Slovensko bude reprezentovať luxusná loď. Albertina

Pán Sivák šéfuje lodnej spoločnosti Riseday, ktorá prevádzkuje tri výletné lode. Na svoju prvú loď nastúpil vďaka klavíru. Začal hrať v piano bare, neskôr pracoval pre cestovnú kanceláriu. Deväť rokov sa plavil na rôznych lodiach po takmer všetkých splavných tokoch v Európe. Kým sa raz nedal do reči s čerstvým majiteľom výletnej lode. Pán Sivák mu radil, čo na lodi zlepšiť, až ho majiteľ na konci sezóny oslovil s ponukou spolupráce.

Jeho vzťah k lodiam a lodným spoločnostiam sa v tom okamihu preklopil. Už nebol zamestnancom, ale zamestnávateľom. Už nebol človekom, ktorý svet lodí iba spoznáva, ale začal navrhovať vlastné riešenia. Nápad postaviť úplne novú výletnú loď, originálny prototyp podľa vlastného návrhu, ktorý nekopíruje zaužívané trendy, mu skrsol v hlave asi pred troma rokmi.

Albertina má vďaka jeho úsiliu slovenskú DNA. Ide o prvú loď, ktorá získa slovenský certifikát od Štátnej plavebnej správy. Dizajn exteriéru navrhla spoločnosť Werkemotion so sídlom v Bratislave. Pán Sivák sa snažil, aby takmer každý zo 65 dodávateľov bol zo Slovenska. Oceľovú konštrukciu postavili komárňanské lodenice – Strojársky podnik SAM – Shipbuilding and machinery. Na podobnom projekte nepracovali od 90. rokov 20. storočia. Hoci pôvodne mala loď vznikať v prístavoch ležiacich stovky kilometrov južnejšie. V Srbsku.

Panoráma z každého uhla

Takýto je totiž zvyčajný postup pri riečnych výletných lodiach. „Oceľovú konštrukciu zvyknú nemecké aj holandské lodenice stavať mimo Európskej únie. V Srbsku. Odtiaľ sa privezie hore a až druhá časť lode sa robí priamo v lodeniciach,“ naznačuje pán Sivák. Po niekoľkých mesiacoch uvažovania však padlo rozhodnutie, že to bude v Komárne. „Druhú fázu, vybavenie od stoličky po žiarovku, urobíme sami s dodávateľmi v súlade so všetkými normami.“

Albertina, nazvaná podľa umeleckej zbierky v Bratislave, je v súčasnosti hotová na 85 percent. Zvyšných 15 percent by radi dokončili do štyroch mesiacov. Ide zväčša o hotelové a reštauračné vybavenie, zariadenie izieb, dokončenie priečok, podláh, stropov, svetiel a podobne. „V júni by sa mohla vydať na prvú plavbu,“ sprevádza nás pán Sivák útrobami plavidla.

Albertina v celej svojej kráse

Pozrite sa, aká loď nás bude reprezentovať na riekach Dunaj, Rýn a Mohan!

Fotogaléria 5 fotiek

+2

Loď má tri podlažia, navrchu priestrannú slnečnú palubu. Všetky pasažierske kabíny majú francúzsky balkón široký dvaapol metra. Každý tak bude mať panoramatický výhľad priamo z izby. Na spodnom podlaží bude reštaurácia. Aj tu však budú mať pasažieri vďaka špeciálnej technike 360-stupňový panoramatický výhľad do okolitého prostredia vďaka obrazovkám zabudovaným do nábytku. Je to jedna z viacerých technológií, ktoré boli ušité tomuto projektu na mieru.

Bude to štvorhviezdičková loď. Ale ako hovorí pán Sivák, jeho cieľom vôbec nebolo postaviť najluxusnejšiu loď na Dunaji. „Chceli sme postaviť peknú loď, ktorá nie je štandardná. Ktorá nič nekopíruje.“

Najlacnejšie by pre lodnú spoločnosť bolo kúpiť štvrtú už „ojazdenú“ loď do portfólia, ktorú by rovnako ako tri predošlé, ktoré prevádzkuje Riseday, prerobili. „Postaviť takúto loď od nuly je oveľa náročnejšie. Ale aj zaujímavejšie. Darí sa nám ukázať, že sme schopní skoro vo vlastnej réžii postaviť novostavbu. Táto loď pritom ešte nemala na sebe ani prvý plát ocele a už sa mi ju podarilo na nemeckom trhu zazmluvniť na osem rokov.“

Štíhla a praktická

Albertina sa bude plaviť medzi nemeckým mestom Passau a maďarskou Budapešťou. Raz týždenne by mala kotviť v Bratislave.

Pri celkovom návrhu sa myslelo predovšetkým na praktickosť. Šírka aj dĺžka museli vyhovovať najmä normám, no tiež umožňujú, aby loď mohla prechádzať popod mosty. A takisto aby mohla cestovať cez Mohansko-dunajský prieplav. No ešte kvôli čomusi vyzerá aj z laického pohľadu tak „štíhlo“.

Z roka na rok je v európskych splavných riekach menej vody, čo prináša pre riečnu plavbu obmedzenia. Vplyv má na to aj klimatická kríza. Už vlani sme písali o tom, že zabezpečenie celoročnej plavby na Dunaji je čoraz náročnejšie a vyžaduje si to najmä technické prístupy. Ako napríklad bagrovanie či úprava koryta.

Foto: Pravda, Andrej Barát

Albertina, výletná loď Dokončená je na 85 percent, zvyšok chcú dotiahnuť do štyroch mesiacov.

To však vedie k negatívnemu dosahu na riečnu krajinu, stráca sa biodiverzita, poškodzujú sa mimoriadne cenné ekosystémové služby, ktoré rieka krajine poskytuje. Hydrobiológ Miroslav Očadlík už pred pár mesiacmi naznačil, že by bolo rozumnejšie nezasahovať viac do riek, ale skôr hľadať spôsoby, ako upravovať samotné lode. Aby sa dokázali plaviť aj pri nižšom prietoku. Presne to pri Albertine urobili.

„Podľa štatistík je z roka na rok obdobie nízkej vody čoraz častejšie. Obzvlášť na dolnom Dunaji,“ priznáva pán Sivák. „Na toto sme reagovali od samého začiatku, keď sme pripravovali projektovú dokumentáciu. Išlo o jeden z hlavných bodov! Keď sme robili ponorové skúšky, keď sme sledovali váhu lode, presnú pozíciu zadných propelerov. Chceli sme dosiahnuť čo najmenší ponor.“

To sa im s hodnotou 1,45 metra podarilo. „Lenže na druhej strane brehu je rýchlosť lode. Ak je ponor priveľmi plytký, loď bude pomalá. A my musíme dosiahnuť určitú rýchlosť, aby sme spĺňali cestovný poriadok. Museli sme nájsť určitý stred,“ naznačuje pán Sivák. Vôbec v celom projekte museli počas uplynulého roka hľadať viacero kompromisov, len aby loď dokončili. Niektoré veci menili za pochodu – pre koronu. Napríklad vzduchotechniku.

Rok prežitia a kompromisov

„Minulý rok bol veľmi prekvapivý asi pre každého. Ale čo sa týka turizmu a obzvlášť nášho lodného turizmu, my sme mali absolútnu stopku,“ s vráskami na čele konštatuje pán Sivák. Minuloročnú sezónu na rozdiel od mnohých ani len nezačali.

„Jedného krásneho dňa sme dostali informácie, že Dunaj sa zatvára. Štáty sa zatvárajú, nedá sa plaviť. Turisti sú obmedzení a tak ďalej. Naša sezóna sa začína bežne v apríli. V marci sme zistili, že sa nič nezačne.“

Aj keď je Dunaj medzinárodnou riekou, stačí, ak sa jeden štát uzavrie a nie je možné realizovať cestovný plán. „Ten zahŕňa na Dunaji do 10 štátov, od Nemecka až po Ukrajinu. Cesty sú fixne dané a naplánované rok alebo dva roky vopred, nedá sa s nimi flexibilne hýbať,“ opisuje pán Sivák.

Druhý problém spočíval v obmedzeniach. Reštrikcie neplatili len na súši, ale aj na lodiach. Nie všetky dokázali splniť podmienku dvojmetrových rozstupov v reštaurácii, no najmä prívod čerstvého vzduchu do všetkých miestností.

„Práve preto sme robili v projekte zmeny na vzduchotechnike. Zaviedli sme systém, ktorý privádza čerstvý vzduch do celého vnútra lode, úplne všade. Menili sme technológie za pochodu. Jednak preto, že nám postupne vypadávali dodávatelia pre koronu, niektorí prestali dodávať úplne. No aj preto, že sme si uvedomili, že korona tu nejaký čas bude. A radi by sme fungovali aj počas obmedzení,“ prezrádza pán Sivák.

Prístavom lodeníc v Komárne sa zrazu rozľahne mohutné viachlasné trúbenie. Ostatné lode zdravia Albertinu, práve sa úspešne dotkla rieky.

Záujem nepohasol

„Presne pred rokom, vo februári, som mal rozpracovanú Albertinu na 30 až 40 percent. Musel som sa rozhodnúť, čo bude ďalej. Nebolo to ľahké. Niekoľko týždňov som premýšľal o tom, či budem pokračovať so stavbou ďalej alebo nie. Vložil som do toho finančné prostriedky, ktoré boli vygenerované poslednými sezónami našich troch existujúcich lodí,“ pokračuje pán Sivák a na chvíľu sa odmlčí.

„Nakoniec som sa rozhodol, že táto novostavba musí pokračovať. Musí vzniknúť nová fungujúca loď. Odstaviť ju a nechať kus železa ležať v lodenici by bolo oveľa horšie. Nepostavená loď nikomu neslúži. Nemá zmysel čakať a stáť. Aj keď sa mi zmenil celý finančný plán. Aj keď som minulý rok prežil bez sezóny. No s bankou sme našli stredné cesty. A tento rok… ak všetko pôjde dobre a začneme v lete… Myslím, že sa to všetko pomaličky prebudí. Ale rok 2020 bol rokom, o ktorom som si ani v najhoršom sne nemyslel, že sa môže takto vyvinúť. Ale nakoniec som tu!“ usmeje sa do diaľky.

Foto: Andrej Barát, Pravda

Albertina, výletná loď, kotva Tvar a rozmery prispôsobili mostom, prieplavom aj čoraz nižším hladinám riek.

Aj napriek prebiehajúcej koronakríze sú miesta na všetkých štyroch lodiach spoločnosti Riseday rezervované na 95 percent na tento rok. Vrátane „strapatej a neučesanej“ Albertiny, z ktorej ešte trčia káble.

Bude po dlhom čase slovenskou loďou, ktorá sa nepoplaví dole, po prúde Dunaja do Čierneho mora ako väčšina lodí postavených v Komárne, ako naznačuje pán Sivák. „Ale pôjde hore. Bude sa plaviť na Rýne, Dunaji a Mohane a bude reprezentovať sama seba, Slovenskú republiku aj lodenice.“