Boj Nemecka s Dánskom: Svetlo na konci podmorského tunela

, 03.07.2020 06:00
podmorský tunel, vizualizácia, Nemecko, Dánsko,...
Vizualizácia podmorského tunela, ktorý by bol najdlhší svojho druhu na svete. Autor:

Mal to byť projekt, ktorý spojí Nemecko s Dánskom, no zatiaľ sa zdá, že obe krajiny skôr rozdeľuje. Začiatkom budúceho roka majú Dáni prikročiť k výstavbe podmorského tunela na dne Fehmarnovej úžiny v Baltskom mori. Kým na dánskom pobreží už spustili prípravné práce, v Nemecku silnejú hlasy, aby sa táto veľkolepá stavba zastavila. Je vraj príliš drahá, ohrozuje životné prostredie i región.

Rozruch na nemeckej strane vyvolalo dánske ministerstvo dopravy, keď v apríli rozhodlo, aby sa stavba začala už 1. januára 2021.

Dáni sa tak do budovania tunela s dĺžkou 17,6 kilometra pustia bez toho, aby počkali na vývoj v Nemecku. Tam síce úrady zámer už vlani odobrili, ale na spolkovom správnom súde v Lipsku leží desať žalôb, ktoré proti projektu podali jeho odporcovia. Sudcovia by sa tým mali zaoberať v septembri, čo Dáni neberú do úvahy.

„Dánsko viditeľne kašle na nemecké súdy. Také arogantné a bezočivé pohŕdanie nemeckou suverenitou a súdnou právomocou je neprijateľné. Kiel, Berlín a nemecká verejnosť by to nemali nechať tak," posťažovala sa Karin Neumannová, hovorkyňa občianskej iniciatívy Beltretter (Záchrancovia úžiny).

Dánsky minister dopravy Benny Engelbrecht naproti tomu hovorí o „míľniku v dánskych dejinách" a čakať na rozhodnutie nemeckého súdu je vraj zbytočné. „Namiesto toho využijeme čas, aby sme na dánskej strane začali so stavebnými prácami," vyhlásil, čím iba prilial olej do ohňa.

Miliardy na dne mora

Podmorský tunel by mal spojiť severonemecký ostrov Fehmarn s dánskym ostrovom Lolland. Dopravu medzi nimi dnes zabezpečujú len trajekty, ktorým plavba z jedného brehu na druhý trvá asi 45 minút. Keby postavili tunel, autá by cestu zvládli už za desať minút. Okrem štvorprúdovej diaľnice by tadiaľ navyše viedli aj dve koľajové trate, čím by sa železničná doprava z Kodane do Berlína zrýchlila až o dve hodiny.

Stavba je výnimočná i tým, že ide o najdlhší ponorený tunel na svete. Nebudú ho teda prerážať do podmorského dna, len ho doň položia. Stavbári preto pod vodou vyhĺbia priekopu širokú 60 a hlbokú 16 metrov, pričom odvezú vyše 14 miliónov kubických metrov morského podložia. Do vybagrovaného „jarku" potom vložia pripravené betónové časti s piatimi „potrubiami", ktoré budú dlhé vyše 200 metrov.

Zaujímavé je, že podľa pôvodných plánov nemal dva susedné ostrovy prepojiť tunel, ale most. Dánsko, Nemecko i jeho spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko sa na tom dohodli ešte v júni 2007, o rok neskôr oba štáty podpísali zmluvu. V januári 2011 dánsky parlament napokon zamietol zámer stavať most a namiesto toho navrhol podmorský tunel, čo v apríli 2015 aj schválili. Najprv ho chceli dokončiť už v roku 2020, no začiatok stavby sa ustavične odkladal, naposledy kvôli koronakríze.

Nemci sa do projektu príliš nehrnuli, a to napriek tomu, že tunel budú stavať Dáni, ktorí zabezpečia aj väčšinu financií. Odhadované náklady na stavbu sa pritom stále zvyšovali. Z pôvodných 5,5 miliardy eur sa už vyšplhali na viac ako sedem miliárd. Istú časť má poskytnúť Európska únia, zvyšok zaplatí Dánsko. To by si po dokončení tunela ponechalo zisk z prejazdných poplatkov. Ani Nemcov by to však nevyšlo lacno. Dostavba diaľnice a železničnej trate k tunelu by ich stála asi 3,5 miliardy eur.

Spolkový výpočtový úrad preto v októbri minulého roka upozornil, že je otázne, či sa Nemecku vôbec oplatí ísť do takého drahého projektu, pretože úžitok z neho môže byť menší ako vynaložené investície. Nemecká vláda však od zámeru neodstúpila.

Klinec do rakvy?

Zatiaľ čo Dáni proti projektu nepodali ani 50 námietok, Nemci ich zaslali vyše 12-tisíc. Obyvatelia na ostrove Fehmarn sa napríklad obávajú, že stavba naruší turistický ruch, z ktorého žijú.

Projekt na súde napadli aj zástupcovia prístavov, prevádzkovatelia trajektov či lodiari, lebo majú strach o pracovné miesta a zisky. Mestečko Fehmarn si zase robí starosti o protipožiarnu ochranu, obciam na ostrove prekáža, že okolo nich plánujú postaviť vysoké protihlukové zábrany.

Do boja proti projektu sa vrhli tiež ochranári a ekológovia. Sú presvedčení, že ohrozuje morské útesy, ale aj živočíchy, predovšetkým vzácne sviňuchy. Tunel má totiž viesť cez chránené morské územie. Bagrovanie dna by rozvírilo sedimenty, čo by ublížilo faune i flóre, hluk pri stavbe by odohnal ryby. Nemecký spolok na ochranu prírody (NABU) preto vyhlásil, že pre Baltské more by to znamenalo povestný klinec do rakvy.

Sporné sú aj dánske odhady, ako projekt pomôže doprave. Po otvorení tunela by tadiaľ vraj denne prešlo približne 9 500 vozidiel, o 25 rokov neskôr možno až 15-tisíc. Niektorí odborníci to však spochybňujú, tvrdiac, že ide o veľmi prehnané čísla.

Ako navyše pripomínajú ochranári, v čase koronakrízy, keď krachujú firmy a ľudia prichádzajú o prácu, by sa obrovské investície do tunela dali využiť oveľa lepšie. „Tie miliardy na dánskej a nemeckej strane sú teraz potrebné celkom inde. Nemali by sa predhadzovať veľkým stavebným koncernom," zdôraznila Neumannová.

Čo bude ďalej? Kým ochranári stále živia nádej, že sa gigantická stavba dá ešte zastaviť, napríklad predbežným opatrením nemeckého súdu, podľa časopisu Spiegel to už nie je možné. Jeho redaktori však pripúšťajú, že súdy môžu rozbehnutý projekt aspoň výrazne obmedziť.

Vzhľadom na to, že Dáni so stavbou nechcú otáľať a nemecká vláda im v tom nebráni, je pravdepodobné, že červená im už nezasvieti. V polovici roka 2029 by tak cez najdlhší ponorný tunel na svete mohli prejsť prvé autá i medzinárodné vla­ky.

Fehmarnbeltský tunel

  • prepojí nemecký ostrov Fehmarn s dánskym ostrovom Lolland
  • dlhý bude 17,6 km a povedie v hĺbke asi 40 m pod hladinou mora
  • zložia ho zo 79 betónových častí, z ktorých každá má dĺžku 217 m, a 10 prvkov so suterénom pre prevádzku a údržbu
  • jedna betónová časť váži 73-tisíc ton, čo je hmotnosť asi 14-tisíc slonov
  • použitá oceľ by stačila na výstavbu 50 Eiffelových ve­ží
  • na stavbe bude pracovať asi 3 000 ľudí

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#tunel #podmorský kanál #Nemecko #Dánsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku