Bola by z Merkelovej dobrá prezidentka Európy?

Bola Kohlovým dievčaťom, mamkou Merkelovou či poslednou obrankyňou liberálnych hodnôt. Roky ju označovali za najmocnejšiu ženu sveta. Stúpenci aj protivníci sa snažili pochopiť jej úspech. Ale nie vždy sa im to darilo, z čoho vyplývali viaceré spomenuté zjednodušené mediálne nálepky.

, 26.09.2021 06:00
Germany Election Foto: ,
Nemecká kancelárka Angela Merkelová.
33

Kancelárka Angela Merkelová sa po 16 rokoch postupne lúči so svojou funkciou. Dnes sa v Nemecku konajú parlamentné voľby. Ako je známe už dávno, bez ohľadu na ich výsledok Merkelová po nich z kancelárskeho úradu odíde. Je jasné, že líderka Kresťanskodemo­kratickej únie (CDU) zásadne ovplyvnila domácu aj medzinárodnú politiku. Ale zďaleka nie je jednoznačné, aký odkaz Merkelovej pretrvá.

Komu ľudia dôverujú?

Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) urobila zaujímavý pokus. Ľudí v 12 krajinách EÚ sa spýtala, koho by volili do hypotetickej funkcie prezidenta Európy. Respondenti v Bulharsku, Dánsku, Francúzsku, Holandsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku, Švédsku a Taliansku si mohli vybrať medzi Merkelovou a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Výsledky štúdie, ktorá má názov Po merkelizme: Čo Európania očakávajú od Nemecka po voľbách, asi Elyzejský palác príliš nepotešia. Priznáva to aj spoluautorka Jana Puglierinová, ktorá vedie berlínsku pobočku ECFR. Vo všetkých krajinách Merkelová porazila Macrona. Dokonca aj vo Francúzsku. Celkovo by 41 percent opýtaných dalo prednosť Merkelovej, 14 percent Macronovi, 20 percent bolo nerozhodnutých a 25 percent by sa takýchto volieb nezúčastnilo. Najviac nemeckej političke dôverujú Holanďania, najmenej Bulhari.

Post prezidenta Európy neexistuje. A keby aj áno, prečo proti sebe stavať Merkelovú a Macrona? Puglierinová to pre Pravdu vysvetlila.

„Áno, prezident Európy je hypotetická pozícia. Teoreticky by sa však dalo povedať, že je to funkcia, v ktorej by chceli ľudia vidieť niekoho, komu dôverujú. Niekoho, o kom si myslia, že by zastupoval ich záujmy, hoci napríklad pochádza z Nemecka,“ povedala Puglierinová. „V podstate sme chceli zmerať, do akej miery ľudia Merkelovej dôverujú. Ale chceli sme tieto dáta s niečím porovnať. Preto sme zvolili Macrona, lebo je podobne ako nemecká kancelárka známou verejnou postavou. Na druhej strane títo dvaja politici predstavujú rôzne prístupy k tomu, ako by mala únia fungovať,“ ozrejmila odborníčka.

Práve v európskej politike sa možno najviac prejavilo, ako Merkelová vo väčšine prípadov pristupovala k riešeniu problémov. „Snažila sa, aby sa do hľadania kompromisov zapojili všetci. Videli sme to aj počas minuloročných rokovaní o fonde obnovy a rozpočte únie, keď bolo potrebné tento finančný balík spojiť s mechanizmom kontroly dodržiavania zásad právneho štátu. Merkelová bola ochotná sedieť dlhé hodiny, aby sa nakoniec našlo riešenie, s ktorými všetci súhlasili,“ skonštatovala Puglierinová.

Nečakaný krok

Je to metóda, ktorú v ECFR nazývajú merkelizmom. V tejto súvislosti je však možno zaujímavé vrátiť sa k jednému z najzásadnejších bodov Merkelovej politickej kariéry. V roku 1999 urobila krok, ktorý možno až tak úplne nesedí s tvrdením, že sa vždy snaží nájsť kompromisy. V článku v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung skritizovala, ako bývalý kancelár Helmut Kohl, ktorý ju v politickej kariére podporoval, nezvládol škandál so sponzormi pre CDU. Od Merkelovej, ktorá v tom čase pôsobila vo funkcii generálnej tajomníčky kresťanských demokratov, to bol nečakaný počin. Kohl ho vnímal ako zradu a vopred o ňom nebol informovaný ani úradujúci líder strany Wolfgang Schäuble. No pre budúcu kancelárku to bol definitívny vstup na najvyššie poschodia moci. Merkelovú 10. apríla 2000 ako prvú ženu v histórii zvolili do čela CDU.

V roku 2002 si ju ešte kresťanskí demokrati nevybrali ako kandidátku na kancelárku. Dali prednosť Edmundovi Stoiberovi, vtedajšiemu predsedovi bavorskej Kresťansko–sociálnej únie (CSU). Pre Merkelovú to však možno bolo aj šťastie. Voľby totiž jasne vyhrali sociálni demokrati pod vedením Gerharda Schrödera.

Merkelová sa tak vyhla prehre, postupne odstavila na druhú koľaj všetkých straníckych súperov a v roku 2005 už po voľbách prevzala kancelárske kreslo. Odvtedy ho neopustila. CDU/CSU pod jej vedením zvíťazila vo voľbách v rokoch 2009, 2013 aj 2017.

Na volebných bilbordoch traja kandidáti na... Foto: SITA/AP, Michael Sohn
Germany Election Campaign Na volebných bilbordoch traja kandidáti na kancelára. Vľavo za Zelených Annalena Baerbocková, v strede za SPD Olaf Scholz a vpravo Armin Laschet za CDU/CSU. Najväčšiu šancu vyhrať dnešné voľby majú podľa prieskumov Scholzovi sociálni demokrati.

Merkelovej úspech a trápenie

Ako je možné, že jej to tak dlho vydržalo? „Merkelová odpolitizovala kresťanských demokratov. Takto si upevnila svoju moc. Odpolitizovala aj nemeckú politiku. Snažila sa z nej odstrániť polarizáciu, čo do istej miery viedlo k tomu, že ľudia o ňu prestali mať záujem. Je trochu prehnané tvrdiť, že to zásadne prispelo k Merkelovej úspechom, ale niečo na tom je,“ reagoval pre Pravdu expert na nemeckú politiku a históriu Alexander Clarkson z univerzity King‘s College v Londýne.

Ale zasypávať politické zákopy sa Merkelovej nie vždy darilo. Najvypuklejším prípadom je asi migračná kríza. Jej slávne – Wir schaffen das/ Zvládneme to – prvý raz zaznelo 31. augusta 2015 na tlačovej konferencii po návšteve utečeneckého tábora pri Drážďanoch. Merkelová hovorila, že Nemecko je schopné prijať veľký počet migrantov, čo sa v nasledujúcom období aj stalo. Už o rok však kancelárka priznala, že by slová zvládneme to radšej neopakovala.

Rozhodnutie kancelárky pomohlo krajinám na západnom Balkáne, Maďarsku či Rakúsku lepšie zvládať krízu. No Nemecko prijatie státisícov migrantov stále rieši a v časti spoločnosti prevládajú až xenofóbne nálady. Utečenecká kríza zásadným spôsobom prispela k tomu, že krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa stala súčasťou politickej scény. Prenikla do regionálnych parlamentov a vo voľbách asi získa 10 až 12 percent hlasov. Na východe Nemecka však môže AfD rátať aj s dvojnásobnou podporou.

Bolo by veľmi zjednodušené tvrdiť, že Merkelová svojím rozhodnutím pomôcť migrantom stvorila krajnú pravicu. Clarkson však upozorňuje, že prístup kancelárky k politike na to mal istý vplyv.

„Ako som povedal, Merkelová sa snažila odpolitizovať politiku. Prilákala tak ku kresťanským demokratom časť centristickej ľavice, ktorej bolo sympatické, čo robí a že má výsledky. Zároveň to však viedlo k tomu, že CDU/CSU strácali identitu. Časť podporovateľov kresťanských demokratov prešla k nacionalistom z AfD. Iní zostali v Merkelovej tábore, ale hnev a frustrácia sa v nich prehlbovali. Kresťanskí demokrati sú v podstate v stave občianskej vojny. Po voľbách prepukne bez ohľadu na to, či skončia v opozícii alebo sa nejako dostanú k moci,“ vysvetlil Clarkson.

Faktom je, že politické pôsobenie superúspešnej Merkelovej sa skončí pre CDU/CSU obrovským politickým fiaskom. Je takmer isté, že dnes kresťanskí demokrati zaznamenajú najhorší volebný výsledok v dejinách. Prieskumy ukazujú, že pod vedením Armina Lascheta dostanú maximálne 25 percent, ale môže to byť aj oveľa horšie.

„Celkom by ma zaujímalo, či Merkelovú naozaj trápi, čo sa stane s CDU/CSU. Teoreticky by súčasná situácia kresťanských demokratov mala byť to najhoršie, čo sa jej mohlo stať. Úspech vlastnej strany, ktorý vytvorila, nedokázala odovzdať svojim nástupcom. Nie je to len jej chyba, vyplýva to z celkového diania vo vnútri kresťanských demokratov. Tí sa uspokojili s pocitom, že nech by sa dialo čokoľvek, vo voľbách okolo 30 percent dostanú,“ pripomenul Clarkson. „Ako však vravím, rád by som vedel, či Merkelovú trápi, čo sa deje s jej stranou, ktorá je v hroznej kondícii. Ale ani by som sa príliš nedivil, keby jej to bolo v skutočnosti jedno. Viem si predstaviť, že Merkelová kresťanským demokratom povie: Pracovala som pre vás 30 rokov, udržala som vás pri moci, v roku 1999 som vás vytiahla z problémov. Keď sa teraz neviete vzchopiť, čo ešte môžem urobiť? Bolo by to od nej pokrytecké, lebo aj ona je zodpovedná za vývoj v CDU/ CSU. Ale možno kresťanských demokratov až tak veľmi neľutuje,“ povedal expert.

Odchod zo scény

Pri predpokladanom volebnom neúspechu kresťanských demokratov Merkelová asi neodíde z nemeckej politickej scény s takými fanfárami, ako si mnohí ešte nedávno mysleli. A aké je jej dedičstvo na medzinárodnom poli? Bola by dobrou prezidentkou Európy?

„Keď sa pozrieme na 16 rokov, počas ktorých Merkelová pôsobila ako kancelárka na úrovni EÚ, z môjho hľadiska prevládajú pozitíva. Vo veľmi turbulentných časoch bola majákom stability. Vo viacerých prípadoch Merkelová ukázala, že chce úniu udržať pokope. Bolo to tak aj v prípade krízy v eurozóne a Grécka,“ skonštatoval Puglierinová.

Bez Merkelovej by sa po anexii Krymu a vojne Ruska proti Ukrajine v roku 2014 nezrodil spoločný postup EÚ proti Moskve, ktorý do značnej miery vydržal. Na druhej strane je však výstavba plynovodu Nord Stream 2 či snaha kancelárky o strategický dialóg so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

Podobné je to vo vzťahu k Číne. Nemecko pod vedením Merkelovej pomohlo viacerým disidentom. Jej kritici však tvrdia, že zároveň Berlín jednoznačne v súvislosti s dianím v Pekingu sleduje svoje obchodné záujmy a stavia ich nad spoločný európsky postup.

„Merkelová aj polarizovala dianie v niektorých krajinách únie. Boli sme toho svedkami v prípadoch krízy v eurozóne či migračnej krízy alebo plynovodu Nord Stream 2. Ale prispela k tomu, že Nemecko je krajina pevne zakotvená v európskom projekte. To je veľmi pozitívne,“ ozrejmila Puglierinová.

Podľa odborníčky však Merkelovej na funkciu prezidentky Európy predsa niečo chýba. „Nemá dostatočnú víziu do budúcnosti. Tá by nemusela byť ani taká ambiciózna a rozdeľujúca ako v prípade Macrona. Viete, ako by mohol vyzerať dokonalý prezident Európy? Možno ako niekto, kto by v sebe spájal Merkelovú a Macrona,“ vyhlásila Puglierinová. „Prezident Európy by mal dokázať vytýčiť červené čiary. Merkelová to neurobila v spore s Maďarskom a Poľskom o zásady právneho štátu. Maďarský premiér Viktor Orbán patril do jednej politickej rodiny s kancelárkou. Proti Poľsku zase nešla aj z historických dôvodov. Lenže spor o právny štát sa rozšíril a už ohrozuje samotnú podstatu EÚ. Kompromis je základom fungovania únie. Ale možno nie je nevyhnutné, aby sme sa snažili vždy nájsť riešenie pre všetkých a prekonali každé veto, ako sa o to pokúšala Merkelová,“ dodala expertka z ECFR.

Angela Merkelová (67)

Narodila sa ako Angela Dorothea Kasnerová v Hamburgu 17. júla 1954.

Jej otec bol luteránskym kňazom. Keď mala tri mesiace, presunuli ho na faru vo východnom Nemecku.

Po zjednotení krajiny bola v rokoch 1991 až 1994 ministerkou pre ženy a mládež.

V rokoch 1994 až 1998 bola ministerkou pre životné prostredie.

V roku 1998 sa stala generálnou tajomníčkou CDU.

V roku 2000 ju zvolili za šéfku CDU. Na tomto poste vydržala až do roku 2018.

Od roku 2005 je nemeckou kancelárkou.

Je druhý raz vydatá.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
33 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #nemecké voľby #nemecká politika #Európska únia #európska politika #Európa #EÚ #Emmanuel Macron #Angela Merkelová