Farmár Ján Jelen z Novej Dediny pri Leviciach má za sebou niekoľko obchodných rokovaní. Z vrecka vytiahne mobil, aby si preveril, ako sa darí osádke jeho žatevnej linky. Na obrazovke mobilného telefónu sa rozsvieti správa z kombajnu a centrály komárňanského Agroservisu: pšenica mu sype v tejto chvíli 7,48 tony zrna priemerne z hektára.
Technológie, vrátane komunikačných, úplne zmenili poľnohospodárstvo. Ján Jelen, ktorý s manželkou Magdou začal budovať rodinnú farmu pred 30 rokmi, hovorí, že spolu s ďalšími poľnohospodármi sú priamymi účastníkmi permanentnej technologickej revolúcie. Smeje sa nad prežívajúcou predstavou, kto zosobňuje poľnohospodára. V mysliach nielen obyvateľov miest, ale aj vidieka je to traktorista v zaprášených montérkach alebo tetuška v zástere a gumákoch tmoliaca sa okolo kráv.
Ako a s čím pracuje roľník 21. storočia
Farmy a polia pritom už dávno ovládli stroje novej generácie, ktoré sú vybavené počítačmi, kamerami, družicovými systémami, senzormi, super presnými tryskami a jemnými robotickými rukami. Množstvom inteligentných technických zariadení prekonávajú poľnohospodárske stroje výbavu väčšiny bežných osobných automobilov. Vrhajú nový pohľad na živé biologické procesy odohrávajúce sa v pôde, rastlinách a zvieratách. Roľník 21. storočia dostáva celostný pohľad na všetko, čo robí.
Jelen vysvetlí, že nepretržitý tok informácií umožňuje vzdelanému hospodárovi precizovať pestovanie plodín a chov zvierat. Počas zberu pšenice je pre Jelena dôležité vedieť, aká je vlhkosť zrna, okamžitá úroda aj produkcia pšenice z celého honu. Mobil mu vyhadzuje údaje za každú parcelu i v súčte za všetky, roztriedi výnosy podľa plodín. Z údajov o úrode farmár vidí jej odchýlky na každom hone, miesta, kde sa vyskytujú pásy hojnosti a kde ostrovčeky chudobnejšej úrody. Po žatve si nechá urobiť cielene rozbory pôdy, aby zistil, ako a čím presne pole dohnojiť. Dá pôde toľko živín, koľko rastliny dokážu skonzumovať a premeniť na zrno najvyššej kvality.
Jelen má jeden z najmodernejších strojových parkov, ktorý je schopný plniť výzvu doby: hospodáriť ekologicky, s ohľadom na životné prostredie.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Pred tridsiatimi rokmi bol mladý poľnohospodár otcom malých detí, teraz už má vnúčatá. Syn Marek vyštudoval programovanie, najstaršia dcéra Andrea manažment a jej manžel informatiku. Systém presného poľnohospodárstva ho prekvapil a natoľko zaujal, že sa mu začal venovať. Najmladšia dcéra Magdalénka bude lekárka. Keď sa rodina zíde, pretriasa sa rodinný biznis z pohľadu nárokov generácie mileniálov. Je to pokolenie, ktoré chce zdravo žiť, mať istotu, že potraviny sú zdravé, a prácu berie ako zábavu i výzvu zároveň. Moderné poľnohospodárstvo v Jelenovom podaní napĺňa takéto ideály.
Už to nie je hospodárenie zamerané len a len na maximalizáciu produkcie, ale berie sa ohľad na to, aby pôda bola zdravá takisto ako všetko, čo sa v nej urodí. Keď sa v súvislosti s poľnohospodárstvom spomenie výživa a ochrana rastlín, mnohí znervózňujú v obave, že pôda je presýtená veľkými dávkami priemyselných hnojív a pesticídov. Najradšej by sa vrátili do onej doby bronzovej. Výborne, ale kto sa stane zberačom semien a kde ich budú hľadať ľudia z mestských aglomerácií? Vysťahuje sa Slovensko na lazy?
Nie, tadiaľto cesta nevedie.
Čítajte aj Pšenica, kukurica, sója, všetko ide hore. Za jedlo na pultoch predajní si priplatíme
Kedy naposledy sme videli v televízii informácie o tom, že aj na veľkých plochách sa dá hospodáriť ohľaduplne a pritom produktívne? Štyri milióny ton zrna pšenice, jačmeňa, kukurice, sóje sa nedá na Slovensku dorobiť v záhradkách, zrnoviny celkom prirodzene potrebujú veľké lány. Jelen ukazuje, ako dosiahnuť, aby obilie, z ktorého sa pečie nielen chlieb či varí pivo, ale je aj krmivom pre zvieratá, bolo bez akýchkoľvek reziduí. Jelenova záhrada, za ktorou rastie slnečnica, je plná včiel.
Agroastronauti
Jelen, vyštudovaný inžinier mechanizátor, systematicky modernizoval strojový park. Jeho traktory, sejačky, rozhadzovače hnojív a kombajn sú vybavené družicovými systémami a senzormi, ktoré snímkujú a skúmajú pole na základe najnovších pestovateľských programov. To dáva obraz o stave pôdy a keďže stroje majú presné dávkovanie hnojív či ochranných látok, môže farmár precízne dávkovať výživu plodín i prevenciu proti chorobám či škodcom rastlín. Napríklad sejačka rovno k päte zrnka dopraví aj potrebnú štartovaciu dávku živín. Ako jadrne a obrazne sa vedia naši agronómovia vyjadrovať. Aj také zrnko má pätu.
Z logiky veci vyplýva, že farmár 21. storočia musí byť všestranne vzdelaný človek vyznajúci sa v pôde, rastlinách, zvieratách, v kolobehu živín, v obsluhe strojov. A k tomu ešte aj dobrý obchodník. Dve či tri stredné poľnohospodárske školy na Slovensku už nepripravujú traktoristov, ale agromechatronikov, akýchsi novodobých agroastronautov ovládajúcich nie vesmírne, ale poľné koráby.
Jelenov syn Marek vyštudoval informatiku, ktorá je krvou celého moderného systému hospodárenia na pôde. Všetky informácie o poľnohospodárstve sa digitalizujú, kto ich vie analyzovať, je hospodárnejší, efektívnejší agrobiznisman, vyrába kvalitnejšie, viac, má nižšie náklady. Prosperuje. Jelenova farma patrí už roky k najlepším na Slovensku.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Za sebou má ťažký poľnohospodársky rok, ale úrody sú nad očakávanie dobré. Ozimný jačmeň mu dal z hektára priemerne po 8,3 tony, jarný 7 ton a takáto sa tesne pred žatevným finále črtala aj hektárová úroda pšenice. Počasie sa pritom tohto roku zahrávalo s Jelenom rovnako ako s ostatnými poľnohospodármi ako mačka s myšou. Najprv minulú jeseň s veľkým oneskorením pre októbrové dažde zasial oziminy, na jar celé týždne nepršalo, zato v máji spadlo 124 milimetrov vlahy, čo bol dvojnásobok mesačného normálu. Porasty sa priam zázračne prebrali k životu, aby vzápätí dostali facku v podobe júnových tropických horúčav. V júli prišli búrky s nádielkou 70 litrov vody na štvorcový meter.
Ján Jelen sa do žatvy pustil s jedným jediným, zato supermoderným kombajnom. Dva staršie stroje predal a stavil na posledný výdobytok techniky, ktorým uzavrel informačno-technologickú linku. Jeho najnovší kombajn s lištou so záberom 7,6 metra má dostatočný výkon, denne zožne zrno z 30 až 35 hektárov. Pracuje čisto a zároveň dáva potrebné informácie, čo urobiť pre stabilizáciu úrody do budúcna.
Tie, pravda, musí vyhodnotiť farmár. Stroje a počítače precizujú prácu a poskytujú informácie, o akých sa poľnohospodárom prv nesnívalo. Rozhodnutie ako optimalizovať celú rastlinnú výrobu je však stále na múdrej ľudskej hlave. Na podstate práce roľníka sa nič nemení ani nasadením supermoderných strojov, tie prácu len uľahčujú a umožňujú byť ekologickejším, ohľaduplnejším hospodárom.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Homeopatia, nie chemoterapia
Na otázku, ako si hrdina nášho príbehu poradil s výkyvmi počasia, odvetí, že už tridsať rokov obohacuje pôdu o rastlinné zvyšky, vďaka čomu lepšie hospodári s vlahou. Bonita hektára pôdy z katastra Novej Dediny vyjadrená ešte v korunách sa pohybuje na úrovni od 30-tisíc po 50-tisíc až 65-tisíc. Nie je to niva Hrona z okolia Kalnej nad Hronom až po jeho ústie do Dunaja, kde bonita pôdy dosahuje 100-tisíc až 120-tisíc korún na hektár. Lenže v priebehu troch desaťročí Jelen do takej miery obohatil pôdu o organickú humusovú zložku, že sa dotiahol úrodami na úroveň hospodárov z nivných pôd.
Jelen sa na chvíľu pristaví pri hnojení. Na jačmeni vysvetlí, že ho v čase vlahovej núdze niekoľko ráz malými dávkami prikŕmil tekutou výživou na listy a tým dosiahol bohatší koreňový systém. Moderné dávkovače pracujú s presnosťou umožňujúcou dať rastline len toľko, čo potrebuje a s úžitkom pre seba i človeka spotrebuje. Neznáša zelenú kritiku od pása, ktorá rada straší hnojivami a ochrannými prostriedkami.
„Dobrý hospodár nerobí chemoterapiu, ale homeopatiu,“ odkazuje Jelen tým, čo si myslia, že spása poľnohospodárstva je v motyke.
Žatevné leto pod hrebeňom Štiavnických vrchov je krásne. Skôr než kombajn zhltne obilie, Jelen posledný raz pohladí tučné klasy pšenice, vytrhne mohutný trs stebiel, aby ukázal, čo všetko dokáže pôda, ktorá má dobrého hospodára. Zaň nepovažuje len seba, ale aj svojich piatich výborných traktoristov a opravárov.