Neboj sa, nejdem ti ukradnúť tvoje bábätká, utešuje Andrea Hanusová samičku páva, keď vojdeme do časti voliéry diskrétne ohradenej rákosím. Samica evidentne znervóznie a začne chodiť sem a tam. Tri mladé sa jej zmätene pletú pod nohy. Fotografovanie je takmer nemožné. Nad nami navyše lietajú biele holubice a hrozí nám, že nás označkujú, aj keď sme prišli v mieri. Zmierlivo preto vycúvame z časti voliéry, ktorej vnútrajšok oko bežného hosťa Kúpeľného ostrova nevidí.
Foto: Dávid Popovič
Samice s mláďatkami pávov bolo potrebné schovať, pretože návštevníci sú často nedisciplinovaní: „Kŕmia ich čerstvým pečivom, čo im neurobí dobre, ďobú do nich cez klietku prstom, šklbú im perie. Deti im hádžu cukríky. Samicu môžu vystrašiť a ona následne môže mláďaťu nechtiac ublížiť, preto sme mladé s matkou schovali za oplotenie z rákosia,“ vysvetľuje Ing. Hanusová, Piešťanka, ktorú síce na nejaký čas po skončení školy zavialo do Děčína, ale napokon sa do rodného mesta vrátila. „Piešťany mám rada a tento park…,“ ukáže na prírodu riečneho ostrova Váhu vo východnej časti mesta. „…tento park je ako moje dieťa, poznám tu doslova každý strom.“ Napríklad nad pávou voliérou „sa košatie“ unikátna jedľa kórejská. Má toľko šišiek, že veveričky majú hody.
Dobrý strážca ako pes
Páv bol od praveku chovaný na okrasu. Do Európy sa dostal z Orientu. V 19. storočí sa choval na dvoroch uhorských veľkostatkov a zámožnejších hospodárstiev, pretože bol symbolom bohatstva. Je to kresťanský symbol nesmrteľnej duše. Neskôr symbol pýchy a márnivosti.
„Pozrite sa, ako sa predvádzajú,“ ukáže rukou Andrea Hanusová na samce, ktoré neprejavujú veľký strach, hoci „hladkací maznáčikovia“ to práve nie sú. „Keby ste prišli zajtra a pozajtra, už si vás budú pamätať. Páv je veľmi zvedavý. Mimochodom, mnohí ľudia to možno nevedia, ale páv vie byť rovnako dobrý strážca ako pes. Je síce pravdou, že nehryzie, jeho škriekanie v prípade nebezpečenstva však počuť doďaleka. Svoj majestátny chvost páv predvedie, len keď si nahovára samicu. V tomto období nemáme šancu. V tom období mu narastú nádherne sfarbené dlhé perá a s takouto vlečkou meria samec aj dva metre.“
Foto: SHUTTERSTOCK
Farebné oko na chvoste samčeka je údajne symbolom bdelosti. Občas sa síce niekde objavia aj informácie, že páv je stelesnenie vernosti, nie je to však pravda. Pávy sú polygamné, jednoducho povedané, jeden „kohút“ má niekoľko „sliepok“. Čiže hárem. Verné sú skôr labute, tie možno nájsť na rieke Váh v blízkosti Kolonádového mosta.
Pávy aj v Perinbabe
Tento majestátny vták je typický najmä pre Indiu a národné parky ostrova Cejlón, čiže dnešnú Srí Lanku. Je to dokonca národný symbol Barmy, ale predovšetkým politickej strany mjanmarskej nositeľky Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij. Páv však bez problémov prežije aj v našich klimatických podmienkach, hoci mláďatá sú citlivé na zimu. Veď pávy figurujú aj v známej Perinbabe, kde sa o ne starala Alžbetka spievajúca známu pesničku: Páslo dievča pávy, v tom zelenom háji… Spomínate si? Pávie perá za klobúkom nosili mládenci v niektorých oblastiach Slovenska ako znak mládeneckej pýchy, mužnosti. Na Záhorí sa o pierka, „kosíre“, mladíci bili. Porazený musel odovzdať pierko víťazovi. Občas sa motív páva vyskytol aj v rámci ľudovej ornamentiky, najmä na výšivkách. Napríklad zo Šelpíc v okrese Trnava z roku 1930.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Po vyliahnutí u nás mláďatá páva potrebujú, aby sa rýchlo oteplilo, pretože ak sa vyliahne päť-šesť mladých, mama ich nedokáže všetky zohriať. Dospelé v zime nemajú problém, vo voliére majú prekryté miesta, kam sa môžu schovať, ale väčšinou sedávajú vo výške na drevených koloch, aby im nebolo chladno priamo na nožičky,“ vysvetľuje Andrea Hanusová. Bidlá by mali byť minimálne 1,5 metra nad zemou, aby kohúty s dlhými vlečkami mohli pohodlne hradovať bez toho, aby si dlhé perá poškodili. Pávy inak dokážu v okrasnej alebo zeleninovej záhrade narobiť poriadnu spúšť. Aj preto je dobré mať aj pri voľnom chove voliéru, pomôže aj pri ochrane mláďat či veterinárnom ošetrení vtákov. Pávica dospieva a znáša vajíčka po dvoch až troch rokoch.
Nepriateľmi sú kuny, potkany a myši
Páv je vlastne hrabavá zver z čeľade bažantovité. Takže väčšinu potravy si nájde v tráve, živí sa semenami, rastlinami, hmyzom, obojživelníkmi i plazmi. Najväčším dokrmovacím obdobím je koniec jesene, zima a nástup jari. Vtáky majú rady zmes akéhokoľvek obilia, kukuricu, ľan, konope a na jar v predprípravnej fáze operovania im varia aj slepačie vajíčka, ktoré im nakrájajú spolu so žĺtkom. Chlieb a pečivo musia byť suché. „Ich nepriateľmi sú najmä potkany a myši, ktoré im chodia kradnúť potravu. Páv však dokáže myš aj zabiť, potkan je väčší, ten môže byť nebezpečný pre mláďatá pávov. V minulosti sa stávalo, že mladé odvliekla a zadrhla kuna, teraz sa vďaka dokonalejšiemu oploteniu dovnútra voliéry nedostane,“ konštatuje Andrea Hanusová.
Opavu i Piešťany spája symbol páva
Symbol páva používa v Čechách mesto Opava vo svojom modernom logu inšpirovanom legendou o dvoch kupcoch, ktorí sa handrkovali o páva. V kúpeľoch Piešťany sa zas symbolika páva viaže s povesťou, podľa ktorej si páv máčal zlomenú nôžku v tunajšej termálnej vode a bahne. Po mesiaci si ľudia všimli, že vyzdravel. Ľudovít Winter pri stavbe hotela Thermia Palace využil tento čarovný príbeh a páva zvolil za symbol hotela. Vidieť ho možno na priečelí stavby aj na nádhernej okennej vitráži na poschodí. Motív páva sa využíva aj v interiéri hotela Thermia a takisto v tunajšom balneocentre Balnea. Pávie perá možno nájsť na kobercoch, ale ich fotografie označujú aj priestory určené mužom, kým ženy spoznajú tie svoje podľa snímok tropického lekna.
Foto: ENSANAHOTELS
„Práve pávia symbolika hotela Thermia bola dôvodom, prečo sme sa začali pohrávať s myšlienkou vrátiť živé pávy na Kúpeľný ostrov,“ vysvetľuje pani Andrea. „Thermia je secesná a pamiatkari zamietli myšlienku postaviť vtáčiu voliéru v jej bezprostrednej blízkosti. Takže pôvodne, pred štrnástimi rokmi, sme s chovom jedného páru začínali pri termálnych jazierkach, dnes je veľká voliéra pre pávy a bažanty postavená po ľavej ruke pri vstupe na Kúpeľný ostrov.“ Pávov korunkatých, dokonca aj ich modifikácia (strakatá forma), je na Kúpeľnom ostrove osem. „Pávy sa dožívajú okolo 15 rokov a chov musíme obnovovať, pretože sa už dostávame do štádia, keď viacerým našim pávím seniorom treba vykať,“ smeje sa Andrea Hanusová.
Pávie symboly
- V Indii je páv spájaný s najvyššími božstvami. Popri labuti je vtákom, na ktorom prichádza bohyňa Sarasvatí, manželka Brahmu. Takisto boh vojny Kartikeya jazdí na pávovi menom Paraváni. U boha Krišnu sa stretávame s pávími perami ako ozdobou v jeho vlasoch a jeho loď má tvar páva.
- V čínskej mytológii je páv vtákom, na ktorom „jazdí“ jeden z najvýznamnejších a najpopulárnejších Budhov Amitábha (Budha neobmedzeného svetla).
- V slovansko-avarskom prostredí sa objavuje zobrazenie boja hada s tzv. pávím drakom, čo je mýtická okrídlená bytosť s pávím chvostom. Je možné, že to súvisí s iránskou tradíciou, kde symbolizovali zápas dobra v podobe pávieho draka, a zla v podobe hada.
- Podľa jedného z výkladov je chvost páva vnímaný aj ako znázornenie zverokruhu. Podľa ezoterického výkladu je symbolom poznania.
- V starovekom Grécku a neskôr v Ríme sa páv spájal s bohyňou Hérou. Jeho oká majú symbolizovať hviezdnu oblohu.
- Páv je symbolom krásy (čo iste nikoho neprekvapuje), sebavedomia, slávy, vznešenosti, ale aj neskorumpovateľnosti či nesmrteľnosti. Symbolizuje tiež vieru v dobré konce, v to, že veci sa vyvrbia pozitívne a v tom správnom čase.