Ak vám nestačilo prelistovať si titulné strany vo fotogalérii, po rozkliknutí na obrázok nižšie si ich môžete aj čítať.
Prvé číslo Pravdy chudoby vyšlo 15. septembra 1920 v Ružomberku
O streľbe do robotníkov v Krompachoch písala Pravda chudoby na titulnej strane 26. februára 1921
Dňa 13. novembra 1921 informovala Pravda chudoby na tiulnej strane o skone básnika Pavla Országha Hviezdoslava
1944: Slovenské národné povstanie
Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Pravda razantne postavila na jeho stranu. „Pracujúci ľud a s ním nekompromitovaná inteligencia povstali, aby sa definitívne zbavili fašistickej pliagy domácej i zahraničnej, aby oslobodili Slovensko od akéhokoľvek útlaku,“ písal na titulnej strane prvého čísla obnovenej Pravdy v hlavnom texte s titulkom Na cestu vtedajší predseda slovenských komunistov Karol Schmidke.
1945: Koniec 2. svetovej vojny
Najstrašnejšia vojna dejín sa skončila, informovala Pravda 8. mája vo svojom mimoriadnom vydaní. „V pondelok 7. mája o 2 hodine 41 minúte ráno bola podpísaná kapitulácia Nemecka,“ citoval denník vyhlásenie nemeckého ministra zahraničných veci, ktoré zaznelo v rozhlasovom vysielaní z Flemsburgu.
1948: „Víťazný“ február
Pravda ako noviny slovenských komunistov v roku 1948 nielen asistovala, ale aj stranila všetkému, čo súviselo s komunistickým prevratom – takzvaným Víťazným februárom. V ďalších štyroch rokoch potom zverejňovala ódy na Stalina a Gottwalda. To však platí o všetkých médiách i periodickej tlači, ktorá sa v tom období ocitla pod totálnou kontrolou komunistickej strany. Čiastočné uvoľnenie nastalo až na konci päťdesiatych, a najmä začiatkom šesťdesiatych rokov a vyústilo do obrodného procesu v roku 1968.
1957: Veľká cena Pravdy
Prvý ročník atletického mítingu Veľká cena Pravdy, od roku 1973 známeho pod názvom Pravda – Televízia – Slovnaft (P–T–S), sa uskutočnil na prelome augusta a septembra 1957. Na futbalový štadión Slovana Bratislava na Tehelnom poli sa počas dvoch dní prišlo pozrieť 15-tisíc ľudí. Míting získal rokmi veľké renomé a v zlatej ére ho v zahraničí volali Zürich Východu.
1961: Jurij Gagarin, prvý človek vo vesmíre
„Let pokračuje normálne, bezváhový stav znášam dobre,“ zachytila Pravda slová prvého človeka vo vesmíre Jurija Gagarina. Let jeho kozmickej lode Vostok okolo Zeme trval 12. apríla 1961 takmer deväťdesiat minút. Pod úvodom titulného článku uverejnil denník verš z básnickej zbierky Jana Nerudu Z písní kosmických. Autorom grafiky bol Albín Brunovský.
1965: Povodeň na Dunaji
Ako prvá povolila 15. júna 1965 hrádza pri Patinciach. Následne dunajská povodeň vytopila 46 obcí a mestá Komárno, Dunajská Streda a Kolárovo. Bez strechy nad hlavou sa ocitlo 60–tisíc ľudí. Pravda o povodni nielen informovala, aktívne sa podieľala aj na organizovaní pomoci pre južné Slovensko.
1968: Okupácia Československa
Počas okupácie vojskami Varšavskej zmluvy, keď v Československu prebiehal obrodný proces, sa Pravda a jej redaktori postavili na stranu nového vedenia Komunistickej strany pod vedením Alexandra Dubčeka. „Sme presvedčení, že všetky problémy spojené s ďalším vývojom socializmu u nás sme si schopní vyriešiť bez zásahu zvonku,“ napísal kolektív Pravdy 22. augusta v redakčnom stanovisku na titulnej strane. Od tohto dňa vychádzali okrem bežného vydania pre celú republiku po určité obdobie každý deň aj minimálne dve mimoriadne – ilegálne – vydania Pravdy. V uliciach Bratislavy ich často ľuďom zadarmo rozdávali aj redaktori denníka.
1969: Pohárový triumf Slovana
Po víťazstve Slovana Bratislava nad FC Barcelona vo finále Pohára víťazov pohárov znela po výsledku 3:2 v šatni vo švajčiarskom Bazileji ľudovka Slovenské mamičky, pekných synov máte. Kapitán Slovana Alexander Horváth sa pri preberaní vzácnej trofeje zachoval džentlmensky, keď prvý dúšok moku zo strieborného pohára ponúkol kapitánovi súperiaceho mužstva.
1969: Prví ľudia na Mesiaci
Za historický triumf vedy označila Pravda pristátie amerických kozmonautov Neila Armstronga a Edwina Aldrina na Mesiaci, ku ktorému v rámci misie Apollo 11 došlo 20. júla 1969. Pravda zachytila aj „slávnostnú“ večeru astronautov, v ktorej nechýbalo ragú, kokosové rezy, banánový puding a jablkový džús.
1972: Zlatý Nepela a hokejisti majstrami sveta
Na zimnej olympiáde v Sappore zvíťazil Ondrej Nepela. Ako chcel osláviť víťazstvo? „Nijako výnimočne, posedíme si, porozprávame sa, možno si i pohárikom štrngneme,“ povedal zlatý Bratislavčan. V tom istom roku vyhrali československí hokejisti svetový šampionát v Prahe, keď v rozhodujúcom zápase zdolali Sovietsky zväz 3:2.
1976: Naši futbalisti európskymi šampiónmi
Rozhodujúca penalta, ktorá vošla do dejín. Vo finále majstrovstiev Európy vo futbale ju v Belehrade svojím „vršovickým dloubákom“ do stredu brány proti Nemeckej spolkovej republike zaznamenal Antonín Panenka. „Je 23. hodín, tréner Ježek lieta vo vzduchu, Vengloš tiež, naši bežia čestné kolo, Ondruš preberá pohár,“ zachytila Pravda emócie po zápase.
1977: Charta a Anticharta
Občianska iniciatíva Charta 77 vydala 1. januára 1977 vyhlásenie, v ktorom kritizovala politickú a štátnu moc za nedodržiavanie ľudských a občianskych práv v Československu. Jedným z jej lídrov bol aj neskorší prezident Václav Havel. Ako protiakciu zorganizovali 28. januára 1977 v Prahe umelci zhromaždenie, na ktorom prečítala herečka Jiřina Švorcová vyhlásenie československých výborov umeleckých zväzov Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru, ktoré vyjadrovalo lojalitu voči komunistickému režimu. Antichartu podpísalo zhruba sedemtisíc umelcov. Pravda ako ústredný orgán ÚV KSS Chartu 77 kritizovala.
1978: Prvý československý kozmonaut vo vesmíre
Spolu s Alexejom Gubarevom sa na obežnej dráhe okolo Zeme ocitol aj prvý československý kozmonaut, 29–ročný Vladimír Remek. Stalo sa tak 2. marca 1978 o 18. hodine a 28. minúte moskovského času na kozmickej lodi Sojuz 28. Pravda túto udalosť označila za začiatok éry medzinárodných pilotovaných letov. Predtým boli totiž v kozme len Sovieti a Američania.
1987: Michail Gorbačov v Bratislave
V druhej polovici osemdesiatych rokov dochádzalo na politickej scéne v Sovietskom zväze k postupnému odklonu od tvrdej línie. V apríli navštívil Československo vtedajší generálny tajomník sovietskych komunistov a otec perestrojky a glasnosti Michail Gorbačov. V Bratislave ho vítali desaťtisíce ľudí, na Slovensku navštívil aj Jednotné roľnícke družstvo v Cíferi. Pri kontakte s bežnými ľuďmi sa ich najčastejšie pýtal na ich náladu i na to, ako sa cítia, zachytil náš denník.
1988: Bubkov svetový rekord na P–T–S
„Miláčik Bratislavčanov sa hneď na prvý pokus ľahko prešvihol ponad latku, ktorá bola vo výške 605 centimetrov. Svetový rekord!“ komentovala Pravda výkon reprezentanta Sovietskeho zväzu, žrdkára Sergeja Bubku. Dosiahol ho na atletickom mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft v Bratislave pred 20–tisíc divákmi.
1989: Nežná revolúcia
Po 17. novembri informoval denník o zhromaždeniach študentov v Prahe, Bratislave i v ďalších mestách, ktorých podporujú predstavitelia umeleckých zväzov. Zároveň vyzýval na pokojný vývoj. Pravda zverejnila správu ČSTK, ktorá spochybnila informáciu rádia Slobodná Európa o smrti jedného z účastníkov pražskej manifestácie Martina Šmída, čo sa napokon aj potvrdilo. Už na začiatku nežnej revolúcie sa Pravda odmietla ďalej podriaďovať kontrole aparátu KSS a zvolila si vlastné vedenie. V priebehu roku 1990 nastúpila cestu nezávislého ľavicového denníka.
1990: Havel prezidentom
Prvým československým prezidentom postkomunistickej éry sa stal dramatik, bývalý disident a líder Občianskeho fóra Václav Havel. „Morálne sme ochoreli, pretože sme si zvykli niečo iné hovoriť a niečo iné si myslieť,“ zdôraznil v novoročnom prejave. Súčasne vyhlásil aj masívnu amnestiu, ktorá sa týkala vyše 23–tisíc ľudí. Mnohí z prepustených väzňov však rýchlo recidivovali a niektorí spáchali aj ťažké zločiny.
1993: Samostatné Slovensko a nová hlava štátu
„Začal sa nový slovenský letopočet,“ oznamoval náš denník zrod samostatného Slovenska, ktoré vzniklo 1. januára 1993. Z námestí, parlamentu i chrámov znelo: Vitaj, Slovenská republika! Vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar vyjadril nádej, že aj naši priatelia v Česku sa zo svojho samostatného štátu tešia tak úprimne ako Slováci zo svojho.Prvého prezidenta samostatného Slovenska Michala Kováča (nominanta HZDS), zvolili poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady v tajnej voľbe 15. februára 1993.
1995: Únos Michala Kováča ml.
Auto prezidentovho syna Michala Kováča ml. zablokovali 31. augusta 1995 neďaleko Svätého Jura dve vozidlá. Nasadili mu putá, previezli ho do Rakúska a nechali ho v zamknutom kufri automobilu pred policajnou stanicou v Hainburgu. Z organizovania zavlečenia sa podozrieva vtedajšie vedenie SIS a s prípadom súvisí aj tragická smrť policajta Róberta Remiáša. Únos sa uskutočnil v období sporov medzi premiérom Vladimírom Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom. Kauza dlhé obdobie traumatizovala slovenskú politickú scénu.
1996: Prvé olympijské medaily pre Slovensko
Historickú prvú medailu na olympiáde v ére samostatného Slovenska získal na letných hrách v Atlante strelec Jozef Gönci. Mala bronzový lesk. O niekoľko dní neskôr sme sa dočkali aj prvého miesta, ktoré vybojoval vodný slalomár Michal Martikán. „Hodnota tejto zlatej medaily sa nedá vyčísliť,“ povedal po skončení súťaže.
1998: Začiatok pádu Mečiara
Trojnásobný premiér Vladimír Mečiar skončil po septembrových parlamentných voľbách vo funkcii. Jeho hnutie HZDS síce tesne vyhralo voľby pred Slovenskou demokratickou koalíciou neskoršieho premiéra Mikuláša Dzurindu, ale vládu nedokázalo zostaviť. Mečiara označovali za populistu s autoritárskym správaním a obdobie jeho vládnutia sprevádzali závažné politické i ekonomické kauzy. Objasnenie niektorých z nich znemožnil prijatím tzv. Mečiarových amnestií v roku 1998, ktoré zrušili v roku 2017.
1999 Ivan Bella vo vesmíre „Pozdravujem všetkých na Slovensku a verím, že úlohy úspešne splníme,“ povedal tesne pred štartom rakety Sojuz TM–29, ktorý sa uskutočnil 20. februára 1999, prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. Loď sa pripojila k orbitálnej stanici Mir a Bella na jej palube uskutočnil aj niekoľko vedeckých pokusov. Jeho vesmírna misia mala meno Štefánik.
2000: Futbalista storočia
Slovenským futbalistom storočia sa stal Ján Popluhár. Cenu mu odovzdal český futbalista storočia a jeho bývalý reprezentačný spoluhráč Josef Masopust. Obaja sú majiteľmi striebra z majstrovstiev sveta v Čile v roku 1962. Ocenenie sa odovzdávalo v rámci tradičného vyhlasovania ankety Futbalista roka, ktorú od roku 1993 organizuje denník Pravda spolu so Slovenským futbalovým zväzom.
2001: Pád dvojičiek
„Unesené lietadlá zasiahli New York aj Pentagon,“ informovala Pravda o teroristickom útoku na dvojičky Svetového obchodného centra i ďalšie objekty. Útoky z 11. septembra 2001 si vyžiadali zhruba tritisíc obetí a približne dvojnásobný počet zranených. Táto udalosť znamenala veľký zlom v medzinárodných vzťahoch.
2002: Zlatí hokejoví chlapci
Dosiaľ jediný titul svetového šampióna v hokeji získali slovenskí reprezentanti v roku 2002 vo Švédsku. Víťazný gól v zápase proti Rusku (4:3) strelil Peter Bondra. „Slováci tridsaťšesť hodín oslavovali, objímali sa, plakali a vystrájali,“ zaznamenala Pravda.
2003: Vojna v Iraku
Pri marcovej invázii spojeneckých vojsk do Iraku sa našej redaktorke, ako prvej po vtedajšom ministrovi obrany, podarilo spojiť s veliteľom slovenskej protichemickej jednotky v susednom Kuvajte Ladislavom Svatíkom. „Hoci bola noc, celá jednotka bola na nohách. Pri prvom upozornení na raketový útok bol vyhlásený poplach,“ povedal pre Pravdu.
2004: Vstup Slovenska do Európskej únie
Pod titulkom Európa spievala Ódu na radosť privítala Pravda začiatkom mája vstup Slovenska, ako aj ďalších deviatich krajín do EÚ. „Už cez víkend sa viacero ľudí rozhodlo vyskúšať výhody vstupu Slovenska do únie a vycestovať za hranice iba s občianskym preukazom,“ komentovala Pravda.
2005: Bush a Putin v Bratislave
Najmocnejší politici planéty, americký a ruský prezident, sa stretli koncom februára na summite v Bratislave. George Bush a Vladimir Putin odkázali svetu, že zostanú spojencami v boji proti terorizmu a zasadia sa o to, aby sa planéta nezmenila na ihrisko s jadrovými hlavicami.
2006: Letecké nešťastie
„Kto zlyhal, stroj alebo pilot?“ pýtala sa Pravda na titulnej strane po leteckom nešťastí vojenského lietadla An–24, pri ktorom 19. januára pri maďarskej obci Hejce zahynulo 42 ľudí. Išlo o 27 vojakov z misie KFOR v Kosove, osem členov posádky a sedem zamestnancov generálneho štábu. Prežil iba jeden človek.
2009: Prijatie eura
Euro je tu! Slovensko už delí ceny tridsiatimi, pripomenul náš denník na začiatku roka 2009, keď sme doteraz ako jediná krajina visegrádskej skupiny vstúpili do eurozóny. Jeden z najväčších obchodných reťazcov na Slovensku využil túto udalosť a v inzeráte vtipne konštatoval: „S eurom sa znížili všetky ceny.“
