Zadusí umelý megaostrov Baltské more?

Klimatická kríza má viac tvárí. Kým krajiny strednej Európy vrátane Slovenska hľadajú spôsoby, ako vodu v krajine zadržať, štáty európskeho pobrežia hľadajú riešenia, ako si „veľkú vodu držať čo najviac od tela“. Dánsky parlament schválil výstavbu gigantického umelého ostrova Lynetteholm pri Kodani, ktorý má chrániť kodanský prístav pred stúpajúcou hladinou mora. Neprinesie však väčšiu skazu?

, 19.07.2021 06:00
Trekroner, pevnosť, umelý ostrov, Kodaň,... Foto:
Pevnosť Trekroner, v blízkosti ktorej má umelý ostrov vyrásť.
14

Zámer rieši organizácia Mesto a prístav (By og Havn), ktorú vlastní magistrát Kodane a dánske ministerstvo dopravy. Nejde o prvý umelý ostrov, na ktorom hlavné mesto Dánska pracuje. Doterajšie menšie ostrovčeky mali pomôcť aspoň čiastočne vyriešiť veľký problém – nedostatok miesta na rozvoj. Rovnaký účel má mať aj nový ostrov Lynetteholm.

Umelá pevnina bude zaberať plochu asi 2,8 štvorcového kilometra. To je desaťkrát menej, ako je rozloha bratislavského sídliska Petržalka, jednej z najhustejšie obývaných oblastí na Slovensku. No zatiaľ čo v Petržalke je približne 104-tisíc obyvateľov, desaťkrát menší ostrov má do roku 2050 pojať až 35-tisíc ľudí. Jeho základy by mali byť hotové v roku 2035. S celkovým dokončením ambiciózneho projektu sa počíta až v roku 2070.

obec Mikulčice po tornáde Čítajte viac Miko: Klimatické zmeny súvisia s častejšími extrémnymi javmi

Autori konceptu počítajú s tým, že príjmy z bytovej výstavby by mohli pomôcť pri financovaní nového tunela pod prístavom Kodane, do ktorého by sa zmestila nielen nová trasa metra, ale ešte aj diaľničný obchvat. Podľa agentúry Bloomberg by sa týmto zabezpečila pohodlnejšia jazda z letiska do bohatého predmestia Kodane, úzkeho pobrežného pásu pretkaného plážami, lesmi, záhradami a vilami, prezývaného Pás whisky (Whiskey Belt). Ako vysvetlil novinár Finn-Olaf Jones v staršej reportáži pre americký denník The New York Times – Dáni pijú pivo. Ale tu sa majú tak dobre, že všetci pijú whisky.

No ešte je tu jeden cieľ rozsiahleho projektu. Súčasťou investície bude aj rozsiahly systém hrádzí, ktoré by mali chrániť kodanský prístav pred prívalovými vlnami a najmä – dvíhajúcou sa hladinou mora.

Hrozivé búrky

17 centimetrov. O toľko stúpli priemerne hladiny morí na celom svete už počas 20. storočia podľa portálu ClimateChangePost. A bude to pokračovať. More stúpa preto, lebo sa roztápajú ľadovce a ľadové príkrovy. Dánsko ráta s ďalším nárastom hladiny mora, až do 0,5 metra do roku 2050 a až do 1,4 metra do roku 2100. Osemdesiat percent dánskej populácie žije v pobrežných oblastiach.

Nie všade však bude hladina stúpať rovnako. Dánsko počíta s tým, že aj prívalové vlny, ktoré sprevádzajú najsilnejšie búrky, budú väčšie.

Hladina kyslíka v Baltskom mori klesla na najnižšiu úroveň za posledných 1 500 rokov. Vinou človeka.

Dosiaľ najničivejšie takéto vlny boli zaznamenané v roku 1872, keď do Baltského mora postupovala búrka, ktorej silu meteorológovia prirovnávajú k hurikánu tretej kategórie. Mohutné vlny zaliali pobrežie a zasiahli ostrovy Lolland a Falster, ktoré ležia južne od Kodane.

V novembri v roku 2006 sa sformovala mimoriadne silná búrka južne od Islandu, ktorá spôsobila zvýšenie hladiny mora v Odense (dva metre nad normál) a takisto aj priamo v kodanskom prístave (131 centimetrov nad normál). O pár mesiacov neskôr, v januári 2007, hladina v prístave stúpla o 142 centimetrov, čo zatiaľ výraznejšie škody podľa portálu ClimateChangePost nespôsobilo. No aj tak je ochrana, zdá sa, nevyhnutná. Ale za akú cenu?

Zomrie Baltik na nedostatok kyslíka?

K megaprojektu vzniesli obyvatelia množstvo výhrad, o niektorých bude podľa BBC dokonca rozhodovať aj Európsky súdny dvor. Mnohí ľudia pochybujú, že ostrov napokon ochráni Kodaň pred dôsledkami zmeny klímy. Podľa odhadov si výstavba umelého ostrova vyžiada enormný nárast nákladnej dopravy v Kodani, o 350 nákladiakov denne. Ostrov zaberajúci plochu 400 futbalových ihrísk zhltne 80 miliónov (!) ton pôdy, ktorú bude treba odniekiaľ priviezť.

Agentúra Bloomberg cituje uznávaného dánskeho architekta a urbanistu Jana Gehla, podľa ktorého podobné developerské koncepty dosiaľ nevyprodukovali „dobré miesta“ pre život. „Všetko sústredia iba na to, aby vytvorili produkt, ktorý sa rýchlo predá.“ Už pred tromi rokmi, keď sa rozbehla diskusia o ostrove Lynetteholm, časť miestnych poslancov predpovedala, že projekt nakoniec nedokáže priniesť viac než len drahé a pre väčšinu ľudí nedostupné bývanie. Pre dánsky magazín Ingeniøren to povedala Nina Hedeager Olsenová, členka kodanskej komisie pre technológie a životné prostredie. „Bude to ďalší V.I.P projekt, ku ktorému ľudia s bežnými príjmami nebudú mať prístup a kde náklady na vytvorenie kvalitných zelených zón budú pre mesto privysoké.“

Hodonín, nešťastie, tornádo, spúšť Čítajte aj Meteorológ: Klimatická kríza a viac tornád? Veda to zatiaľ nedokáže potvrdiť

K zásadným výhradám sa však pridáva dánsky sused – Švédsko. Ostrov Lynetteholm má vyrásť v morskej úžine Øresund, čo je jediný bod, cez ktorý je spojené Baltské more so Severným morom a nakoniec s Atlantickým oceánom. Podľa ekológov môže výstavba dokonať dielo skazy.

Hladina kyslíka v Baltskom mori klesla na najnižšiu úroveň za posledných 1 500 rokov. Vinou človeka. Podobný titulok priniesol britský denník The Guardian presne pred tromi rokmi, v júli 2018. Podľa vedcov je za to zodpovedné intenzívne poľnohospodárstvo a kanalizácia z miest. V mori sa dramaticky premnožili riasy, ktoré spotrebúvajú kyslík. Pre nedostatok kyslíka hynú organizmy, ktoré žijú pri morskom dne. V Baltskom mori vznikajú mŕtve zóny. Treska sa v niektorých oblastiach nedokáže rozmnožovať.

Preto je kľúčové udržať prúdenie vody skrz úžinu. Kristian Wennberg, zástupca susediaceho švédskeho regiónu Skåne, sa pre Bloomberg vyjadril, že s výstavbou ostrova je spojené riziko kontaminácie a obmedzenia prietoku vody v prielive Øresund. „Baltské more už dnes nie je v najlepšom stave a nechceme ani najmenšie zhoršenie.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
14 debata chyba
Viac na túto tému: #Ostrov #Kodaň