Slovensko v slovách a obrazoch: Najstarší časopis Krásy Slovenska má 100 rokov

Krátko po vzniku Československej republiky vznikol aj časopis Krásy Slovenska, ktorý združoval turistov a milovníkov prírody. S redakciou najstaršieho slovenského časopisu, ktorý vychádza nepretržite sto rokov, spolupracovali mnohí turisti, horolezci, cestovatelia, ochranári, prírodovedci a fotografi.

, 09.02.2021 06:00
dudok chocholatý Foto:
Kŕmenie mláďaťa dudka. Fotografia z Krás Slovenska v roku 2009.

Časopis Krásy Slovenska aj dnes združuje milovníkov prírody. Jeho fanúšikovia – nebyť pandémie – sa ešte stále stretajú na zrazoch. Prítomnosť obľúbeného periodika je živá, ale pri príležitosti storočnice sa vynára aj príbeh zrodu Krás Slovenska. Časopis začal vychádzať vďaka turistike, ktorá sa v novej republike začala rozvíjať a organizovať.

Začal to turista

Jej priekopníkom na Slovensku bol Miloš Janoška (1884 – 1963), učiteľ, osvetový pracovník a regionálny historik. Tento nadšenec prírody má viac ušľachtilých zásluh – je aj spoluzakladateľom Múzea slovenského krasu, Tatranského spolku turistického a je autorom prvého po slovensky písaného sprievodcu po Vysokých Tatrách.

Bol to schopný človek, ktorý dával kultúru a prírodu do súvislostí. Takto sa stal aj spoluzakladateľom a prvým redaktorom časopisu Krásy Slovenska. Ako všestranná osobnosť a dobrý organizátor sa zaslúžil o výstavbu viacerých horských chát, bdel nad budovaním turistických chodníkov.

Miloš Janoška s priateľmi na Poludnici. Foto: archív vydavateľstva Dajama
Miloš Janoška Miloš Janoška s priateľmi na Poludnici.

Nadšenec Janoška pochádzal z Jasenovej na Orave, narodil sa v rodine evanjelického kňaza, ktorý bol neskôr biskupom. Študoval v Banskej Bystrici a v Šoproni, pôsobil ako učiteľ v Štrbe. Okrem učiteľovania bol aj horským vodcom a výsledkom jeho vodcovskej činnosti bolo práve vydanie Sprievodcu po Tatrách (týkalo sa to skúseností z rokov 1911 a 1923) a neskoršie pôsobenie v Krásach Slovenska.

Miloš Janoška, spoluzakladateľ a prvý redaktor... Foto: archív vydavateľstva Dajama
Miloš Janoška Miloš Janoška, spoluzakladateľ a prvý redaktor Krás Slovenska.

Istý čas bol školským inšpektorom v podtatranskej oblasti, ale naďalej zostal aktívnym propagátorom slovenských krás. V praxi aj v časopise tohto názvu. Zomrel v roku 1963 v Liptovskom Mikuláši. Mal tesne pred osemdesiatkou a jeho smrť zarmútila mnohé srdcia. Janoška ešte aj na konci života chodil na výlety. Ako spomína jeho dcéra, často ho sprevádzala manželka, v mladosti zásadne v sukni, lebo ženy nohavice ešte nenosili.

Odvtedy sa mnohé zmenilo a vo Vysokých Tatrách už vyrastá štvrtá generácia, ktorá pokračuje v jeho chlapskej práci začatej pred polstoročím. Janoška zliezol všetky tatranské bralá a do Tatier priviedol množstvo milovníkov prírody, a to aj z Čiech. Bol by to vraj dnes pekný regiment, keby sa zišli všetci, ktorých Miloš Janoška po Tatrách povodil.

Takéto stretnutia, hoci nie s takým množstvom ľudí, sa od jeho smrti aj dejú. Prvý zraz fanúšikov Krás Slovenska sa konal v roku 1964 a jeho mottom bola práve spomienka na Miloša Janošku. Zišli sa v posledný májový deň na Veľkom Choči. Spomenuli si tam aj na Hviezdoslava, ktorý mal k tomuto vrchu blízko a rozhodli sa, že sa na tom mieste budú stretávať pravidelne. Miesto sa síce postupne menilo, ale zámer vydržal.

Krása na čítanie

Vráťme sa však ešte do vzdialenejšej minulosti. Samotný časopis Krásy Slovenska vznikol v januári 1921. Odvtedy nepretržite vychádza a mapuje slovenskú prírodu, jej krásu, ale aj problémy a potreby. Časopis začínal v Liptovskom Svätom Mikuláši, hlavným iniciátorom a redaktorom bol práve nám už známy Miloš Janoška. Mottom časopisu bolo poznať svoju otčinu. Prvý článok pod názvom Naše hory napísal J. Sivák a bol vyznaním slovenským horám.

V druhom článku predstavil Miloš Janoška túru hrebeňom Bašty zo Štrbského plesa a v ďalšom článku opísal Pavel Stacho krásu Šútovského vodopádu. Nasledovalo Janoškovo predstavenie Liptovských hôľ ako turistickej oblasti. Písalo sa aj o Ružomberku ako o významnom turistickom východisku. Posledným článkom úvodného čísla Miloš Janoška predstavil viaceré výstupové a zostupové trasy na Kriváni. Pridali rôzne turistické drobničky väčšinou z oblasti Tatier a odkazy redakcie.

Layout strany Krás Slovenska z roku 1921. Foto: archív Krás Slovenska
Krásy Slovenska z roku 1921 Layout strany Krás Slovenska z roku 1921.

Okrem turistických tém však čoraz významnejšiu úlohu zohrávala problematika prírodného dedičstva Slovenska a jeho ochrany. Dokonca v období prvej Československej republiky (do roku 1938) sa časopis zapojil aj do hnutia na ochranu prírody. Bolo uverejnených niekoľko článkov na podporu snáh o ochranu vzácnych a ohrozených druhov. V roku 1934 bol práve v Krásach Slovenska prvýkrát v slovenskom jazyku publikovaný kompletný projekt tatranského prírodného parku, ktorý napísal prof. Karel Domin. Toľko ako príklad, čím sa Krásy Slovenska zaoberali.

Podobné odborné a populárno-vedecké texty o prírodnom a kultúrnom dedičstve Slovenska tvoria aj v súčasnosti takmer celý obsah časopisu s celoslovenskou pôsobnosťou. Časopis mal vždy však aj iné rubriky, bol to vlastne časopis pre celú rodinu, dokonca aj pre deti. Boli v ňom príbehy, zaujímavosti, hry a krásne fotografie. Do Krás Slovenska kreslil napríklad populárny maliar Ondrej Zimka. Aj na toto obdobie si zaspomíname.

S kalíškom koňaku

Medzi priaznivcov redakcie patril tiež spisovateľ Ladislav Ťažký, ktorý prišiel dokonca na krásistický zraz a rozdával tam autogramy. Na tomto vzácnom stretnutí sa zúčastnila aj novinárka Alena Sedláková, ktorá v Krásach Slovenska istý čas pracovala. Porozprávala nám, ako si spomína na prácu v redakcii, kde bol v tom čase šéfredaktorom významný publicista a svojrázna postava slovenskej žurnalistiky Jozef Dunajovec.

„V redakcii Krás Slovenska som robila na začiatku deväťdesiatych rokov,“ začína rozprávanie Alena Sedláková. „V rozpore so svojím menom sídlila redakcia jedného z najkrajších slovenských periodík v nevzhľadných stavbárskych búdach, ktoré zrejme zostali na stavenisku omylom po dokončení Domu športu na Vajnorskej ulici. Vnútri tmavých preglejkových miestností všetko vŕzgalo, ale mne sa táto budova napodiv zdala útulná. Možno to bolo tým, že šéfredaktorom bol môj kolega z Nového slova, dobrý človek a skvelý publicista Jozef Dunajovec. (V Starej Ľubovni ho zásadne volali pán Dunajec.)

Pracovný deň sa začínal uňho v kancelárii, kde ponúkol vlašské orechy z vlastnej záhrady, stopôčku koňaku a svoju koncepciu Krás. Je pravda, že ich videl inak, ako jeho predchodcovia. Dovtedy boli Krásy Slovenska predovšetkým o horách, Dunajovec priniesol aj pôvab nížin.

Prvé číslo, ktoré sme pripravili, bolo venované Komárnu. V časopise sa predstavili komárňanská pevnosť, lodenice, Franz Lehár i Mór Jókai aj vrcholoví kanoisti, nechýbala pozvánka na vodácke cesty po Malom Dunaji, na turistiku Pohronskou pahorkatinou či Kováčovskými kopcami. V tomto aj ostatných číslach venovaných jednotlivým regiónom vždy dával priestor aj miestnym autorom – historikom, prírodovedcom, turistom, fotografom, všetkým, ktorí vedeli slovom alebo obrazom sprístupniť nejaký krásny kút Slovenska.

V komárňanskom čísle čaro Podunajska ilustrovali fotografie Ester Plickovej. K dlhoročným spolupracovníkom Krás Slovenska patrili aj ďalší skvelí fotografi-krajinári ako František Šlachta, Dionýz Dugas, Alexander Jiroušek, Ján Sláma, Ján Lacika a ďalší.“

Zelený klobúčik pána Ružeka

Nezabudnuteľným členom redakčného kruhu bol modranský rodák pán Milan Ružek, pripomína Alena Sedláková. Bol to turista, legendárny značkár, ktorý za svoj dlhý život vyznačkoval 2700 km turistických chodníkov, kartograf, milovník vína a spoluzakladateľ Malokarpatskej vínnej cesty, iniciátor a organizátor stavby rozhľadne na Veľkej Homoli.

Práve tohto dlhoročného člena Klubu slovenských turistov a lyžiarov stretla ako prvú osobu v prvý deň po svojom nástupe do redakcie. "V turistických topánkach a károvaných podkolienkach, zelenom klobúčiku a s batohom na chrbte, so šťastným úsmevom vo vetrom ošľahanej tvári zahlásil: Práve idem zo školy lesnej múdrosti. Na chvíľu som onemela. Žiaden účastník z množstva školení, kongresov, konferencií, seminárov, ktoré v tých časoch vytvárali víziu budúceho smerovania Slovenska, žiaden odborník na malú či veľkú privatizáciu, vstup našej krajiny do Európy či transatlantických štruktúr nevyžaroval toľko čistej radosti, naplnenia a vnútornej istoty ako pán Ružek. Dodnes sa teším na príležitostné stretnutia s ním v malokarpatských viniciach.

V pamäti mi ostali aj Krásy Slovenska venované Starej Ľubovni a Zamaguriu, Bardejovu, východoslovenským dreveným kostolíkom, Topoľčiankam a pohoriu Tríbeč, každý región ponúkal príležitosť na objavovanie prírodných či kultúrno-historických cenností. Na služobné cesty sme chodili starou hrdzavou škodovkou, ale nálada bola vždy dobrá. Aj časopis sa vtedy robil tak, že na stroji prepísané rukopisy spolu s fotografiami, väčšinou čiernobielymi, len obálky boli farebné, a s maketou grafickej úpravy, ktorú zakreslil akademický maliar Štefan Pavelka, sa zabalili do balíčka a ten sme z Hlavnej stanice poslali vlakom do Neografie v Martine. Tak to bolo v dobe preddigitálnej,“ rozpráva Alena Sedláková s úsmevom.

Stretnutie krásistov na Prednej Magure v roku... Foto: archív vydavateľstva Dajama
Krásy Slovenska, stretnutie Stretnutie krásistov na Prednej Magure v roku 2007.

Slovensko ospievali

Krásy Slovenska mali veľa prívržencov – krásistov, ktorí sa každoročne stretávali na turistických zrazoch. Alena Sedláková spomína: "Na jedno také stretnutie na Klenovskom Vepri vo Veporských vrchoch sme cestovali spolu so spisovateľom Lacom Ťažkým. Účastníci zrazu, a boli ich stovky, už svojho obľúbeného spisovateľa čakali a tam na Vepri mal veru čo robiť, aby popodpisoval knižky všetkým, ktorí si ich niesli poctivo hore. Nemám rada masové podujatia, ale toto bolo neformálne, úprimné stretnutie ľudí, ktorí radi chodia do prírody a radi čítajú dobrú literatúru. Aj Ladislav Ťažký sa tomu veľmi tešil.

Milú spomienku mám na Sväťa Krna, spolupracovníka Krás Slovenska. Raz priniesol do redakcie svoje drobné literárne útvary venované cieľom jeho turistických vychádzok po Slovensku. Svetobežník Sväťo toho pochodil a napísal veľa, ale vtedy ponúkol so všetkou svojou skromnosťou perly.

Jedna z nich bola venovaná vysokotatranskej Vysokej, ktorá sa mu odhalila v svojej plnej kráse, bez závoja hmly, až na tretí pokus. Vo svojom texte jej za to ďakoval. Je jedným z tých, ktorí chodia do prírody nie preto, aby ju dobývali, ale aby sa ňou, vyzbrojení pokorou a trpezlivosťou, nechali očarúvať. Takými turistami sa obklopovali Krásy Slovenska.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #turisti #príroda #Miloš Janoška #krásy Slovenska #časopis