Básnici Pravdy. Novomeský, Kostra, Smrek, Žáry

Vydávali nielen básnické zbierky, prispievali aj do novín. Velikáni slovenskej poézie patrili medzi prispievateľov do Pravdy. Bolo ich viacero, odkedy pred sto rokmi vznikol najdlhšie fungujúci denník na Slovensku. Pristavme sa pri Lacovi Novomeskom, Jánovi Kostrovi, Jánovi Smrekovi a Štefanovi Žárym.

24.09.2020 06:00
Laco Novomeský, básnik, výročie Foto:
Laco Novomeský v Prešove v roku 1970 pri príležitosti 25. výročia oslobodenia mesta.
debata (15)

Novomeský bol spätý s Pravdou od mladosti. Keď 21-ročný vstúpil do komunistickej strany, zanechal štúdium a začal sa živiť ako redaktor. Zamestnal sa v Pravde. Neskôr sa presunul do Rudého práva, ktoré malo redakciu v Prahe.

Básne mu vychádzali u nakladateľa Leopolda Mazáča, rodáka z Uhříněvsi pri Prahe. Edíciu mladých slovenských autorov viedol Ján Smrek. Diela vydával Zväz slovenského študentstva v Bratislave.

Ján Smrek pred oslavou svojich 65. narodenín v... Foto: Archív TASR
Ján Smrek, básnik, manželia, manželka Ján Smrek pred oslavou svojich 65. narodenín v roku 1963 spolu s manželkou.

Jednu z najlepších zbierok Novomeského vydal v roku 1939 už Melantrich. Mala názov Svätý za dedinou. Prológ poznačili mračná nastupujúcej druhej svetovej vojny.

Až sa zas básne budú čítať
a v ľuďoch ľudí poznáš zas,
až roztopí sa v mútnych vodách
jesenný sneh i jarný mráz,

jak úbohý bol, povieme si,
čas pušiek, dýk a náreku,
v ktorom bol básnik nepotrebný
a človek cudzí človeku.

Počas vojny však Novomeský nebol neužitočný – pomáhal v odboji. V roku 1944 spoluzakladal a stal sa podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici.

Novomeský bol spätý s Pravdou od mladosti.

Ako presvedčený komunista pokračoval po skončení vojny v politike. Na Slovensku zastával funkciu povereníka pre školstvo a osvetu, čiže fakticky bol na poste ministra. Jeho kariéru preťal politický proces s takzvanými buržoáznymi nacionalistami. Vymyslené obvinenia viedli k tomu, že Novomeského v roku 1951 zatkli a potom neprávom poslali na desať rokov za mreže. Našťastie ho v roku 1955 podmienečne prepustili z väzenia.

Mimochodom, v žalári si písal verše na papieriky, do ktorých si balil tabak na cigarety. Väčšinu však vyfajčil.

Na Stalina od Kostru

Ďalším poetickým velikánom, ktorý sa objavoval na stranách Pravdy, bol Ján Kostra. Jedna zbierka (v roku 1942) mu vyšla pod pseudonymom Ján Medník. Medzi Kostrove nezabudnuteľné básne patrí Ave Eva, dielo, ktoré vyšlo samostatne.

Ján Kostra v septembri 1950. Foto: Archív TASR
Ján Kostra, básnik Ján Kostra v septembri 1950.

Keby sa robila hitparáda slovenských básní, pokojne by mohla obsadiť prvé miesto tá od Kostru s názvom Každý deň. Pripomeňme si úryvok.

Každý deň stretnúť človeka.
Človeka stretnúť každodenne.
Lebo ak sa ti stratí,
ak len pulz počuješ
jak echo krokov v pustom nádvorí,
deň stratený je.
Človeka stretnúť,
ktorého srdce v tebe bije.
Ak toho stratíš
na púšť sa zmenia ulice zaľudnené.

Na druhej strane sa Kostra nevyhol osudu umelcov, ktorí prepadli Stalinovmu kultu osobnosti. V roku 1949 mu knižne vyšla báseň s názvom Na Stalina. Nasleduje ukážka z ospevovania sovietskeho komunistického vodcu, pochopiteľne, aj pod vplyvom víťazstva nad Hitlerom.

V zákerných víroch na prechode
Vy bdiete ako lodivod,
Vy najvernejší z celej lode
príkazu predstáv o slobode,
ktoré vysníval ľudský rod
v krvavom brode.

Nový šéf Kremľa Nikita Chruščov odsúdil Stalinov kult osobnosti vo februári 1956. Keď vyšlo tretie vydanie Na Stalina, viazané dielo stálo 56 Kčs. Chruščovov prejav zrazu veľmi znížil cenu. Od 1. apríla 1956 sa táto Kostrova ospevná báseň predávala už len za štyri koruny.

Smrek si mohol kúpiť Picassa

Ďalší dvaja významní poeti, ktorí písali do Pravdy, sa uberali odlišným básnickým smerom. Smrek bol vitalista, Žáry začínal ako nadrealista. Spoločné mali to, že boli zároveň prozaici. Smrek vydal dva zväzky pamätí Poézia láska moja. Žáry sa venoval tvorbe, v ktorej úsmevne podával zážitky s literárnymi kamarátmi.

Smrek v pamätiach prezradil, že mohol byť boháč, keby tušil, akú závratnú hodnotu získajú v budúcnosti obrazy, ktoré videl v ponuke v Paríži. Mesto navštívil v roku 1930 s maliarom Martinom Benkom. Boli sa pozrieť do malých súkromných galérií. „Tam bolo možné vidieť, ale aj kúpiť Modiglianiho, Vlamincka, Picassa, Légera, vtedy ešte za prístupnú cenu. Kto mal vtedy rozum alebo vkus, predtuchu a trochu peňazí, kupoval. Škoda, že som ja vtedy svoje korunky vrážal do cigariet a nie do obrazov. Mať dnes nejakého Modiglianiho alebo Picassa… Ale škoda blúzniť.“

Štefan Žáry v septembri 1950. Foto: Archív TASR
Štefan Žáry, básnik Štefan Žáry v septembri 1950.

Keď poézia stúpa na cene. Namiesto lacného obeda plná nádrž auta

Prvé vydania starších básnických zbierok slovenských autorov z prvej polovice 20. storočia majú čoraz vyššiu hodnotu. Platí to aj o štyroch poetoch, ktorí patrili medzi prispievateľov do Pravdy.

Prvé vydania dvoch básnikov Pravdy. Ján Medník... Foto: Pravda, Miroslav Čaplovič
Básnici, Laco Novomeský, Ján Kostra,Otvorené okná, Ozubený časprvé vydanie Prvé vydania dvoch básnikov Pravdy. Ján Medník bol pseudonym Jána Kostru.

Kým ešte okolo roku 1990 mala jedna útla knižka niekedy ani nie cenu najlacnejšieho obeda, teraz sa rovná napríklad doplna natankovanej nádrži auta. Často stojí aj výrazne viac.

Dôvod? Dopyt zberateľov po dielach, ktoré boli často vydávané v neveľkom náklade, a zjavne sa zachoval ich menší počet. Nevraviac o poetických zbierkach s podpisom autora a zvlášť o limitovaných bibliofíliách na špeciálnom papieri.

Knižka na 83 stranách, ktorá obsahuje ilustrácie Martina Benku, stojí až 300 eur.

Aké sú ceny v antikvariátoch? Niekoľko príkladov. Otvorené okná z roku 1935 od Laca Novomeského v jednej predajni za 100 eur. Koľko by však stála jeho knižka Svätý za dedinou, v špeciálnej podobe, ktorá vyšla o tri roky neskôr? Vydavateľstvo totiž vytlačilo doslova hŕstku bibliofílie: „Mimo obyčejné vydání vyšlo pět číslovaných výtisků na ručním papíře Vergé Blanc Pannekoek,“ napísal v tiráži pražský Melantrich. Dá sa usudzovať, že jeden z týchto piatich knižných skvostov by sa mohol vyšplhať až k štvorcifernej sume v eurách.

Ukážka prvých vydaní dvoch prispievateľov do... Foto: Pravda, Miroslav Čaplovič
Básnici, Ján Smrek, Ján Kostra, Ave Eva, prvé vydania Ukážka prvých vydaní dvoch prispievateľov do Pravdy.

Ani tvorba Jána Smreka nie je lacná záležitosť pre zberateľov. Božské uzly z roku 1929 ponúka iný antikvariát za 110 eur. Takmer trojnásobok by však vyšli jeho Cválajúce dni z rovnakého roku, pričom ide o druhé vydanie. Knižka na 83 stranách, ktorá obsahuje ilustrácie Martina Benku, stojí až 300 eur. A to ešte s touto poznámkou predajcu: „Pár fliačkov na väzbe, chrbát sa mierne oddeľuje od knižnej väzby.“

Rovnaká predajňa so starými knihami ponúka zbierku Hniezda od Jána Kostru. Za jej prvé vydanie z roku 1937 si pýta 250 eur. Značnú hodnotu majú tiež Kostrove diela z obdobia druhej svetovej vojny. Počas nej publikoval pod pseudonymom Ján Medník.

Tvorba Štefana Žáryho nijako cenou nezaostáva za Novomeským, Smrekom a Kostrom. Zohnať napríklad dnes jeho zbierku Zvieratník z roku 1941 s úvodnou kresbou Ladislava Gudernu je v antikvariátoch nemožné. Naposledy sa toto prvé vydanie predalo pred štyrmi rokmi za 250 eur. Zvieratník vyšiel presne v počte 412 kusov.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Smrek #Laco Novomeský #denník Pravda #100 rokov s vami