Dvojnohý krokodíl sa možno pretekal v zbrojení

, 29.06.2020 06:00
krokodíl, človek, porovnanie, pravek
Porovnanie veľkosti pravekého krokodíla a človeka. Autor:

V Južnej Kórei objavili stovky dokonale zachovaných stôp starých 110 až 120 miliónov rokov. Sú takmer také veľké ako stopy súčasného človeka a patrili - krokodílovi, ktorý zrejme chodil po dvoch nohách!

Kým laik sa pasuje s predstavou, ako sa obrovské lenivé zubaté telo stavia na zadné, paleontológ Matúš Hyžný sa len usmeje. Fascinujúce tvory, ktoré radíme ku krokodílom alebo sa na ne podobali, sa v dávnej minulosti rozvíjali v nesmierne rozmanitých podobách. Niektoré krokodíly mali kopytá a podaktoré dokonca liezli po stromoch.

Nález aj výskum publikovaný v časopise Scientific Reports rozprúdil zaujímavú debatu. Vedci našli iba odtlačky chodidiel v hornine, žiadne kosti. Tvory nevláčili za sebou chvost či brucho ako dnešné jašterice. „Kládli jednu nohu pred druhou, zvládli by aj test na triezvosť – prešli by po rovnej čiare. A nenašli sme odtlačky predných končatín,“ naznačil waleský paleontológ Martin G. Lockley z Coloradskej univerzity. Stopy boli priradené k menu Batrachopus.

Stopy zanechal tvor na bahnistom okraji jazera.
Stopy zanechal tvor na bahnistom okraji jazera. Autor: KYUNG SOO KIM, CHINJU NATIONAL UNIVERSITY OF EDUCATION

Lovec sa vyvíja s korisťou

Pre vedcov však nie je prekvapujúci fakt, že sa našiel krokodíl chodiaci po dvoch nohách. Už predošlé nálezy to naznačovali. Napríklad aj objav z roku 2015 v USA, keď sa našla lebka veľkého plaza podobného krokodílovi, prezývaného Mäsiar z Karolíny. Žil počas jury a predpokladá sa, že sa pohyboval bipedálne (po dvoch nohách).

Zvláštne je pre paleontológov skôr to, že sa takýto veľký krokodíl objavil v skorej kriede, keď súši už dávno dominovali dinosaury. Išlo zrejme o predátora. Ale prečo chodil po dvoch nohách? Kvôli rýchlosti?

Na to odpovedá Hyžný zoširoka. Ak je predátor prispôsobený určitej koristi, možno u oboch sledovať zaujímavý fenomén – preteky v zbrojení. Podobne ako sa gepard dnes vypracoval na lov čoraz rýchlejšie bežiacej koristi, aj v druhohorách (mezozoikum) sa utvárali podobné väzby. Predátor, ktorý lovil napríklad triceratopsa (mohutný rohatý bylinožravec), nemusel byť rýchly. Stačilo, aby dohonil korisť, no potreboval čoraz väčšiu výbavu, aby premohol tvrdšiu obranu – silnejšie čeľuste. „Aj pri tomto krokodílovi môžeme predpokladať, že už boli naštartované nejaké preteky v zbrojení s určitou korisťou. Mohlo však ísť aj o zdochlinožravca,“ mieni paleontológ. Správanie a spôsob lovu sa zo stôp dajú vyčítať len veľmi ťažko. A v tom spočíva ďalšia polemika.

Komu patrí stopa?

Bol to naozaj krokodíl? Paleontológ Phillip Manning z Manchesterskej univerzity pochybuje. „Podľa mňa stopy nesedia s celkovou stavbou končatín krokodílov a s tým, čo za sebou zanechávajú,“ vyjadril sa pre BBC News. Odborník na fosílne odtlačky poukazuje na orientáciu chodidiel a domnieva sa, že ide skôr o dinosauriu stopu. „Lenže dinosaury chodili po prstoch,“ namieta Soo Kim, hlavný autor pôvodnej štúdie. A v stopách z Južnej Kórey sa odtlačila aj päta, čo znamená, že tieto tvory našľapovali ako ľudia – celým chodidlom.

Človek dokáže prúty jeden po druhom postupne polámať. Rovnaké je to aj s druhmi.
Matúš Hyžný, paleontológ

Ak by sa našli aj kosti, pochybnosti by sa mohli rozptýliť. To sa však zrejme nestane. „Pretože v drvivej väčšine prípadov platí, že ak sa v nejakom sedimente nachádzajú stopy, určite sa nezachovali telové fosílie. A naopak,“ upozorňuje Hyžný. Aj preto vedci vymýšľajú stopám vlastné mená a aj meno Batrachopus označuje typ stôp a nie názov krokodíla.

Vedci k stopám potom už len logicky a vyraďovacou metódou skúšajú pričleniť druh, ktorý žil zhruba v rovnakom období, v rovnakom území. V Prírodovednom múzeu v Bratislave ľudia obdivujú dinosaura, ktorý mohol zanechať svoje odtlačky vo Vysokých Tatrách. Odtlačky priradené k názvu Coelurosaurichnus tatricus objavili pred 40 rokmi.

Stopy v každom prípade predstavujú jedinečnú príležitosť preskúmať nie mŕtve prehistorické tvory, ale ich aktivitu.

Posledný krokodíl

Stručný etymologický slovník slovenčiny Ľubora Králika spomína krokodíla ako „dravého jaštera tropických veľriek“. Slovo je prevzaté z gréčtiny (krokodilos), pôvodne označovalo jaštericu a je pozoruhodné, ako sa menilo, keď ho preberali rôzne jazyky. Corcodrillos, corcodrillion, cocodril. Od 16. storočia sa ustálil krokodíl. Pestré to bolo aj s vývojom samotných krokodílov.

Prvé krokodílom podobné tvory sa objavili zrejme už pred 235 miliónmi rokov. Na planéte Zem bol jediný superkontinent Pangea a tieto tvory mu dominovali. Podľa Hyžného boli dokonca väčšie a dravšie ako vtedajšie dinosaury. V priebehu svojej evolúcie sa vyvíjali do rozmanitých vetiev, obývali rôzne prostredia, niektoré suché, kamenisté pláne, menšie druhy sa vybrali na stromy. „Niektoré sa dokonca vrátili do mora a končatiny sa premenili na plutvy.“

Len jedna z týchto vetiev prežila pád asteroidu a zánik väčšiny dinosaurov. Pravdepodobne preto, že tieto krokodíly boli nadviazané na život vo vode. A po ďalšie – krokodíly, aspoň tie dnešné, majú extrémne pomalý metabolizmus. Bez potravy vydržia celý rok. Aj ich imunitný systém je mimoriadny, dokážu prežiť ťažké zranenia, odhryznuté končatiny a podobne.

Nuž a z tejto jednej vetvy sa postupne rozvinuli do súčasných približne dvadsiatich druhov – nílsky, západoafrický, morský… Je zaujímavé porovnať, ako ich opisovala literatúra v 90. rokoch 20. storočia a dnes. Pred 30 rokmi možno natrafiť na príspevky (podobný priniesla napríklad americká verejnoprávna televízia PBS v roku 1998) o tom, že krokodíl je natoľko húževnatý tvor, že prežil nielen dinosaury, ale odoláva aj tlaku človeka a žiadnemu z jeho druhov nehrozí vyhynutie. Súčasné encyklopédie však už uvádzajú, že veľká časť druhov je kriticky ohrozená.

Paleontológ Hyžný to prirovnal k Svätoplukovým prútom. Krokodíly ako skupina môžu naozaj pôsobiť silno. Háčik je však v tom, že v prírode každý druh bojuje iba za seba. „Vždy je to iba jeden prút. A človek dokáže prúty jeden po druhom postupne polámať. Rovnaké je to aj s druhmi.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#paleontológia #krokodíl #archeológia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku