“

Vrecia orechov pre veveričky

Ivan inštaluje kamery do hniezda či vtáčej búdky, v rámci kukaj.sk však možno nájsť aj zábery spod vody, aby sme videli ryby či vydry.

"Kamera pod vodou bola výzva, lebo to bola prvá kamera na Slovensku inštalovaná pod hladinu, a tak sa ťažko zháňali veci ako vodotesná krytka, ktorá nepustí žiadnu vlhkosť atď., takže sme sa na to pripravovali asi rok. Kamery sme testovali doma vo vani a v sude s vodou. Zdá sa, že sa to podarilo, lebo zatiaľ ani kvapka vody sa tam nedostala a prenos fičí, ako má,“ teší sa autor projektu.

Kamery na prenos spod vodnej hladiny testovali... Foto: Archív Ivana Darániho
pod vodou Kamery na prenos spod vodnej hladiny testovali doma vo vani aj v sude s vodou.

Utešene mu na web pribúdajú stále ďalšie zvieratá, napríklad také veveričky. S ktorými zvieratami je najviac a s ktorými najmenej práce?

"Veveričky sú milé, ľudia si ich zamilovali. Práca nie je so žiadnym zvieraťom, lebo keď mu idete dať niečo pod zub, tak to človeka len poteší. Skôr je tu časový problém, lebo k veveričkám to mám asi 80 km, takže cesta za nimi je časovo a finančne náročná, nehovoriac o potrave pre ne. Milujú oriešky a tie treba kupovať. Ale aby som sa len nesťažoval, máme fakt super kukačov. Dali sme na sociálnu sieť výzvu, aby nám ľudia pomohli s orieškami a posielajú nám doslova vrecia orechov. Verím, že majú o to väčšiu radosť zo sledovania, keď vedia, že práve oni pomohli a môžu kukať, ako veveričky chrumkajú potravu od nich.“

A nie je komplikované filmovať veveričky, ktoré nie sú stále "doma“ a môžu utiecť, alebo ryby odplávajú – dá sa záznam vôbec nejako "režírovať“? "Toto nechávame na život, aký je. Pomáhame si tým, že veveričky vždy prídu tam, kde im dáme oriešok. Aj ryba sa zdržiava tam, kde naposledy dostala čosi pod zub, takže sme si ich naučili aj takto pózovať pred kamerami. Kamzíky zase milujú soľ, takže dostali soľ na skalu a bolo vybavené,“ smeje sa Ivan.

Tak vy ma sledujete? Myslí si kuna lesná. Foto: Archív Ivana Darániho
kuna lesná Tak vy ma sledujete? Myslí si kuna lesná.

Zvieratá nie sú herci ako ľudia, zábery nie sú akčné 24 hodín denne, akceptujú to kukači? Alebo je fajn ponúknuť im zostrih z nafilmovaného materiálu? "Máme archív, ale je dosť časovo náročné dávať to na web, takže som začal využívať facebook, hoci som sa zaprisahal, že tam nikdy nebudem. Pre kukačov som však musel, lebo otvorene povedané, je to tam blbovzdorné, čo mi šetrí veľa času. Archív nerobím len ja, ale aj naši kukači. Na facebooku máme skupinu kukaj.sk, kde je asi 17 000 kukačov, denne pribúdajú ďalší a ľudia tam pridávaju svoje postrehy.“

Kto je pod drobnohľadom

A čo sa deje s nakrúteným výsledkom, archivuje sa niekde? "Áno, mám už 50 terabajtov dát a modlím sa, aby ma to úložisko neopustilo, lebo tam mám celý môj zvierací život. Ale dokumentárny film nechystám, žiaľ, na to nie sú zábery našich kamier dostatočne kvalitné. Párkrát ma oslovili ľudia, čo točia, ale naše zábery boli pre nich nepoužiteľné, čo chápem, lebo tam sa používa úplne iná technika. Mám však sen, že keď sa dožijem dôchodku, spravím videoknihu, aby po nás niečo ostalo…“

Neprekážajú kamery samotným zvieratám – alebo si ich vôbec ani nevšímajú? Ivan si je istý, že kamery ich absolútne nerušia. "Keď sa všetko nainštaluje už počas hniezdenia, tak taký bocian alebo sokol pokuká, čo mu to tam pribudlo a po hodine si to nevšíma. Zato raz nám medveď ,zožral'kameru a raz nám veterná smršť zničila techniku, rovnako nám ju aj voda zobrala,“ spomína.

V archíve kukaj.sk je množstvo vtáčích druhov.... Foto: Archív Ivana Darániho
dateľ V archíve kukaj.sk je množstvo vtáčích druhov. Na snímke ďateľ.

Ešte nás zaujíma finančná náročnosť – čo stojí filmovať deň diania trebárs v bociaňom hniezde? "Prenos bociana vyjde asi na tisíc eur plus zdroje a internet. Internet stojí mesačne 20 eur, elektrina okolo 10 eur, a to je asi to najlacnejšie. Kamery umiestňujeme ja a môj kolega Ivan Brtáň, ktorý je vždy ochotný a nápomocný pri mojich zábavkách.“

Nevyplašia sa pri montáži zvieratá a neopustia prípadné mláďatá? "Ak to hrozí, tak to nerobíme, preto kamery inštalujeme vždy pred hniezdením, alebo keď už zvieratá majú mladé. Materinský pud je silný a mamina sa vždy vráti. Samozrejme, toto nerobíme len tak svojvoľne, ale za asistencie odborníkov.“

Teraz už je jasné, prečo je na stránke kukaj.sk také množstvo bocianov – podľa Ivana je hračka namontovať im do hniezda kamery, no dodáva, že bociany sú zároveň vďačné celebrity, ktoré ľuďom robia radosť. Apropo, má prehľad, ktoré zvieratá vedú v obľúbenosti? "Orlica Anička bola obľúbená, lebo mala svoj príbeh, no teraz ju vystriedala sova. Tá mala, žiaľ, smutný osud a budeme sledovať, ako sa to celé skončí. Počas noci, keď som čakal pred monitorom, či príde samček s potravou, to sledovala takmer tisícka ľudí do 4.00! To hovorí za všetko.“

A o čom vlastne svedčí popularita kukaj.sk – o zvedavosti či až voyerizme ľudí? Nestrkáme nos (alebo oči) niekam, kam by sme nemali? Nezasahujeme živým tvorom do súkromia?

"Mali sme aj hlášku, že zvieratám to musí prekážať a obťažovať ich, keď sa na ne 24 hodín denne niekto pozerá. Také námietky berieme s úsmevom, lebo ľudia si ani trochu neuvedomujú, pod akým drobnohľadom môže byť v dnešnej dobe každý z nás. Však si pozrite google mapy, čo sa dá nasnímať zhora. A to hovorím len o tom, čo je verejné – to neverejné musí byť naozaj zaujímavé. Takže zvieratám to určite neprekáža a podľa mňa sú rady, že ich strážime. Myslím, že sme tým odradili mnoho pytliakov a vykrádačov hniezd.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #príroda #kamery #Zvieratá #bociany #sovy #kukaj.sk #sokoly