Strely krátkeho doletu sú pre teroristov z Hamasu, ktorí ovládajú palestínske Pásmo Gazy, hlavnou zbraňou. Extrémisti ich výrazne využili aj v zatiaľ poslednom kole konfliktu. Hamas a Islamský džihád zasypali Izrael raketami. Pri útokoch zahynulo 13 ľudí. Izrael nazval odvetnú akciu Strážca múrov. Na palestínskej strane si boje trvajúce od 10. do 21. mája vyžiadali viac ako 240 mŕtvych, z toho 66 detí.
Výnimočný systém
Relatívne nízky počet obetí v Izraeli je určite možné pripísať protivzdušnej obrane. V čom je Železná kupola výnimočná?
"Líši sa od iných systémov ako Patriot alebo THAAD tým, že bola špecificky vytvorená na zachytenie terčov s kratším doletom, teda takých striel a projektilov, ktoré letia pomalšie. Umožňuje to využívať oveľa menšie a lacnejšie rakety. Je to však len jedna súčasť izraelskej integrovanej siete protivzdušnej a protiraketovej obrany. K jej sofistikovanejším zložkám patria systémy Patriot, Šíp a Dávidov prak,“ uviedol pre Pravdu Justin Bronk, expert na vojenské technológie z britskej organizácie RUSI.
Funkčnosť Železnej kupoly dáva vláde čas a možnosti robiť rozhodnutia, ktoré by sa inak možno rodili pod oveľa väčším tlakom.Gabriel Ben-Dor, riaditeľ Programu výskumu národnej bezpečnosti na univerzite v Haife
Železnú kupolu vymysleli v Izraeli. Na jej vývoji sa podieľali spoločnosti Rafael Advanced Defense Systems a Israel Aerospace Industries. Krajina systém používa od roku 2011. Podľa toho, čo vieme, sa technologicky odvtedy Železná kupola zásadne nezmenila, hoci postupne ju zlepšujú. Izraelská armáda napríklad vo februári robila ďalšie skúšky systému v súvislosti s jeho využitím na vojenských plavidlách. Potom by mohol chrániť ropné plošiny či námorné cesty.
Železná kupola má tri hlavné zložky. Detekčný a sledovací radar, riadiace centrum a odpaľovaciu jednotku. "Železná kupola dokáže zamerať ciele vo vzdialenosti 4 až 70 kilometrov a vo vzduchu ich zničiť strelami Tamir. Systém dokáže rozlíšiť medzi raketami, ktoré ohrozujú obývané oblasti, a tými, ktoré smerujú niekam, kde nemôžu spôsobiť väčšie škody. Táto schopnosť je kľúčová v situácii, keď musí Železná kopula naraz čeliť veľkému počtu vypálených striel,“ opisuje systém Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone.
Čítajte viac Komisárka OSN: Izrael mohol v pásme Gazy spáchať vojnové zločiny
"Je to obrovský úspech. Konzistentne má Železná kupola 90-percentnú úspešnosť vrátane konfliktu, ktorého sme boli práve svedkami. Na izraelskej strane zásadným spôsobom prispela k zníženiu počtu obetí,“ povedal pre Pravdu Gabriel Ben-Dor, riaditeľ Programu výskumu národnej bezpečnosti na univerzite v Haife.
Okrem toho má podľa experta systém svojím spôsobom podiel na tom, že sa konflikt, aký sme medzi Izraelom a palestínskymi skupinami videli ešte pred niekoľkými dňami, nerozhorel do niečoho ešte väčšieho. "Funkčnosť Železnej kupoly dáva vláde čas a možnosti robiť rozhodnutia, ktoré by sa inak možno rodili pod oveľa väčším tlakom. Čo keby raketa vystrelená z Gazy napríklad zasiahla škôlku s deťmi? Železná kupola prispieva k tomu, aby sa to nestalo. Ale keby k tomu došlo, izraelská vláda by musela reagovať veľmi rýchlo a tvrdo,“ pripomenul Ben-Dor.
Samozrejme, Železná kupola nie je neomylná. Izraelská armáda priznala, že počas konfliktu systém zostrelil aj jej vlastný dron. Je to len jeden zverejnený incident. No podľa denníka Times of Israel je to dôležitá informácia. Medzinárodné letecké organizácie totiž dovolili Izraelu, aby mal počas bojov otvorený vzdušný priestor pre komerčnú dopravu na základe toho, že Železná kupola by mala vedieť rozlišovať medzi cieľmi.
Falošný pocit bezpečia?
Bezpečnostný analytik Ahron Bregman z King's College v rozhovore pre Pravdu upozornil aj na to, že úspešnosť 90 percent je do istej miery zradná. „Musíme si pripomínať zlyhania Železnej kupoly. Fakt, že nezachytí 10 percent rakiet, by pri väčšom konflikte, aký môže prísť napríklad s libanonským radikálnym hnutím Hizballáh, viedol k masívnym škodám. Je v ľudskej povahe, že sa sústreďujeme na úspechy. No 90-percentná úspešnosť proti raketám Hamasu vytvára aj pocit falošného bezpečia. Väčšina Izraelčanov nevie alebo lepšie povedané nechce vedieť, aké by boli následky vojny s Hizballáhom. Neboli by chránení,“ tvrdí Bregman.
Podobne to vidí Bronk. "Úspech Železnej kupoly je dôležitý aj z politického hľadiska. Zmenila model odstrašenia medzi Hamasom a Islamským džihádom a Izraelom. Neposkytuje však dostatočnú ochranu pred arzenálom Hizballáhu, čo môže u niekoho v Izraeli viesť k pocitu falošného bezpečia,“ myslí si expert.
Foto: SITA/AP
Ben-Dor súhlasí, že na Hizballáh by Železná kupola nestačila. "Ale vojna s ním by vyzerala inak ako s Hamasom. Všetci vieme, že Hizballáh je oveľa vážnejší nepriateľ. Keby však na Izrael začal strieľať, nezastavila by ho len protivzdušná obranu. Nasledovala by oveľa agresívnejšia vojenská operácia. Hizballáh však nemá dôvod vyprovokovať veľký konflikt. Vie, že Izrael by na neho tvrdo zaútočil. Hizballáh by v takej vojne mohol prísť o veľa. Je súčasťou Libanonu, závisí od jeho obyvateľov a je aj vo vláde. Od konfliktu v roku 2006 sa Hizballáh proti Izraelu nepokúsil o nič väčšie,“ pripomenul Ben-Dor.
Napriek tomu, že Železná kupola má limity, zatiaľ dobre obstála aj pri pokusoch Hamasu zasypať ju čo najviac raketami, aby otestoval jej možnosti. Preto je o systém vo svete záujem. "Väčšina krajín, ktoré investujú do protiraketovej obrany, sa sústreďuje na strely, ktoré majú dlhší dolet a sú rýchlejšie. Viac sa zaujímajú o iné systémy, nie o Železnú kupolu. Ale k raketám kratšieho doletu sa čoraz častejšie dostávajú neštátni aktéri. Z tohto dôvodu je možné, že dopyt po Železnej kupole sa medzi krajinami v budúcnosti bude ešte zvyšovať,“ predpokladá Bronk.