Na svete je čoraz menej miest, kde hviezdy (Mliečna cesta) svietia takým jasom, vďaka ktorému vidíte pod sebou vlastný tieň. Práve astronómovia vyhľadávajú takého miesta pre svoje pozorovania. „Astronómovia – pozorovatelia majú aj lepšie vycvičené oči na videnie detailov v tme,“ hovorí Stanislav Kaniansky. „Cibriť totiž možno nielen svaly, ale aj svoje zmysly,“ dodáva. Úplná tma, respektíve lepšie je možno používať spojenie „čo najväčšia tma“ zlepšuje sluch, hmat, ale aj oči, ktoré sa naučia aj v tme do istej miery vidieť.
„Určite treba spať v čo najväčšej tme, hoci mnoho ľudí sa toho možno obáva,“ vysvetľuje astronóm. „Ľudské oči majú schopnosť vidieť v tme, adaptácia oka na tmu trvá približne 45 minút. Vo chvíli, ak nám túto fázu adaptácie preruší nejaký svetelný podnet, opätovne sa oči musia adaptovať. Počas tohto obdobia prispôsobovania sa tme ich môžeme mať privreté aj otvorené, ako chceme.“
V Pekingu vidia ledva Mesiac na oblohe
Problematiku vysvetlila aj očná lekárka MUDr. Oľga Krausová z OK OFTAL v bratislavskej Rači: „Adaptácia oka na tmu sa deje najmä pomocou svetlocitlivých buniek – tyčiniek a čapíkov na sietnici. V prvej, rýchlej časti (10 minút), dochádza ku zvýšeniu citlivosti sietnice iba cca 100-krát a zapájajú sa do nej práve čapíky. Druhá trvá dlhšie, približne 45 minút a je spôsobená tyčinkami. Je omnoho citlivejšia ako prvá fáza, sietnica je už citlivejšia na svetlo 100-tisíckrát viac. Samotný biochemický proces v bunkách sietnice, ktorý nám sprostredkuje adaptáciu na tmu, nevieme urýchliť ani "vytrénovať“, ale určitými pomôckami mu vieme pomôcť… Užívanie vitamínu A zlepšuje činnosť tyčiniek a čapíkov a aj pobyt v tme, napríklad v zatemnených miestnostiach, a nosenie tmavých okuliarov takisto uľahčuje adaptáciu oka na tmu."
Svetelné znečistenie je v súčasnosti veľmi vysoké. „Verím, že nechceme dopadnúť ako v Pekingu, kde vidia ledva Mesiac na oblohe. Ani v Bratislave či v iných mestách z námestia veľa hviezd nenapočítate. Máme pouličné osvetlenie, veľa digitálnej reklamy, rozsvietené ostávajú aj mnohé obchody ako prevencia možného vlámania. Sme otupení z neustáleho hľadenia na obrazovky počítačov, mobilov či televízorov. Naše oči si od tmy odvykli,“ konštatuje Stanislav Kaniansky. „Svietiť treba z dôvodu bezpečnosti, to je pochopiteľné, ale účelne a podľa potreby. Obloha patrí všetkým a tvorí celok s okolitým prostredím. Jej prepojenie s prírodným a kultúrnym dedičstvom je neodmysliteľné.“
Aj preto sa začal rozvíjať nový produkt cestovného ruchu – astroturizmus. Takisto sa už aj na Slovensku ponúkajú rekondičné pobyty pre ľudí, počas ktorých možno rôzne dlhý čas stráviť v úplnej tme. Poznám ľudí, ktorí to absolvovali a veľmi si pochvaľovali," dodáva. Dovolenka na Slovensku, dobrý nápad! Staré perzské príslovie hovorí, že hviezdy je vidno až keď je tma. Dnes je už luxusom byť v tichu, v tme, v pokoji sám so sebou. Tma môže liečiť, podľa niektorých názorov je prevenciou pred problémami dnešnej doby, ako sú stres a vyhorenie, a súvisiacimi tráviacimi problémami, ekzémami či dokonca rakovinou.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čo je to cirkadiánny rytmus?
Čas strávený pri svetle a pri umelom svetle má totiž na naše telo zásadný vplyv. Tma, svetlo a najmä intenzita svetla vplývajú na tzv. cirkadiánny cyklus. Čo to vlastne je?
Na rytmické podmienky striedania svetla a tmy odvodeného od otáčania Zeme okolo svojej osi, sa organizmy prispôsobili evolúciou biologických rytmov. Zjednodušene povedané, cirkadiánny rytmus je niečo ako naše biologické hodiny. Tie súvisia s vyplavovaním hladín hormónov ako kortizol alebo melatonín. Zvýšenie hladiny kortizolu zapríčiňuje intenzita svetla hneď po prebudení a podporuje schopnosť sústrediť sa. Tvorbu hormónu spánku melatonínu zas navodí teplé tlmené svetlo vo večerných hodinách (také svetlo vydáva zapadajúce Slnko) a následná tma – preto sa človeku lepšie usína a spí v tmavej miestnosti. Vylučovanie melatonínu je vyslovene regulované na základe svetelných podnetov.
Cirkadiánne hodiny ovplyvňuje vonkajšie prostredie, konkrétne denné striedanie svetla a tmy. Tieto rytmy sa prispôsobujú dňu, ktorý trvá 24 hodín – v súvislosti s tým kolíše krvný tlak, tepová frekvencia, vylučovanie gastrointestinálnych hormónov do tráviaceho traktu, pohyb čriev, produkcia žlče a moču. To všetko sa mení počas dňa. Ďalším zaujímavým aspektom cirkadiánnych rytmov je zmena teploty ľudského tela počas 24-hodinového časového cyklu. Ľudské telo dosahuje minimum svojej teploty v čase medzi treťou až piatou hodinou ráno, potom počas nasledujúceho dňa teplota pomaly stúpa, s malým poklesom po 12 hodinách od chvíle, keď telo dosiahne svoju minimálnu teplotu. Následne začne teplota tela opäť narastať počas večera a opätovne klesá. Zdravý spánok sa zvyčajne začína 5–7 hodín predtým, ako teplota tela dosiahne minimum. Zdravý jedinec teda spí najlepšie v čase, keď krivka teploty tela klesá, a budí sa dve hodiny po tom, čo telo dosiahlo svoju najnižšiu teplotu!
„Cirkadiánne rytmy sú už dlhšiu dobu v centre pozornosti modernej psychiatrie. V súčasnej dobe pribúdajú dôkazy o význame týchto rytmov z hľadiska rizika vzniku afektívnych porúch – veľká depresívna porucha, bipolárna porucha a sezónna afektívna porucha,“ píše známy psychiater MUDr. Pavel Černák, PhD., v odbornom článku pre odborný lekársky časopis. „Z tohto pohľadu sú zvlášť zaujímaví pacienti so sezónnou afektívnou poruchou, u ktorých sa zhoršia prejavy depresie v tmavých mesiacoch počas jesene a zimy a, naopak, stav sa im zlepší počas jari a leta.“ Aj preto sa niektoré psychiatrické poruchy liečia terapiou svetlom (fototerapia).
Foto: Martin Košík, fotomato.sk
Kedy ľuďom začne svitať?
Čo však nespavosť? „Technické vymoženosti nám spánok výrazne narúšajú. Po ére elektriny prišla éra televízie, neskôr počítačov, teraz mobilov,“ tvrdí odborník na spánok MUDr. Imrich Mucska. „Predovšetkým modré podsvietenie stimuluje k bdeniu a odsúva spánok. Väčšina televíznych prijímačov, počítačov či tabletov je s modrým podsvietením, čo zhoršuje vyplavovanie spánkového hormónu melatonínu. Ak sme už nútení večer pracovať, treba si aspoň znížiť intenzitu podsvietenia obrazovky, aby sa nerozvinula porucha zaspávania.“ Dokonca dnešné „chytré mobily“ po nastavení konkrétnej hodiny automaticky prepnú na pozadie s iným ako modrým podsvietením.
Najzdravšie svetlo je logicky prirodzené svetlo pochádzajúce zo slnečného žiarenia. Na najnovšie poznatky v tomto smere však zareagovali aj výrobcovia umelého osvetlenia. "Svetelné stropy ako zdroj umelého svetla, majú všetky vlastnosti prirodzeného svetla,“ vysvetľuje technik Ing. Zlatko Balaš, spoluzakladateľ značky Svetelnestropy.sk. „Na rozdiel od klasických typov osvetlenia a svietidiel svetelné stropy distribuujú svetlo v priestore rovnomerne, tak ako obloha rozptyľuje slnečné žiarenie v atmosfére. Toto kvalitné osvetlenie obsahuje všetky farby spektra a dá sa regulovať tak, aby človek mal aj v interiéri to najzdravšie denné svetlo.
Donedávna bol pri LED-kách problém namiešať správnu farbu svetla a voľba ostávala medzi studenou a teplou bielou. Studená, nad 5 000 kelvinov, prináša chladnejšie svetlo, dokáže nabudiť organizmus, je vhodná na doobedňajšie a poludňajšie hodiny a v tých večerných dokáže rozrušiť psychiku, spôsobuje skrátený spánok a dokonca vyšší výskyt obezity. Teplá biela je opäť príjemnejšia pôsobí uvolňujúco (potláča stres) a dokonale nás pripravuje na spánok a mali by sme ju využívať vo večerných hodinách. Farba svetla vplýva na to ako priestor vnímame, ale aj na to, ako sa v danom priestore cítime. Teplejšie odtiene bieleho svetla priamo podporujú aj dôležité funkcie v našom tele, ako je vylučovanie spánkového hormónu melatonín, ktorý je dôležitý pre zdravý spánok," dodáva odborník na osvetlenie.
Aj Martin Luther King kedysi povedal: „Iba v tme môžete vidieť hviezdy.“ Treba veľa tmy, kým ľuďom začne svitať.
Istý mladý muž vydržal v tme až mesiac
Hovorí Vladimír Milo zo Vzdelávacieho centra Zaježová:
Projekt pobytov v tme v roku 2015 začal dnes už bývalý kolega. Po jeho odchode sme po ročnej pauze znovuotvorili, hneď ako to umožnili epidemiologické podmienky (koronakríza). Záujem o tieto pobyty je pomerne živý a vzhľadom na súčasné možnosti na Slovensku i v Čechách stúpa. Centrá s dlhšou nepretržitou tradíciou majú termíny rezervované aj niekoľko mesiacov dopredu. Ja sám som pobyt v tme absolvoval zatiaľ trikrát. Vždy minimálne na týždeň.
Princíp týchto pobytov spočíva v senzorickej a sociálnej deprivácii. Často sa tvrdí, že hormonálny systém po siedmich-ôsmich dňoch pobytu v úplnej tme začne produkovať zvýšené množstvo endogénneho dimetyl-triptamínu (DMT), čo je halucinogén – psychedelikum a niektorí výskumníci ho považujú za pôvodcu snov. Serióznych výskumov na túto tému je však málo. Fázy vylučovania melatonínu počas dlhodobého pobytu v tme sú pre mňa zatiaľ tajomstvom. Prvé dni človek naozaj veľa spí a pravdepodobne dobieha aj spánkový deficit dnešného spôsobu života. Neskôr, keď sa táto potreba vyčerpá, sa začne stav vedomia meniť a človek je skôr bdelejší ako zvyčajne. Spánok je plytší, sny intenzívne a bežné bdelé vedomie zas omnoho viac imaginatívne a intuitívnejšie.
Napriek sťaženej možnosti orientácie sa v čase a bez vizuálnej informácie o striedaní dňa a noci, si organizmus naďalej udržiava denný a nočný rytmus. Je pravda, že časť ľudí v tom nehľadá nič hlbšie a chce si len oddýchnuť. Čo sa, samozrejme, aj stane. Takýto účel splní aj päťdňový pobyt. Kto má záujem o hlbší kontakt so sebou samým, ten volí aspoň sedemdňové trvanie pobytu. Sú aj prípady, ale vzácne, že človek ostane aj dva týždne, dokonca jeden mladý muž zvládol až mesiac.
To sú už pomerne heroické výkony, ktoré podstupujú praktici psychológie alebo nejakých spirituálnych techník. Tradícia pobytov v tme je veľmi starodávna a rozšírená v celom spektre kultúr. Jej novodobé rozšírenie v Európe podnietil Švajčiar Holger Kalweit, ktorý ju zažil na vlastnej koži v tibetskom budhistickom kláštore. Tam sa mnísi zatvárajú na 42 dní a nocí, kedy na základe ich učenia prejdú celým procesom odpútania sa od bežného pozemského vnímania sveta a majú zážitok z konečnej reality.
Čo sa týka párovej terapie v tme, tú tiež ponúkajú niektoré české centrá. Vraj je to intenzívna vzťahová práca. My sa jej však nevenujeme. Osobne uprednostňujem individuálnu prax v tme.