Nebola to veru hocaká značka. Reprezentovala nielen niekdajší obchodný dom na Kamennom námestí v metropole Slovenska, ale celý reťazec takýchto nákupných centier v bývalej federácii. Len v Čechách a na Morave ich vyrástlo postupne 22. A riadilo ich generálne riaditeľstvo z Bratislavy, čo nebolo v tých časoch vôbec obvyklé. Vlastne bolo prvé v rezorte obchodu.
Manžel rozprával, že názov odvodili od slova prioritný, ktoré znamená aj prvenstvo.Hedviga Šturdíková, bývalá pracovníčka Priora
Keď sa píše o starom Priore, autori začnú zvyčajne spomienkou na jeho slávnostné otvorenie 20. novembra 1968, keď štyri vojenské vétriesky museli chrániť novú budovu na Kamennom námestí pred rozvášneným davom.
Pred vstupom do obchodného domu vytvorili tieto nákladiaky akýsi koridor. Nečudo, už v prvý deň prevádzky navštívilo Prior okolo 40-tisíc ľudí a minuli vyše 5,5 milióna korún. Bolo to čosi na Slovensku dovtedy nevídané a zároveň predzvesť spotrebiteľských útokov na budúce hypermarkety v úvode sezónnych výpredajov.
Prior však mal aj zaujímavú predhistóriu, o ktorej sa toľko nevie.
Plody zlatých šesťdesiatych
Trojuholníková budova Priora na Kamennom námestí v Bratislave vznikala v rokoch 1964 – 1968 podľa projektu architekta Ivana Matušíka. Málokedy sa verejne pripomína, že projekty väčšiny obchodných domov zo siete Prior sa rodili v „zlatých šesťdesiatych rokoch“, preto dávať im nálepku „normalizačné“ je absolútne nenáležité. Ale práve oná nálepka poskytovala o tridsať rokov neskôr akoby oprávnenie búrať ich a nahrádzať developerskou architektúrou.
Komu vlastne napadlo dať najväčšiemu obchodnému domu meno Prior? Podľa Hedvigy Šturdíkovej, ktorá v ňom pracovala a zúčastnila sa i ročnej prípravy na jeho otvorenie, sa názov zrodil v diskusii a nemá jediného autora: „Určite bol pri tom prvý riaditeľ Jozef Grznár a jeho námestník Dezider Šturdík.“ Inžinier Šturdík sa stal jej manželom, pred tromi rokmi zomrel. Nežije už ani inžinier Grznár.
„Manžel rozprával, že názov odvodili od slova prioritný, ktoré znamená aj prvenstvo,“ pokračuje Šturdíková. „Nuž a mnohé sa v tom obchodnom dome objavilo naozaj prvýkrát, teda prinajmenšom na Slovensku alebo aj v celej ČSSR. Napríklad prvé pohyblivé schody – eskalátor – v republike. Koľko ľudí chodilo vtedy do Priora najmä kvôli nim, vyskúšať si ich, povoziť sa. A koľko komických scén sme vtedy s nimi zažili!“
Bratislavský Prior bol taký populárny, že po celom Slovensku za organizovali odborárske zájazdy s jediným cieľom – navštíviť tento obchodný dom.
Nie je však pravda, že Prior ako prvý prišiel s bezpultovým predajom. Prvé samoobsluhy sa na Slovensku zriadili už v predchádzajúcich rokoch. Prior nebol ani prvým obchodným domom na Slovensku, tobôž nie v Bratislave, v ktorej najstarší Dunaj (pôvodne Brouk a Babka) postavili ešte pred vojnou v roku 1936 a v 60. rokoch sa profiloval ako Dom módy s prevažne textilným sortimentom.
Ešte v novembri 1964 otvorili v Banskej Bystrici obchodný dom Hron a v Košiciach rozostavali Hornád. Oba sa neskôr stali Priormi, boli však oveľa menšie ako ten bratislavský a aj šírkou sortimentu sa mu nevyrovnali.
Foto: Pravda, Miroslav Čaplovič
Prior na Kamennom námestí mal ako prvý reštauráciu na streche a moderný „orloj“ so zvonkohrou na svojej fasáde. Ľudia sa pod ním zhlukovali pri okrúhlych hodinách, keď začal hrať, a dodnes na to spomínajú. „Pošlite k Prioru demolačnú čatu a pripravíte dve generácie o spomienky, pri ktorých až tak nejde o to, či tá budova spĺňa vaše kritériá na peknú stavbu,“ približne týmito slovami reagoval jeden bloger pred 14 rokmi na správu, že Prior idú zbúrať.
Samozrejme, Prior v prvých rokoch lákal najmä množstvom tovaru, jeho usporiadaním na predajnej ploche, ale napríklad aj aranžovaním výkladných skríň. „Tie skrine sa menili každý týždeň a uplatnilo sa v nich veľa aranžérskych nápadov,“ poznamenala Šturdíková. „Keď zahraniční majitelia začali výklady oblepovať rôznymi fóliami, manžel prestal okolo Priora chodiť.“
Kvalita pri nedostatku
Grznár so Šturdíkom pracovali predtým v obchodnom dome Dunaj, ale keď začali rozmýšľať nad interiérom Priora a organizáciou činnosti v ňom, vybrali sa po rozumy do Švajčiarska. Kdečím sa tam inšpirovali a údajne najmä obchodným reťazcom Globus.
Veľké nákupné centrá v podobe obchodných domov začali v Európe vznikať už v polovici 19. storočia a predovšetkým parížske sa stali vzorom pre ďalšie metropoly. Napríklad aj Moskva, jej povestný GUM pri Červenom námestí postavili v roku 1893. Ďalšie podobné univerzálne obchodné domy vznikli v Bruseli, Miláne či Neapoli.
Foto: Pravda, Miroslav Čaplovič
Postavili ich spravidla uprostred miest, to až koncom 60. rokov začala Európa nasledovať Ameriku a umiestňovať nákupné centrá na predmestiach. Priekopníkmi boli dnes už aj na Slovensku známe reťazce – francúzsky Carrefour a britské Tesco.
V bývalom Československu medzitým rástli nové obchodné domy naďalej v centre miest, ale navrhovali ich spravidla tunajší najlepší architekti. Matušík sa stal v roku 1969 laureátom Jurkovičovej ceny práve za projekt bratislavského Priora. V Liberci navrhoval Prior Karel Hubáček, nositeľ prestížnej Perretovej ceny, ktorú udeľuje Medzinárodný zväz architektov. Mimochodom, ani to nezachránilo bývalý OD Ještěd v roku 2009 pred zbúraním, a to napriek protestom verejnosti.
V roku 1975 získal bratislavský Prior prístavbu a výrazne tak rozšíril predajnú plochu. Ale v tom istom roku uprostred jesene otvorili v Prahe ešte väčší Prior známy ako OD Kotva. Pražania ho brali v prvý deň útokom, hoci v jarných mesiacoch už pribudol v „stovežatej“ iný podobný chrám konzumu OD Máj. A aj ten začalo spravovať Generálne riaditeľstvo obchodných domov Prior v Bratislave.
V tom čase už Šturdíková pracovala na tomto riaditeľstve a vďaka svojej nemčine mala na starosť nákupy tovaru v zahraničí. Čo je na tom pravdy, že v Prioroch sa dalo kúpiť aj to, čo v ďalších našich obchodoch nebolo možné zohnať?
Foto: Pravda, Miroslav Čaplovič
„Je to len čiastočná pravda, všetko záviselo od množstva devíz, ktoré kompetentní chceli a mohli na to uvoľniť,“ odpovedá. „Navyše dovozom tovaru z kapitalistickej cudziny sa prednostne zásobovala sieť predajní Tuzex a domy módy v celom Československu. My sme boli až na treťom mieste aj pri nákupe tohto tovaru. Bolo ho málo vo vtedajšej nedostatkovej ekonomike, a preto – čo si budeme navrávať – často sa predával pod pultom.“
Zato za kvalitou tovaru ponúkaného v Prioroch si Šturdíková stojí dodnes: „Mali sme svoje laboratóriá, v ktorých sa testovalo všetko vrátane tovaru dovezeného z Ázie. Nestávalo sa, aby rôzny šmejd zachytila až obchodná inšpekcia ex post, ako sa to deje v súčasnosti, u nás sa nedostal ani na pulty.“
Foto: Pravda, Miroslav Čaplovič
Bratislavský Prior bol taký populárny, že po celom Slovensku za organizovali odborárske zájazdy s jediným cieľom – navštíviť tento obchodný dom.
Nie sme kolónia, prosím
Začiatkom 90. rokov kúpila obchodné domy Prior americká firma K-Mart a od roku 1996 prešli do vlastníctva britskej spoločnosti Tesco.
Noví majitelia menili prevádzkové podmienky bratislavského Priora, napríklad v ňom pribudla počítačová herňa a zmizla reštaurácia. Okolie na Kamennom námestí sa zmenilo na hromadu stánkov bez ladu a skladu, na parkovisko a vyhľadávané miesto bezdomovcov.
Určite aj to prispelo k úvahám o zbúraní budovy a postavení niečoho nového. O lukratívne miesto začali bojovať developeri a rôzne lobistické skupiny.
Foto: Pravda, Miroslav Čaplovič
Boj vrcholil pred 13 rokmi, keď britská spoločnosť Lordship už ohlásila búranie Priora i priľahlého hotela Kyjev. Na obranu „trojuholníka“ sa postavili viacerí odborníci aj laická verejnosť. „Je to bezprecedentný akt bezcitnosti, lebo kolonializmus sa skončil,“ vyhlásila historička architektúry Henrieta Moravčíková. „Nevidím dôvod, prečo by sme mali byť ticho a brať to ako osud.“ A upozornila, že Matušíkova kompozícia obchodného domu nemá v Európe obdobu.
Vec sa podarilo obhájiť. Dnešný majiteľ, známy žilinský podnikateľ, už o búraní neuvažuje, budovu chce zachovať a pôjde mu vraj len o modernizáciu prevádzky a zveľadenie okolia. Pôvodne chcel obchodný dom premenovať na Prešporok, teraz sa rozhodol vrátiť k pôvodnej značke Prior.
Prior otvorený 20. novembra 1968
- Eskalátory. Prvé pohyblivé schody na Slovensku.
- Zasúvacie dvere. Sklenené dvere so vzduchovou clonou sa dali úplne zasunúť do nižšieho poschodia.
- Zvonkohra. Dvanásť zvonov pod hodinami na bočnej fasáde z autorskej dielne Jaroslava Kočiša.
- Rozloha. Najväčšia celková predajná plocha 12-tisíc štvorcových metrov (vrátane spojovacej budovy).