Radosť z práce? Chlapík z Twitteru vie, ako ju nájsť

Podozrenie, že práca bývala kedysi zábavnejšia, je zrejme založené na realite. Na začiatku svojej knihy Radosť z práce to píše Bruce Daisley (po slovensky ju vydalo Lindeni). Už ten názov znie trochu provokačne, no britského bestsellerového autora považujú za jedného z najrešpektovanejších odborníkov na kultúru pracoviska a budúcnosť práce. Rodák z Birminghamu začínal vo fastfoodovej reštaurácii, prešiel zamestnaniami v rádiách a magazínoch, až sa dostal do technologických firiem ako YouTube, Google a Twitter. Čo z jeho rád sa dá využiť v koronačasoch?

03.03.2021 06:00
praca shutterstock 714083845 Foto:
Keď máte dobré internetové pripojenie, veľa práce zvládnete aj z domu, kde budete menej rušení ako v kancelárii.
debata

Daisley chápe, že výrok Steva Jobsa „musíte milovať, čo robíte“ je väčšine ľudí na nič. Skôr ich znechutí a vyvolá v nich pocit neschopnosti, pretože niečo také sa ľahšie povie, ako urobí. A čia je chyba, ak svoju prácu nemilujete? Cituje dokonca celosvetový prieskum spoločnosti Gallup, podľa ktorého len 13 percent zamestnancov pristupuje k svojej práci s nadšením a nasadením. V Británii je toto číslo len osem percent!

Žeby to bolo tým, že práce akoby stále pribúdalo a ľudia sa preto cítia pod tlakom? Práca vždy znamenala tlak, ale podľa Daisleyho predchádzajúca generácia bola uchránená pred spojením práce s osobným životom. Istá americká štúdia zistila, že 60 % pracujúcich bolo v spojení s prácou 13,5 hodiny denne počas pracovného týždňa a počas víkendov celých päť hodín, čo je dokopy 70 hodín týždenne.

Bruce Daisley: Radosť z práce Foto: Lindeni
0022003672 LINDENI OBALKA PRACA WEB VELKE Bruce Daisley: Radosť z práce

Lenže dlhší pracovný čas nie je vždy výhodnejší. Naopak, platí nepriama úmera – čím je pracovný čas dlhší, tým je naša kreativita nižšia. Pritom novým trendom je umelá inteligencia. Vraj každému zamestnaniu, kde sa ponúka menej ako 30 libier na hodinu (asi 34 eur), hrozí ovládnutie robotmi. Čím je práca rutinnejšia, tým jednoduchšie je nahradiť človeka strojom. Takže ak máme prežiť následky nástupu umelej inteligencie, musíme rozvíjať tvorivejšie pracovné odvetvia – znie Daisleyho záver.

Dobrá správa však je, že podľa tohto britského experta si každý z nás môže urobiť prácu zábavnejšou.

V sobotu nepracujte

Daisley píše, že nováčikovia v investičnom bankovníctve sa bežne podvolili 15-hodinovému pracovnému dňu, od 8.00 do 23.00, za šancu stať sa jedným z 0,1 % superboháčov. Pre prísľub rozprávkového platu vydržali aj pár rokov bez poriadneho spánku. Už o pár rokov však prišli fyzické následky – výrazné chudnutie, vypadávanie vlasov zo stresu, návaly úzkosti, nespavosť.

Po troch, štyroch rokoch extrémnej prepracovanosti hrozí cukrovka, problémy so srdcom či rakovina. A tiež psychické následky – rôzne závislosti (drogy, alkohol, porno), strata súcitu s ostatnými, depresia, úzkosť. V auguste 2013 jeden praktikant Bank of America Merrill Lynch skolaboval a zomrel na epileptický záchvat. Keď objavili jeho telo, kolegovia prezradili, že celé tri dni nespal.

Až to vyburcovalo sektor k zlepšeniu pracovnej kultúry. Na jeseň 2013 firma Goldman Sachs požiadala svojich nových pracovníkov: „Prosíme vás, v sobotu nepracujte.“ Vraj ich zamestnanci by nemali pracovať viac ako 70 až 75 hodín týždenne. Potom firma Goldman Sachs prišla s pravidlom, že zamestnanci by mali byť mimo pracoviska od 21.00 v piatok až do nedeľného rána. Sobotné pravidlo zaviedli aj v Credit Suisse a v Bank of America Merrill Lynch navrhli, aby zamestnanci nepracovali viac ako 26 dní v mesiaci.

Daisley tvrdí, že svet ničí epidémia vyhorenia a nielen v bankovníctve platí: použiť a odhodiť. Práve preto je dôležité dobíjať si baterky.

Open space je peklo

Aj v koronačasoch mnoho ľudí potrebuje dochádzať na pracovisko. Dnes sú čoraz častejšie veľkopriestorové otvorené kancelárie. Daisley pripomína, že klasickú kanceláriu mnohí brali ako pozostatok hierarchie. Upúšťa sa od systému „králikárne“, čím spoločnosti naznačujú, že sú si zamestnanci rovní.

No open space kancelárie sú populárne aj preto, že sú veľmi lacné. Vyzerajú štýlovo, sú svetlé, no pokiaľ ide o produktivitu, je to katastrofa. Keď v istej ropnej spoločnosti zaviedli takéto priestory, po čase sa ukázalo, že nové priestory sú rušivé, stresujúce a ťaživé. Zamestnanci sa necítili vzájomne spätí, ale naopak – osamelí, vzdialení, nespokojní a rozčúlení. Produktivita klesala.

Daisley cituje aj ďalší prieskum, kde zistili, že po prechode na otvorené kancelárie vzrástol počet e-mailov medzi zamestnancami o 56 % a osobné rozhovory klesli o tretinu. Novozélandská štúdia zistila, že ľudia v nich sú frustrovaní, lebo nedokážu riadne vykonávať svoju prácu.

V takýchto priestoroch sú podľa prieskumov ľudia vyrušení priemerne každé tri minúty – otázkami kolegov či útržkami rozhovorov. Pritom návrat k sústredeniu trvá osem až dvadsať minút. Ak softvérový vývojár pracuje naraz na piatich projektoch, tak 75 % času strávi prepínaním pozornosti medzi nimi. Na jeden projekt mu tak ostane len 5 % pozornosti.

Čo teda navrhuje Daisley? Pripomína pravidlo reklamného textára a kreatívneho riaditeľa Ogilvy One Roryho Sutherlanda: Do práce by sme mali chodiť len preto, aby sme sa stretávali a zhovárali s ľuďmi. Posielať e-maily možno s dobrým internetovým pripojením aj z domu, pričom zamestnanec ušetrí čas na cestovanie.

Ešte lepšie je vyhradiť si čas na „mníšske ráno“ – prísť do kancelárie napríklad až o 11.00 a dovtedy pracovať doma a nedať sa rušiť telefonátmi ani e-mailami. Daisley je tiež zástancom používania slúchadiel na pracovisku, lebo izolujú od ruchu v kancelárii – no najlepšie ráno. Okolo obeda si ich ľudia majú zložiť, aby sa zblížili a diskutovali.

Aj mafia radí prechádzky

S ďalším Daisleyho odporúčaním je to v čase zákazu vychádzania ťažšie – pre nárast tvorivého myslenia sú dobré prechádzky. Obľubuje ich spisovateľka J. K. Rowlingová a rád sa prechádzal aj filozof Soren Kierkegaard či spisovateľ Charles Dickens. Autor Olivera Twista napísal ešte ďalších 14 románov, stovky poviedok a ešte bol zamestnaný aj ako editor v časopise. Pracoval v intenzívnych päťhodinových blokoch denne od 9. do 14. a potom sa vybral na desať- až dvanásťmíľovú prechádzku.

Aj výskumníci už zistili, že 81 percent ľudí malo lepšie nápady, keď kráčali, ako keď sedeli. Dokonca aj pracovné schôdzky sa dajú vybaviť počas prechádzok. Kto sa obáva, že na verejnosti nie je vhodné rozprávať o pracovných problémoch, tomu pripomína výrok newyorského mafiánskeho bosa Josepha C. Massina: „Nikdy sa nezhovárajte v klube, v aute, po telefóne ani vo svojom dome.“ Najbezpečnejšie na osobné rozhovory sú vraj prechádzky ulicami. A keď mafia považuje prechádzky za bezpečné, ani my sa vraj nemusíme báť rozprávať na verejnosti o svojom budúcoročnom marketingovom plá­ne.

Zbytočné schôdze

K radosti z práce pomôže aj odstrániť unáhlenosť. Aj vy vo výťahu stláčate tlačidlo pre rýchlejšie zatvorenie dverí? Máte pocit, že činnosť = aktivita? Daisley pobaví informáciou, že v roku 2004 vyšiel v New York Times článok o tom, že tlačidlá na semaforoch pre chodcov počas dopravnej špičky ani nefungujú. Majú len vyvolať placebo účinok. Vraj sme obklopení zariadeniami, ktoré nám klamú, len aby uspokojili našu potrebu niečo robiť.

Lenže výsledkom je len ťaživý pocit nepokoja. Ľudia posielajú denne desiatky e-mailov a často schôdzujú. Podľa najnovších prieskumov priemerný britský kancelársky pracovník strávi schôdzami 17 hodín týždenne! V USA je to vraj až 23 hodín týždenne. Autor knihy The Organized Mind Daniel Levitin zistil, že v porovnaní s rokom 1986 spracovali v roku 2011 Američania päťnásobné množstvo informácií, teda asi 175 novín. Počas voľného času spracujeme stotisíc slov denne!

Daisley varuje: ustavičná zaneprázdnenosť neznamená, že stihneme viac. Londýnski architekti mávali kedysi jednu schôdzu týždenne, dnes majú schôdze, kde preberajú predchádzajúce schôdze, ale stále stavajú rovnaké množstvo budov. Vystríha tiež pred používaním skratky ASAP (as soon as possible – čo najskôr) – len to ľudí stresuje. Pritom chvíľa ticha a pokoja zníži úzkosť a podporí tvorivosť. Stres a tvorivosť sú nepriateľmi.

Pauzy pomôžu

Vedci tvrdia, že známky stresu vykazuje takmer polovica ľudí, ktorí si pracovné e-maily čítajú mimo pracovnej doby. Každý e-mail pridáva ďalšiu úlohu. Na konci pracovnej doby je kreativita ľudí takmer na nule. Dosah stresu z e-mailov možno zmierniť jednoducho – vypnúť si upozornenia v mobile či počítači. Tie totiž podľa niektorých vedcov prebúdzajú symptómy ADHD – poruchy aktivity a pozornosti. Navyše nás nútia prepínať pozornosť a znižovať kvalitu práce. Keď je to nutné, ľudia vás môžu kontaktovať telefonicky. A neposielajte kolegom e-maily cez víkend.

Určite nevynechávajte pauzu na obed – inak príde psychická i fyzická únava a chronické vyčerpanie. Výkon po vynechanej obednej pauze trpí najviac. Sudcovia sú popoludní náchylnejší na tvrdšie tresty a doktori na nepresné diagnózy. Navyše vedci z Oxfordskej univerzity zistili, že jedenie osamote prispieva k celkovému pocitu osamelosti.

Ak však jete s kolegami, vylučujú sa endorfíny a budete šťastnejší. Keď sa ľudia pri obede zhovárajú, zvyšuje to kvalitu ich práce – čo platí pre všetky pracovné odvetvia. Akurát rozhovory nesmú byť silené – počúvať reči šéfa o jeho novom aute môže byť rovnako vyčerpávajúce ako vybavovanie pracovnej agendy za stolom, dodáva Daisley.

A čo najviac zlepší výkon? Výdatný spánok – podporí tvorivosť aj pamäť, zabraňuje srdcovocievnym chorobám, pomáha proti prechladnutiu a robí nás šťastnejšími. A je zadarmo.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #práca #knižná novinka #pracovisko #home office #radosť z práce