Foto: Pravda, Ivan Majersky
Unikátna svetová výstava prvý raz opustila Južnú Ameriku a prišla z Peru do Európy. Po Budapešti a Brne je Bratislava jej treťou zastávkou. Skutočný zlatý poklad Inkov predstavuje najlákavejšiu, avšak iba jednu časť výstavy, ktorá spolu s ďalšími artefaktmi prevedie návštevníka históriou celého amerického kontinentu.
„Na výstave je veľa zlata, pretože je to zlatý poklad Inkov, ale má predovšetkým duchovné posolstvo. Pre Inkov a juhoamerické civilizácie, ktoré Inkov predchádzali, bolo zlato symbolom bohov – symbolom slnka,“ vysvetľuje Kateřina Havelková z JVS Group, ktorá je usporiadateľom výstavy. Najstaršie exponáty majú viac než 2000 rokov a medzi najvzácnejšie patrí päť korún dávnych vládcov mocných ríš.
Zlato, zlato, zlato
Zlato je mocný nástroj, ktorý po tisícročia hýbal dejinami sveta. Pre zlaté zrnko sa ľuda zabíjali a vládcovia preň viedli dlhé krvavé vojny. A keď v Peru v roku 1532 Francisco Pisaro dobyl najsilnejšiu ríšu starého amerického kontinentu, stretli sa tu dve kultúry: prišelci videli hodnotu v drahých kovoch a domáci si cenili prácu na predmetoch, ktoré z nich vytvárali. Jedni v zlate videli majetok, druhí krásu a mystiku.
Výsledok je známy: španielski dobyvatelia väčšinu vzácnych zlatých predmetov roztavili a odviezli do Európy. Zlata, ktoré sa z Peru cez Atlantik preplavilo na európske panovnícke dvory, bolo najmenej 180 ton a striebra 16 800 ton. A predsa sa časť vzácneho pokladu podarilo zachrániť, vďaka zberateľovi. Poklad Inkov, ktorý uvidíte na výstave, pochádza z Musea Oro del Peru.
„Každý z týchto predmetov bol precízne spracovaný remeselníkmi z predkolumbovských kultúr v severnom Peru. Na tejto výstave uvidíte nielen krásu, ale aj mystiku a mágiu zlata Inkov,“ pozýva Camila Pérez Palacio Mujica, vnučka zberateľa Miguela Mujicu Galla, ktorý zbierku založil. Domovom týchto prekrásnych artefaktov je peruánske Múzeum zlata v Lime, ktoré pani Mujica vedie ako riaditeľka.
Poklad Inkov návštevníkov prenesie do doby, keď ľudia uctievali mnoho bohov, robili rôzne rituály a prinášali aj ľudské obete, aby bohom venovali to najvzácnejšie – pre dobrú úrodu či úspech v boji. Mocná ríša Inkov trvala menej než sto rokov, no zaberala územie ako Francúzsko, Nemecko a Británia dokopy a vytvorila vyspelú kultúru, ktorá vytvorila dômyselný systém obživy aj jej rozdeľovania tak, aby nikto nezostal hladný. Vybudovali systém udržiavaných ciest, na ktoré sa neskôr vedľa seba vošlo šesť jazdcov s koňmi, a v neposlednom rade pestovali remeslá a umenie. Inkovia aj ďalšie kultúry v regióne vedeli trepanovať lebku obsidiánovým ostrím.
„O Mayoch, Aztékoch či Inkoch vznikli v Európe mýty o ich krvilačnosti. Na pravde sa však zakladajú iba čiastočne,“ hovorí Kateřina Havelková. S históriou indiánskych civilizácií sú spojené ľudské obete bohom, napríklad Aztékovia neverili, že slnko vyjde na oblohu, ak neochutná ľudskú krv. V princípe však staré americké civilizácie ľudskými životmi natoľko neplytvali. Napokon, či zlaté kráľovské koruny mocných vládcov Európy neboli tiež zašpinené krvou mnohých obetí? Hoci nie na počesť bohov, ale pre upevnenie moci.
Magický dar a bájne Machu Picchu
Foto: Pravda, Ivan Majersky
Čo vlastne znamenalo zlato pre Inkov? „Civilizácie Južnej Ameriky uctievali slnko a svojich vládcov ako jeho synov. Preto sa vládcovia zdobili zlatom, ktoré pripomínalo slnko, a ozdoby z neho museli byť poriadne vyleštené,“ vysvetľuje Kateřina Havelková. Zlato teda pre Inkov nebolo platidlom, mohli ho nosiť iba vládcovia, ale magickým darom, z ktorého vyrábali rituálne predmety.
Do zlatého pokladu Inkov, ktorý uvidíte na výstave, patria ich korunovačné klenoty – až päť korún dávnych vládcov, ich náhrdelníky, náušnice, náramky a ďalšie šperky aj zbrane. Medzi tie najcennejšie patria zlaté ruky v nadživotnej veľkosti či pohrebná zlatá maska zdobená smaragdmi, symbolizujúcimi prechod z jedného sveta do druhého. Patrí k nemu kráľovská štandarda – ozdobná tyč na zavesenie vlajky, ale aj rituálne poháre, z ktorých kňazi pri obradoch pili kukuričný nápoj zmiešaný s krvou, či zlaté chirurgické nástroje, no zlato používali pri operáciách lebky len symbolicky, rezali ostrým obsidiánom.
To najzaujímavejšie z pokladu Inkov
- vystavených je 100 originálnych zlatých predmetov z bájneho pokladu
- medzi najcennejšie kusy patrí päť „kráľovských“ korún vládcov Inkov
- zlatá posmrtná maska so smaragdami váži 1 085 g
- najstaršími kusmi sú keramická opica a strašidelné nádoby z obdobia pred Inkami (keramika z kultúry Chavín a Cupisnique) , vyrobená 900 rokov pred n. l.
- moc Inkskej ríše trvala menej ako 100 rokov, jej kultúra tri storočia
Najväčší zlatý poklad sveta je cenný pre svoju historickú hodnotu, ale aj pre cenu samotného zlata, z ktorého sú predmety vyrobené. Len zlatá maska váži takmer dva kilogramy a má nevyčísliteľnú duchovnú hodnotu, jej peňažnú cenu odborníci odhadujú rádovo v miliónoch dolárov. Nie všetky predmety na výstave sú vyrobené zo zlata, mnoho šperkov je kombináciou zlata, opálu, krištáľu a smaragdov. Kultúru starých amerických civilizácií však dokladajú aj výrobky z keramiky, najstaršími exponátmi výstavy sú keramická opica a strašidelné nádoby. „Na výstave vidíte ceremoniálnu keramiku, nádherne vyzdobenú, ktorá sa používala pri obradoch. Najstaršie kusy pochádzajú z roku 900 pred Kristom,“ hovorí česká archeologička Eva Farfánová Barriosová, ktorá prežila v Peru 28 rokov svojho života.
Foto: Pravda, Ivan Majersky
Celý rok strávila na Machu Picchu ako hlavná archeologička a na výstave Poklad Inkov je inštalovaný aj model tohto bájneho mesta. „Leží vo výške 2 400 metrov v oblasti nazývanej Veľký prales v okolí úrodných údolí a bola to dôležitá poľnohohospodárska základňa Inkov. Len táto oblasť uživila stotisíc ľudí počas celého jedného roku,“ vysvetľuje Eva Farfánová Barriosová.
Každá dedina mala svojho správcu či „starostu“, ktorý ručil za to, že nikto nebude hladný. Ak niekto v dedine kradol preto, že bol hladný, spolu s ním potrestali aj správcu.
Machu Picchu je zaujímavé aj nádhernou architektúrou, chrámami, obetným miestom a kamenným stĺpom, podľa ktorého Inkovia určovali čas. „V Peru nie sú štyri ročné obdobia, ale len obdobie sucha a obdobie dažďov. Preto pre Inkov bolo životne dôležité, aby vedeli, kedy začať siať, aby sa úroda vydarila, kňazi určovali termín podľa slnka a podľa hviezd,“ vysvetľuje archeologička. Niekto tieto stavby pripisuje mimozemšťanom, tajomným civilizáciám, je to však práca ľudských rúk, Machu Picchu vytvorili ľudia z mäsa a kostí, Indiáni, ktorých potomkovia tvoria dnes 70 percent obyvateľstva Peru, dodáva Eva Farfánová Barriosová. Svoje poznatky o histórii pre nás exotickej krajiny zhrnula v knihe Synovia boha slnka, vzostup a pád ríše Inkov.
Pred Inkami, po Inkoch
Inkovia sa v Amerike nezjavili odrazu, pred nimi tam boli mnohé kultúry staré aj tritisíc rokov. A všetky majú spoločné rysy v tom, že dosiahli vysoký stupeň rozvoja v architektúre, spracovaní kovov, keramike, vo výrobe látok, v poľnohospodárstve aj v rybolove, pripomína veľvyslankyňa Peru Liliana De Olarte de Torres-Muga.
Inkovia aj ďalšie kultúry v regióne vedeli trepanovať lebku obsidiánovým ostrím, zlato malo symbolický charakter.
Na výstave uvidíte aj kópiu zlatého trónu samotného vládcu Inkov, prejdete kópiou Slnečnej brány od jazera Titicaca a vďaka 3D zóne s virtuálnou realitou sa po ríši Inkov doslova poprechádzate. Možno až tam si mnohí uvedomia, že bez Južnej Ameriky by sme nepoznali zemiaky, paradajky ani kukuricu či kakao. Mimochodom, práve kukurica je dokladom o šľachtiteľských schopnostiach jej dávnych obyvateľov, tá divoká nemá na jednej stonke viac ako pár zrniečok. Žiadne obilniny v Peru nerástli, zato zemiakov poznali okolo tritisíc rôznych druhov.
Foto: Pravda, Ivan Majersky
Indiáni nepoznali koleso, lebo im nechýbalo. Jednoducho by do voza nemali čo zapriahnuť, dobytok do Ameriky priviezli až Európania.
Pre deti ja na výstave pripravený Detský chodník, na ktorom môžu plniť rôzne úlohy, a na konci nájdu svoj vlastný poklad. Študenti si zas môžu otestovať svoje vedomosti v kvíze s témami nielen o Inkoch, ale o histórii celého amerického kontinentu.
Verili by ste, že tak ďaleko v histórii nájdeme styčné body so súčasnou kultúrou zdobenia tela? Inkovia nosili v ušiach disky, vládcovia a šľachta zlaté, ľud kovové či drevené, čo pripomína dnešné „tunely“ v ušiach. A dokonca mali na tvári aj zlatý pírsing, najmä ozdoby nosa!
Výstava zavedie návštevníkov viac než dvetisíc rokov dozadu a v Bratislave ju otvorili symbolicky v deň najväčšieho sviatku Inkov nazvaný Inti Raymi, ktorým slávili zimný slnovrat. Keď sa u nás na Jána začína leto, v Peru a na celej južnej pologuli sa začína zima.
Poklad Inkov si môžu návševníci pozrieť na Bratislavskom hrade do 15. októbra. Podieľali sa na nej SNM – Historické múzeum a české Národné múzeum, usporiadateľom je spoločnosť JVS Group.