Pravda má 100 rokov: Príbehy verných čitateľov

22.09.2020 06:00

Na výzvu čitateľom a sympatizantom Pravdy pri príležitosti jej stého výročia prišli do redakcie desiatky listov a e-mailov. Tu sú niektoré z nich.

Margita Kilíková (71), Most pri Bratislave:

Bývali sme v Revúcej a môj otec, ktorý sa narodil v roku 1914, mal Pravdu predplatenú. Pracoval ako murár v bani od šiestej do štrnástej a noviny čítal vždy pri obede, keď prišiel z roboty. Začínal na poslednej, športovej strane. Neskôr mi aj označoval články, ktoré by som mohla potrebovať do školy. A tak som aj ja čítala Pravdu už v detstve. Po vydaji v roku 1967 som si váš denník kupovala len občas, ale v roku 2003 som si ho predplatila.

Mária Pehartzová (81), Komárno:

Vaše noviny odoberám pravidelne od roku 1969. Spočiatku mi to nariadil riaditeľ podniku, v ktorom som pracovala, aby som bola v obraze. Ale Pravdu som si obľúbila.

Ružena Horváthová (71), Ružindol:

Predplatiteľkou Pravdy som od roku 1975. Nebola som síce členkou KSČ, ale vo vedúcej funkcii som bola „nepriamo donútená“ prihlásiť sa za predplatiteľa týchto novín. Ostala som však pri tom až dodnes. Pravda je denník, kde si každý nájde to, čo ho zaujíma – politiku, hospodárstvo, kultúru, šport, ale aj zaujímavé prílohy.

Ladislav Studený (82), Košice:

Naša rodina, ktorá bývala v robotníckej kolónii pri fabrike Kovosmalt Cinobaňa pri Lučenci, odoberala Pravdu už od začiatku jej vydávania. Osobne som začal tieto noviny odoberať v roku 1963, keď som sa po skončení vysokej školy zamestnal v Hutnom projekte v Košiciach. Pravdu považujem za najlepší denník a do ďalšej stovky mu želám všetko najlepšie.

Jozef Hamara (82), Giraltovce:

Pravdu som si predplácal alebo kupoval od roku 1956, dnes si objednávam už len štvrtkové vydanie. S vaším denníkom som spokojný a každý štvrtok čakám na vaše noviny, ktoré mi prinesie poštárka, ako na hosťa.

Jozef Schutz (71), Podolínec:

Informácie z vašich novín som využíval už na základnej škole na hodinách občianskej výchovy, pretože predplatiteľmi denníka boli už moji rodičia. V súčasnosti si Pravdu predplácam aj ja, môj brat si ju pravidelne kupuje. Rád si prečítam vaše komentáre, no na niektoré veci mám iný pohľad.

Bronislav Najvirt (66), Gelnica:

Do redakcie nám napísala jeho manželka Monika. Píše, že jej muž čítal Pravdu už od detstva. So súrodencami sa naťahovali o každý článok v novinách, keď niečo potrebovali do školy. Po vstupe do manželstva si Bronislav Najvirt začal Pravdu predplácať. Ak sa náhodou stalo, že mu ju poštár nedoručil alebo ju niekto vytiahol zo schránky, išiel si kúpiť noviny do stánku. Ani dnes, v dobe internetu, predplatné nezrušil. Vôňa Pravdy je preňho proste nenahraditeľná. Ako učiteľ dejepisu si život bez nej nevie predstaviť a takýto príklad dal aj svojim dvom synom.

Ján Babarík (79), Hrnčiarske Zalužany:

Hoci si Pravdu kupujem odnepamäti, nikdy som si ju nepredplácal. Keď som totiž v roku 1960 začal pracovať v podniku Geodézia (vtedy boli ešte aj soboty pracovné dni), chodieval som často na týždňovky i dlhšie pracovné pobyty.

Ľubomír Bollo (73), Kopčany:

Nepatrím medzi najstarších, ale určite sa zaraďujem medzi najvernejších čitateľov. Pravdu odoberal môj starý otec, otec a už niekoľko desiatok rokov aj ja. Pravidelne čítam politiku, komentáre i šport. Je to môj obľúbený denník, nedám naň dopustiť a propagujem ho medzi známymi. Nechcem vám lichotiť, ale ste proste najlepšie noviny. Tento názor som nadobudol už dávno a trvám na ňom. I keď v súčasnosti je rozsah Pravdy vplyvom krízy zúžený, musíme sa s tým zmieriť a čakať na lepšie časy.

Imrich Lisý (81), Nitra:

Obsah vašich novín hodnotím ako dobrý. V rubrike Názory sú výborné komentáre vašich redaktorov i spolupracovníkov. V prílohe Užitočná Pravda sú zasa informácie, ktoré ľuďom pomáhajú riešiť aj nepredvídateľné problémy. Aj mne osobne sa podarilo na základe informácií z vašich novín vybaviť preukaz ŤZP i výnimku na úhradu diaľničnej známky. Svojím obsahom ste najlepší mienkotvorný denník na Slovensku. Pravdu som si objednal už na stavebnej priemyslovke v roku 1953 a okrem dvoch rokov strávených na základnej vojenskej službe v Česku ju čítam až dodnes.

Anton Julény (88), Bratislava:

Predplatiteľom Pravdy som sa stal od februára roku 1961, keď som ako kandidát na členstvo v KSČ dostal za úlohu odoberať stranícku tlač. Nepokladal som to za žiaden trest, pretože som tieto noviny čítal sporadicky aj predtým. Napriek rôznym zmenám, ktorými redakcia a redaktori od roku 1961 prešli, zostal som pravidelným a verným predplatiteľom i čitateľom do dnešných dní. Občas som mal aj potrebu vyjadriť sa k veciam verejným, a tak som sa stal aj nepravidelným prispievateľom do vašich novín. Zaujímal som stanoviská k problematike poľnohospodárstva, ale napísal som aj kritické príspevky k občianskym neduhom.

Ivan Dauda (82), Dolný Kubín:

V SEZ Dolný Kubín som robil 35 rokov konštruktéra. V roku 1989 ma pracovníci podniku zvolili za predsedu odborovej organizácie, ktorá mala v tom období na riadenie podniku značný vplyv. Nové vedenie fabriky prišlo v roku 1990 so zákazom distribúcie denníka Pravda, proti čomu som sa ostro postavil s tvrdením, že v týchto novinách je seriózne a pravdivé spravodajstvo. Uspel som. Po čase mi vedenie podniku poďakovalo a uznalo, že som mal pravdu. Som dlhoročným čitateľom Pravdy.

Ján Ozogány (80), Hviezdoslavov:

Predplatiteľom Pravdy som od roku 1961. A môj príbeh s vaším denníkom? V roku 2007 som majiteľovi Mariánovi Barcalovi ohlásil krádež obrovských oceľových rúr zo starého ropovodu Družba. Následne sa mi ozval redaktor Pravdy, ktorému som vysvetlil, ako som odhalil pokus o krádež. V článku pod názvom Ropovod Družba skončil skoro v zbere sa potom písalo, že bývalý starosta Ján Ozogány videl, ako žeriav nakladá rúry na kamióny, ktoré ich vozia preč.

Juraj Stolárik (82), Handlová:

Váš denník si predplácam od roku 1973, ale čítal som ho už od roku 1960, keď som nastúpil do Hornonitrianskych uhoľných baní. Najskôr som pracoval ako úradník, potom som prešiel do podzemia, kde som až do dôchodku robil v rôznych funkciách ako baník či technik. Najkrajší príbeh s Pravdou som zažil po výhre zájazdu na Kos, ktorý som daroval vnučke. Odvtedy mám na čiernom tričku nápis „Najlepší dedo na svete“. Víkendový pobyt v penzióne v Terchovej zasa v Pravde vyhrala moja dcéra a odvtedy mám pohár s nápisom „Najlepší otec na svete“.

Melánia Hermanová (82), Habura:

Už desať rokov som pripútaná na invalidný vozík. Možnože aj vďaka dennému čítaniu Pravdy a našej rusínskej tlače mám aj v takomto vysokom veku fenomenálnu pamäť, čomu sa čudujem. Pravdu čítame v našej rodine už 54 rokov, keď ju po skončení školy predplatil môj manžel. Denníku som ostala verná aj po jeho smrti.

Peter Trebichalský (82), Trnava:

V jeho mene napísala do redakcie jeho dcéra Katarína Macková. Pán Trebichalský, ktorý si predpláca Pravdu od roku 1960, neprežil ľahký život. Vojenskú službu si odkrútil v PTP útvare v Komárne, odkiaľ musel ísť robiť do ostravských baní. Neskôr bol požiarnikom. Ako píše jeho dcéra, ešte aj dnes, keď ráno vstane, ide do schránky po Pravdu. A pokiaľ celé noviny neprečíta, nevstane od stola.

Vladimír Hulvan (93), Vrbové:

Pravdu si predplácam už desiatky rokov až doteraz. Čítam ju denne a vie ma potešiť v tejto nude v domove dôchodcov, kde teraz žijem. Dlhé roky som bol aj dopisovateľom vášho denníka.

Oto Nedbal (85), Bratislava:

V roku 1953 som maturoval na Gymnáziu v Novom Meste nad Váhom a odvtedy som neustále denným čitateľom Pravdy. V roku 1957 som sa dostal na základnú vojenskú službu v českom Moste, kde slúžilo niekoľko desiatok Slovákov. Mali sme k dispozícii len české noviny. Keď sme žiadali aj slovenskú tlač, bol som milo prekvapený, že po niekoľkých dňoch nám začali dovážať aj Pravdu, a tak som ju mal možnosť čítať po celé dva roky. Som vďačný všetkým bývalým i terajším pracovníkom denníka za serióznu prácu, kvalitné a pravdivé informácie a komentáre. Pravda je súčasťou celej mojej rodiny.

Marta Pastoriková (72), Bratislava:

Už z detstva si spomínam na veľký rozmer Pravdy i na rôzne témy v rubrikách. Denník totiž odoberali moji už nežijúci rodičia. Za tie roky sa v redakcii určite vystriedalo veľa šikovných redaktorov i spolupracovníkov. Mnohí z nich už ani nežijú. Veď sto rokov je sto rokov. A aj keď mám 72 rokov prežitých v relatívnom zdraví, rada si prečítam aktuálne fakty, informácie z domova i zo sveta. Áno, rada by som sa dožila takého krásneho veku, aký oslavuje Pravda.

A. Rošková (85), Martin:

Váš denník je môj najspoľahlivejší spoločník. Chýbal by mi, keby nebol. Mám rada takmer všetko, najmä názory, ale aj počasie a krížovky. Aj magazín je fajn.

Alfréd Miháľ (89), Detva:

Čitateľom Pravdy som od svojich učňovských rokov od roku 1949 a čítam ju takmer denne. Veľa rokov som bol jej predplatiteľom, ale teraz mi vyhovuje ju denne kupovať, pretože netrávim celý rok na jednom mieste. Som jej verný čitateľ, iné noviny si nekupujem.

Július Molnár (99), Trnava:

Pravdu čítam denne od roku 1949, som jej predplatiteľ. Dokonale ma informuje o dianí v politike, hospodárstve, kultúre a športe. Preto ju budem čítať aj naďalej.

Ladislav Kováčik, Ružindol:

Čitateľom Pravdy som sa stal ešte ako žiak základnej školy v roku 1947, keď som sa zapojil do školskej súťaže v odbere novín. Len pre oživenie, vtedy stáli noviny desať halierov. Potom som pôsobil ako profesionálny vojak a vaše noviny sme pravidelne denne dostávali. Pravde som ostal verný až doteraz. Váš denník prináša každodenne najzaujímavejšie príbehy v širokej škále domácich a zahraničných udalostí či v kultúre a športe. Želám vám pevné zdravie, veľa tvorivých rokov a aby ste aj naďalej svojím spravodajstvom oslovovali nás čitateľov denníka Pravda.

Pavel Chrapčiak (94), Liptovský Mikuláš:

Čitateľom a odberateľom vášho denníka som od roku 1949, keď som sa angažoval na úseku straníckej práce v základnej organizácii KSS a tiež v práci poslanca Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši. Potom som diaľkovo absolvoval ekonomickú vysokú školu a neskôr som nastúpil do Slovenskej štátnej sporiteľne v Liptovskom Mikuláši. Ako partizán som bol členom aj funkcionárom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Zaujímavý príbeh s Pravdou som zažil vtedy, keď ma váš redaktor oslovil, ako som prežíval Slovenské národné povstanie a boje o oslobodenie Liptovského Mikuláša Sovietskou armádou a Československým armádnym zborom. Vo vašich novinách rád čítam názory komentátorov Pravdy, ako aj externých spolupracovníkov. Zaujímajú ma aj vyjadrenia politológov, ktorí hodnotia činnosť politických strán a ich predsedov.

Dušan Kabaňa (70), Jablonica:

Váš denník som začal čítať ešte ako žiak základnej školy v roku 1958, keď tieto „najväčšie noviny“ odoberal môj otec. Najviac ma vtedy zaujímal šport, ktorý sledujem dodnes. Pred rokom 1969 som začal sledovať aj politické dianie. V tomto hektickom období som mal 17 rokov a pri potlačení demokracie som zažil asi najväčšie sklamanie v živote. Po auguste 1968 nastalo vytriezvenie z našich ideálov a vrátil som sa k zadnej, športovej strane novín. Predplatiteľom Pravdy, najlepšieho mienkotvorného denníka na Slovensku, ktorý výraznou mierou prispieva k objektívnej informovanosti, som od roku 1976. Spolu s manželkou oceňujeme aj zaujímavé čítanie v Magazíne či množstvo receptov vo Vareche. Pre nás boli veľmi hodnotné aj mapové prílohy. Do ďalšej storočnice vám želám veľa úspechov, čoraz viac čitateľov a množstvo zaujímavých článkov a reportáží.

Ladislav Petrovič (78), Piešťany:

Moji rodičia si Pravdu predplácali, a tak som sa s ňou stretol ešte ako žiak základnej školy. A tak ma už niekoľko desaťročí sprevádza nielen ako čitateľa, ale aj ako občasného prispievateľa. Svoj prvý príspevok som publikoval pred 42 rokmi a zatiaľ posledný vlani. Noviny ma nikdy nesklamali, aj keď sa v istom období začali povážlivo posúvať doprava. V súčasnosti považujem Pravdu za najserióznejší denník a do ďalších rokov mu prajem mnoho verných čitateľov a šťastie pri výbere nových redaktorov.

Milota Lachkovičová (78), Bratislava:

Pravdu si kupujem po celý život, nie síce denne, ale dva– až trikrát týždenne. Pokladám ju za jediný denník, ktorý sa svojimi informáciami najviac približuje pravde diania vo svete aj doma.

Marta Plevková, Nitra:

Od detstva som vyrastala na čítaní Pravdy, ktorú si môj ocko (ročník 1899) kupoval a neskôr sa stal jej predplatiteľom. Po jeho smrti sme sa stali my deti stálymi čitateľmi, ja s manželom aj predplatiteľmi. Za 60 rokov manželstva sme len jeden rok odoberali na prianie detí iné noviny, ale denne sme kupovali aj Pravdu, ku ktorej sme sa vrátili. A čo rada čítam? Rubriku Názory, Užitočnú Pravdu, šport. Obľubujem aj kresby pána Danglára či krížovky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#denník Pravda #100 rokov s vami
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku