Foto: Shutterstock
Ako dôvod, prečo sa v New Yorku začali stavať mrakodrapy, sa zvyčajne uvádza nedostatok miesta. Keďže Manhattan je ostrov, zástavba mala svoje hranice a jediný spôsob, ako ju rozšíriť, bolo stavať do výšky.
Významnú úlohu však zohral i hospodársky rozmach v 20. rokoch minulého storočia, ktorý podnikateľov napĺňal optimizmom a túžbou ukázať svetu svoje bohatstvo a prestíž.
Čítajte viac Na vrchol mrakodrapu v New Yorku bežal Žilinčan 12 minút
Až do roku 1930 viedla rebríček najvyšších budov sveta newyorská stavba Woolworth Building z roku 1913. Siahala do výšky 241 metrov, ale o svoj rekord mala čoskoro prísť. Niektoré firmy začali totiž pripravovať vlastné mrakodrapy a v snahe poraziť súperov sa ich snažili potiahnuť čo najvyššie.
Jedným z účastníkov „pretekov do neba“, ako to nazvala dobová tlač, sa stalo i konzorcium The Empire State (Imperiálny štát). Išlo o skupinu bohatých investorov, ktorí si zvolili meno podľa prezývky štátu New York.
Získali pozemok na Piatej avenue v centre Manhattanu, kde stál luxusný hotel Waldorf-Astoria. V ponuke mal až 1 300 izieb, čo z neho robilo najväčší hotel na svete. Investori ho však zbúrali, aby na jeho mieste postavili moderný mrakodrap.
Podľa pôvodného plánu mal mať 50 poschodí, no postupne ho zväčšovali na 60 a 80 poschodí, teda až do výšky 300 metrov. Ani to nestačilo, lebo konkurencia bola silná.
Kto z koho
Keď spoločnosť The Empire State ešte len schvaľovala projekt, iné firmy už stavali. Ambície dosiahnuť čo najbližšie k oblakom mali aj stavitelia ďalších dvoch budov – mrakodrapu na Wall Street a stavby Chrysler Building. Aj tí svoje projekty dodatočne upravovali, aby si zabezpečili prvenstvo.
Vežu 40 Wall Street napríklad zvýšili zo zamýšľaných 260 na 283 metrov, čím sa dočasne stala najvyššou budovou sveta. Projektanti 77-poschodovej stavby Chrysler Building si však poradili a v októbri 1929 pridali na jej špicatú strechu oceľový hrot. Celkovú výšku budovy tak posunuli na 319 metrov a víťazstvo bolo ich.
Foto: Radovan Krčmárik, Pravda
Nie však nadlho. Ani spoločnosť The Empire State nezaháľala a súperenie brala naozaj vážne. Svojej budove spočiatku pridala ďalších päť poschodí, ale z obavy, aby konkurenti zase niečo nevymysleli, plány ešte raz zmenila. Pre istotu.
Na vrchol tak pribudla 16-poschodová kovová „koruna“ vysoká 61 metrov, a aby výhra bola dokonalá, aj 68-metrový kotviaci stožiar. Výška strechy tým dosiahla závratných 380 metrov a o víťazovi „pretekov“ nebolo pochýb.
V roku 1953 budova nakoniec „povyrástla“ až na 443 metrov, keď k nej pripevnili ešte 60-tonovú anténu na rozhlasové vysielanie.
Bez strachu z výšky
To, čo si na stavbe Empire State Building zaslúži obdiv, je i rýchlosť, s akou ju vybudovali. Stavebné práce sa začali 17. marca 1930 a impozantný mrakodrap v štýle art deco potom rástol priemernou rýchlosťou štyri a pol poschodia za týždeň.
O dovoz stavebného materiálu sa staralo dvesto nákladných áut. Každý deň dodávali zhruba 16-tisíc tehál, 5 000 vriec cementu a 340 kubíkov piesku. Obrovská bola tiež spotreba ocele.
Čítajte viac Newyorský mrakodrap má problém s Matkou Terezou
Na stavbe pracovalo vyše 3 500 robotníkov vrátane povestných Mohawkov. Indiáni z tohto kmeňa sa vtedy často využívali pri podobných projektoch, lebo sa tradovalo, že nemajú strach z výšky a vždy si zachovajú pevné nervy. Všimli si to už Kanaďania, keď v roku 1886 budovali most blízko ich rezervácie.
Odborníci si ich nebojácny prístup vysvetľovali tým, že ho zdedili po predkoch, ktorí lozili po skalách a zdolávali pereje, vďaka čomu vraj vedeli udržiavať rovnováhu. Tento mýtus vydržal až do roku 1958, keď výskum odhalil, že mohawskí stavbári nie sú výnimoční – vo výškach sa boja rovnako ako ostatní, no hrdosť ich kmeňa im bráni, aby to priznali.
Foto: Shutterstock
Vraví sa, že investori pri stavbe mrakodrapu rátali s „povolenými stratami“ – jeden mŕtvy na jedno poschodie, a keďže Ameriku sužovala hospodárska kríza, za plotom staveniska vraj denne postávali nezamestnaní zúfalci, vyčkávajúc, kedy nahradia robotníkov, čo sa práve zabili.
To všetko sú však legendy. V skutočnosti pri celej stavbe Empire State Building zahynulo „len“ päť ľudí. Jedného zrazil nákladiak, druhého pritlačil výťah, ďalší skonal po výbuchu a dvaja pri páde z výšky.
Už 19. septembra 1930 stavbári postavili vrchnú časť oceľovej konštrukcie a 11. apríla 1931, po 410 dňoch od začiatku prác, bola stavba hotová. Aj celkové náklady (spolu s asanáciou hotela) dosiahli len 40,9 milióna dolárov, čo bolo takmer o 20 miliónov menej ako plánovaný rozpočet.
Nový mrakodrap slávnostne otvorili 1. mája 1931. Na ceremónii sa zúčastnilo viac ako 350 hostí, medzi ktorými nechýbal ani vtedajší prezident USA Herbert Hoover.
Slávna, ale prázdna
Po dostavbe Empire State Building bolo jasné, že ju v najbližších rokoch nič neprekoná, pretože hospodárska kríza takým projektom nepriala. Vďaka filmu King Kong z roku 1933, ktorého najdramatickejšia scéna sa odohráva na vrchole mrakodrapu, spoznali budovu aj milióny divákov po celom svete.
Pokiaľ však ide o návratnosť investícií, bolo to fiasko. V dôsledku krízy zostala drvivá väčšina kancelárií prázdna. V prvom roku po otvorení objektu sa napriek mohutnej mediálnej kampani a reklame podarilo prenajať iba asi pätinu priestorov, ktoré obsadili veľké spoločnosti, banky a zástupcovia priemyslu.
Nepomohli ani triky, keď na prázdnych poschodiach nechávali svietiť, aby nepôsobili tak opustene. Obyvatelia New Yorku preto mrakodrap vtipne premenovali na „Empty State Building“ (Prázdna štátna budova).
Nevyšiel ani zámer vlastníkov, aby vrchol veže slúžil ako nástupište pre vzducholode. Bolo to veľmi nepraktické a pre silný vietor i dosť nebezpečné. V septembri 1931 sa síce jedna vzducholoď pokúsila pristáť pri stožiari budovy, ale dostala sa do takého vzdušného víru, že len zázrakom unikla katastrofe.
Foto: Radovan Krčmárik, Pravda
Jedinou útechou zostávali turisti, ktorých lákal úchvatný pohľad z veže mrakodrapu. Za jasného počasia odtiaľ vidno až do vzdialenosti 120 kilometrov. Cesta výťahom na vyhliadkovú plošinu stála dolár a vďaka tejto atrakcii zarobili majitelia budovy prvý rok asi dva milióny, čo bolo toľko, ako dostali od všetkých nájomcov.
Na pokrytie nákladov to však bolo málo, takže ich straty boli obrovské, hoci šetrili, ako sa dalo. Napríklad výťahy – okrem tých pre turistov – často nepremávali vyššie ako po 45. poschodie.
Bombardér a samovraždy
Situácia sa začala zlepšovať až po druhej svetovej vojne, keď sa budova konečne zapĺňala. V roku 1955 sa dočkala i uznania – Americká spoločnosť stavebných inžinierov ju zaradila do zoznamu „siedmich divov moderného staviteľstva“.
V roku 1973 však Empire State Building stratila pozíciu najvyššej budovy sveta, keď ju prekonali veže Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku (so 110 poschodiami merali 417 metrov – bez antény).
Po teroristickom útoku z 11. septembra 2001, ktorý spôsobil ich pád, sa Empire State Building načas opäť stala najvyššou budovou v New Yorku a druhou najvyššou v USA. A dnes? Napriek tomu, že sa stavia čoraz vyššie, zostáva siedmou najvyššou budovou v New Yorku, deviatou v USA a 49. vo svete.
Jej príbeh je plný úspechov i pádov, slávy aj sklamania. Z tých nešťastnejších udalostí možno spomenúť požiare, prípady streľby alebo nehodu z júla 1945, keď do budovy medzi 79. a 80. poschodím narazil americký bombardér B-25, ktorý pre zlú viditeľnosť v hustej hmle klesol príliš nízko. Štrnásť ľudí pri tom zahynulo.
Foto: Radovan Krčmárik, Pravda
Iní, naopak, mrakodrap využívajú na dobrovoľný odchod zo života. Na Empire State Building zaznamenali už vyše 30 pokusov o samovraždu. Najznámejšou obeťou je 23-ročná Evelyn McHaleová, ktorá v máji 1947 zoskočila z vyhliadkovej plošiny na 86. poschodí.
Pekná mladá žena s perlovým náhrdelníkom a bielymi rukavičkami dopadla na zaparkovanú limuzínu, no aj po smrti pôsobila tak pokojne a elegantne, že fotografia, ktorá ju zachytila pár minút po páde, dostala názov „najkrajšia samovražda“.
Čítajte viac Muž sa zabil po páde z Empire State Building
Dvaja ďalší „skokani“ môžu zase hovoriť o šťastí. Ženu, ktorá v decembri 1972 vyskočila z 86. poschodia, zatlačil vietor na 85. poschodie, vďaka čomu vyviazla iba so zlomeným rebrom. Rovnako dobre dopadol i jej 33-ročný nasledovník v apríli 2013.
Empire State Building
- S anténou má výšku 443,2 metra, má 102 poschodí, hmotnosť asi 365-tisíc ton, 73 výťahov a 6 514 okien.
- Od roku 1978 sa tu koná súťaž v behu na 86. poschodie, pri ktorom treba vystúpiť po 1 576 schodoch. Tí najlepší to dokážu za deväť a pol minúty.
- Priemerne 25-krát za rok zasiahne anténu na vrchole mrakodrapu blesk.
- V roku 1932 usporiadali na 82. poschodí seansu, počas ktorej vyvolávali ducha nebohého vynálezcu Thomasa A. Edisona.
- Pri príležitosti 50. výročia premiéry filmu King Kong sa istá balónová spoločnosť pokúsila zopakovať známu scénu z vrcholu veže. Projekt za 150-tisíc dolárov zlyhal, keď sa 25-metrový nafukovací King Kong poškodil, takže ho nemohli naplniť vzduchom. O niekoľko dní neskôr sa to podarilo, ale iba na krátky čas.