Českí egyptológovia dlhé roky snívali o tom, že sa raz verejnosť zoznámi s výsledkami ich práce, ktorej sa od 60. rokov minulého storočia venovali v egyptskom pohrebisku Abúsír (leží asi 20 km od Káhiry).
Už tím dlhoročného riaditeľa egyptologického ústavu profesora Miroslava Vernera odhalil mnohé tajomstvá panovníkov piatej dynastie, ktorí si hovorili Slneční králi – pretože sa pokladali za priamych potomkov boha Slnka Rea. A teraz, napriek pandémii, sa podaril zázrak – v historickej budove pražského Národného múzea možno obdivovať takmer 300 staroegyptských exponátov. Poistené sú na jednu miliardu českých korún, no v skutočnosti je ich cena nevyčísliteľná.
Výstava, ktorú v minulosti zhatili dve revolúcie – pred 30 rokmi naša nežná, pred deviatimi rokmi zasa egyptská, sa teraz koná vďaka mimoriadnym výsledkom českých egyptológov, ktorých zásadné objavy si v Egypte veľmi vážia.
„Preukázali sme, že sme silnejší ako epidémia,“ tešil sa na otvorení výstavy v Prahe aj egyptský minister turizmu a pamiatok Khaled El-Enany.
Foto: Reprofoto z katalógu k výstave Sluneční králové, Národní muzeum Praha, 2020
Kurátor výstavy Pavel Onderka zdôraznil, že celá logistika výstavy bola extrémna. „Mnohé predmety sú veľmi monumentálne a exponáty na výstave dokopy vážia desať ton.“
Autori výstavy chceli ukázať dobu starého Egypta v čo najširšom spektre. Ústrednou časťou výstavy sú pyramídy panovníkov 5. dynastie, nazývaných Slneční králi. Výstava rozpráva príbeh tejto dynastie aj príbeh pohrebiska Abúsír, ktoré roky skúmajú českí egyptológovia na čele s profesorom Miroslavom Bártom.
Kurátor Onderka nás sprevádza výstavou a ukazuje sochu Muž z Abúsíru. Je stará takmer 5 000 rokov, objavili ju v oblasti abúsírsko-sakkárskej nekropoly a do Prahy ju zapožičali z Egyptského múzea v Berlíne. Kúsok vedľa je vo vitríne drobná, no nádherná soška – presnejšie vešebt pre Ptahovho veľkňaza Pahemnečera, ktorá mala za mŕtveho pracovať na onom svete. Magická figúrka je zo zbierok štátneho hradu Buchlov.
„Tam si ju vo vitríne často návštevníci ani nevšimnú, ale je to jeden z najvzácnejších predmetov v našich zbierkach. Dokladá, že záujem o Egypt u nás má dlhú tradíciu, predmety z tejto oblasti sa k nám dostávali už od počiatku 19. storočia,“ vysvetľuje Onderka.
Foto: Pravda, Katarína Sedláková
V ďalšej miestnosti už beží animovaný film Dcéra faraóna o živote staroegyptskej princeznej. Kurátor nám vzápätí ukazuje sošky, ktoré sa našli v hrobe princeznej Šeretnebtej, kde pred 4 500 rokmi plnili svoju kultovú úlohu. Protikladom k malým soškám je 550 kíl vážiaci reliéfny blok či replika pilierov s nápismi z komplexu princeznej, kde je uvedené meno Šeretnebtej a jej tituly. Pre väčšiu názornosť je tu aj model staroegyptskej hrobky, kde vidno aj podzemné časti. Pohrebné komory sa nachádzajú na dne šácht, niekedy hlbokých až 25 metrov.
Uvidíme aj hrobku kňaza Neferinpua a dokonca rekonštrukciu tvárí kňaza a jeho manželky. Nasleduje pyramídový komplex kráľa Sahurea, prvého panovníka, ktorý si dal postaviť pyramídu v Abúsíre.
Uchváti nás papyrus Westcar. Kurátor Onderka približuje, že tento staroegyptský text je štýlovo čosi ako Dekameron alebo rozprávky Tisíc a jednej noci – zbierka poviedok, ktoré rozprávajú staviteľovi Veľkej pyramídy. V papyruse sa spomína aj príchod nových panovníkov, Slnečných kráľov – nie je to však originál, ale veľmi podarené faksimile, pretože papyrus je na zozname predmetov, ktoré nesmú opustiť Berlín. Na základe tejto rozprávky z papyrusu po prvý raz v histórii egyptológie v Prahe pripravili sfilmovanú podobu príbehu. Dozvieme sa, že staroegyptské rozprávky sa podobajú našim, no hrdinami nie sú princezné, ale princovia.
Foto: Reprofoto z katalógu k výstave Sluneční králové, Národní muzeum Praha, 2020
Návštevníkom až prechádza zrak – z Berlína je zapožičaný reliéf s vyobrazením medveďov, z Frankfurtu reliéf, kde vidno dvoch panovníkov 5. dynastie – kráľa Sahurea a jeho syna a nástupcu Neferirkarea. Uvidíme rekonštrukciu Svätyne štyroch ročných období a kurátor prezradí, že naše delenie roka je prevzaté zo starého Egypta. Akurát starí Egypťania mali tri ročné obdobia po štyroch mesiacoch a ich týždeň trval až desať dní. Sú tu predmety, ktoré ukazujú fungovanie zádušných chrámov – kamenné nádoby, administratívne pečate, časť dekrétu panovníka, mlynček, na ktorom mleli múku, fragmenty nádob, kamenné nože.
Napokon sa ocitneme symbolicky v tieni pyramíd panovníka Sahurea, Neferirkarea a Niuserrea. Predmety zapožičané z Egypta dokumentujú výskum v 70. a 80. rokoch minulého storočia. V pohrebných komorách sa našli mištičky, vo dvoch ešte vidieť zvyšky červeného a čierneho pigmentu.
„Červené čísla v účtovníctve sme prevzali od starých Egypťanov. Keď bolo niečo v mínuse, zaznačili to červenou,“ prekvapí nás Pavel Onderka. A potom je tu päťtisícročná misa z hrobovej výbavy, ktorá má celkom moderný dizajn.
Foto: REPROFOTO Z KATALÓGU SLUNEČNÍ KRÁLOVÉ, NÁRODNÍ MUZEUM, PRAHA 2020
Vzápätí možno vstúpiť do hrobky princeznej Chekeretnebtej, v podzemnej časti pochovali mŕtveho, v nadzemnej prebiehal kult. Z podielu na nálezoch sa podarilo získať štyri kanopy – nádoby, kam sa ukladali nabalzamované vnútornosti, jemnú keramiku, mištičky.
„A tu je jedna z najstarších múmiových masiek, tá je trvalo v zbierkach Náprstkovho múzea. Aj táto rakva,“ ukazuje Onderka. A ešte je tu zdobený reliéfny blok s vyobrazením húštiny s vtákmi, chrlič v tvare hlavy leva, unikátna medená konvica a umývadlo, náramok a soška hodnostára Herišefhotepa aj jeho sandále, ktoré mu mali slúžiť na večnosť.
Foto: REPROFOTO Z KATALÓGU SLUNEČNÍ KRÁLOVÉ, NÁRODNÍ MUZEUM, PRAHA 2020