Zánik domu Simpsonovcov

O tom, že „The Simpsons“ dávno prekročili rámec bežného animovaného seriálu, svedčí mnohé. Už sa aj začalo úspešne vyrábať pre seriál vymyslené pivo s názvom Duff, nelegálne šírenie „Simpsonovcov vo filme“ sa stalo globálnou udalosťou a túto hollywoodsku kultúrnu bombu (vyrábanú však v Kórei) si opakovane brali do úst i najvyšší politickí potentáti. Raz to bolo PR pápežského štátu, ktorý očividne parodovaných protestantov z Nového sveta vyhlásil za katolíkov. Inokedy zasa prezident USA George Bush starší vyslovil túžbu, aby sa Američania čo najmenej podobali Homerovi a jeho blízkym.

Nekonečný príbeh z bližšie neurčeného Springfieldu sa postupne stal synonymom tvorivej geniality a v dobrom slova zmysle podvratného myslenia. Ale de facto i dosť temného spôsobu zobrazovania reality. Zároveň však doslova po zuby ozbrojeného zmyslom pre humor či situačnú komiku, navyše obdarovaného „svätým grálom“ modernej televíznej zábavy: Simpsonovci sa úspešne prihovárajú prakticky všetkým národom sveta a všetkým ich spoločenským vrstvám. Ako ľuďom menej vzdelaným, ktorí si žltú famíliu púšťajú z DVD, keď majú v krčme dlhú chvíľu, tak i náročnejšiemu publiku. Vrátane divákov, čo si potrpia na jedovaté ironizovanie spoločenských, kultúrnych a politických stereotypov či fráz.

Teda aspoň donedávna to tak bolo. Samozrejme, kvalita jednotlivých sérií sa už roky rokúce naozaj pozoruhodne znižuje, a s tým ubúda i divákov. Objavil sa aj rad rôznych tvorivých kompromisov. No stále to aspoň nejako fungovalo. Posledné sezóny sa však už oficiálne stávajú „sezónami v pekle“, nesú sa v duchu chvastavého a bombastického opúšťania všetkého, čo seriál počas rokov svojho trvania predstavoval. Charakteristických čŕt, z ktorých sa zrodil fenomenálny úspech Matta Groeninga a všetkých tvorivých kolegov. Simpsonovcov okrem toho, žiaľ, ovanul severák civilizačnej pseudorevolúcie, ktorú sa očividne stalo zvykom využívať aj na komerčný úspech.

Začalo sa to prinajmenšom vlani, keď sa producenti rozhodli celkom odstrániť jednu dávnu epizódu kvôli vedľajšej postave „šibnutého handrára“. Chovanca ústavu pre duševne chorých, ktorý predstieral, že je Michael Jackson a ktorému práve tento ďalší génius masovej zábavy prepožičal hlas. Vtedajší postup bol vtipný a nápaditý, ten dnešný vôbec nie je vtipný, zato smiešny až-až. Ukážkovo orwellovský! A čo je toho príčinou? Objavil sa dokument, z ktorého sa stalo všeobecne očividným, že zosnulý spevák patril medzi pedofilov. Nuž sa teda strhla mela. Trápnejšia o to viac, že onen fakt bol už veľmi dávno verejným tajomstvom a nevšimnúť si ho (trebárs len z Jacksonových slov o deťoch) mohli vari len dokonale zaslepení fanúšikovia.

Foto: SHUTTERSTOCK

Simpsonovci, Bart, Homer, Matt Groening Autor seriálu Matt Groening.

Za podobnú „kreatívnu čistku“ by sa však v každom prípade nemusel hanbiť ani iný fiktívny filmový hrdina, Viktor Čistič. Teraz sa však v dlhoročnej „kariére“ Simpsonovcov objavilo ešte čosi podstatne horšie. Producentský krok uskutočnený v súlade s oveľa širšou spoločenskou hystériou, spôsobený antirasistickými vzburami v USA. Oficiálne totiž padol sľub, že postavičky stelesňujúce osoby tmavej pleti nebudú už nikdy v budúcnosti dabovať bieli herci, ale len čierni! Akoby sa týmto dali odčiniť dejiny. Ako to bude s postavami ázijského pôvodu so žltou pleťou, akosi už nikto zodpovedný nepovedal.

Na záver sa dá v zásade povedať, že Simpsonovci definitívne stratili aj svoje vnútorné kúzlo, a dokonca napomohli zrod zaujímavého, mimoriadne temného paradoxu, krivého zrkadla našej usmiatej spoločnosti. Zrodila sa nechcená karikatúra obrátenej diskriminácie. Navyše karikatúra seba samej, karikatúra takzvanej slobodnej spoločnosti.